Dobrý deň,
prosím, ako je to u obilných káv a ich vplyve na zdravie? Napr. čakankové?
Ďakujem

Čakanková káva nie je obilná, pretože sa vyrába z praženého koreňa čakanky. Rovnako ako obilné kávy je prirodzene bez kofeínu, navyše môže obsahovať inulín a ďalšie zložky vlákniny s prebiotickým účinkom (ich dostatočný príjem tak môže priaznivo ovplyvňovať črevnú mikrobiótu a niektoré metabolické parametre). V tomto smere je však dôležité rozlišovať čakankový koreň/inulín ako potravinu alebo doplnok od šálky praženej čakankovej kávy. Pri pražení sa totiž časť inulínu rozkladá a pri výrobe a príprave nápoja tak väčšinou nebýva jeho množstvo také vysoké, aby bolo možné očakávať rovnaké účinky ako v prípade suplementácie. Ak však výrobok obsahuje inulínu viac alebo ho človek prijíma vo väčšom množstve aj z iných zdrojov, môže u citlivejších jedincov vyvolávať nadúvanie, plynatosť alebo bolesti brucha. Týka sa to predovšetkým ľudí so syndrómom dráždivého čreva (IBS) alebo tých, ktorí horšie znášajú FODMAP sacharidy, teda niektoré horšie vstrebateľné fermentovateľné sacharidy.

Obilné kávy sa vyrábajú najčastejšie z praženého jačmeňa, raže alebo ich zmesí, niekedy spoločne s čakankou. Ich hlavnou výhodou je absencia kofeínu, nemajú však žiadnu zvláštnu „liečivú“ vlastnosť len preto, že nahrádzajú kávu. Ak obsahujú jačmeň alebo raž, obsahujú aj lepok, takže nie sú vhodné pre celiatikov.

U oboch skupín je potrebné spomenúť aj akrylamid, čo je látka vznikajúca pri intenzívnom tepelnom spracovaní potravín bohatých na sacharidy. Je prítomný tak v pražených obilných náhradách kávy, ako aj v čakanke. Pri dlhodobom príjme vo vyššom množstve je akrylamid považovaný za potenciálne zdravotne rizikovú látku, pretože má genotoxické účinky a v experimentálnych štúdiách vykazuje aj karcinogénne pôsobenie. Z tohto dôvodu je obecne vhodné jeho príjem zbytočne nezvyšovať, súčasne však nie je dôvod považovať bežnú konzumáciu obilných alebo čakankových nápojov automaticky za zdravotné riziko.

Témy:  Káva   Čakankový sirup 

Kam ďalej?