Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Pokiaľ bude vaša strava vykazovať základné charakteristiky pestrosti, budete preferovať prirodzené, teda priemyselne nesprocesované potraviny, a súčasne nebudete experimentovať s redukčnými diétami vo výraznom energetickom mínuse, nemali by ste mať problém so zabezpečením základných dávok mikroživín. Všeobecne platí, že s rastúcou stresovou a fyzickou záťažou rastie aj potreba vyššieho príjmu týchto látok, v takýchto situáciách potom podporná suplementácia svoj zmysel má.
Tento názor podporený citovanou štúdiou je pomerne kvalitným dôkazom toho, že konzumácia izolovaných foriem antioxidantov nemá na naše zdravie nijako pozitívny vplyv. Dôvodom je ich izolovanosť, z ktorej plynie prooxidačný efekt, ktorý má za následok zvýšenú produkciu voľných radikálov. Pri doplnkoch stravy je tak vhodné preferovať zmesi, vždy prírodného pôvodu (extrakty a pod.).
U látok rozpustných vo vode všeobecne platí, že je výhodnejšie ich prijímať v menších dávkach a opakovane. Ich aktuálne prijímaný prebytok je organizmom vylučovaný, vyššia koncentrácia sa vypláca väčšinou len v rámci terapeutického prístupu. Systém postupného uvoľňovania má svoj zmysel, určite by som sa k takým doplnkom nestaval chrbtom. Syntetická výroba vitamínov je diskutabilná na mnohých úrovniach - od pôvodu použitej suroviny až po potenciál vyrobenej látky sa v organizme "rozumne" metabolizovať. Pretože je ale cena takto vyrábaných látok mnohonásobne nižšia, než ich izolácia či štandardizácia z prírodných zdrojov, je veľmi ťažké hľadať alternatívy. Ako výhodné sa napríklad javí použitie syntetickej látky v kombinácii s extraktmi z vybraných rastlín, kde väzba vitamínu na fytochemické látky výrazne zvyšuje využiteľnosť celej zmesi.
Dobrý deň,
môžem poznať Váš názor na suplementovanie vitamínu C formou infúzie?
Vopred ďakujem
Táto metodika patrí do terapeutickej sféry, o jej vhodnosti vždy rozhoduje lekár. S vnútrožilovým podávaním vitamínu C sa v posledných rokoch experimentuje pri liečbe niektorých chorôb, ako sú poruchy imunitného systému či zhubné ochorenia. V daných situáciách takáto liečba môže mať opodstatnenie, pretože také vysoké koncentrácie vitamínu C nie je možné telu dodať inou cestou.
Lipozóm je veľmi malá gulička tvorená dvoma vrstvami fosfolipidu (vyrába sa z lecitínu), vo vnútri ktorej sa nachádza aktívna látka (vitamín, minerál...). V tejto forme prechádza suplement žalúdkom neovplyvnený jeho agresívnym prostredím a vstrebáva sa v tenkom čreve. Lipozomálna technológia preto umožňuje podstatne vyššiu úroveň vstrebávania látky a jej transport do buniek, v tomto smere je vysoko účinná.
Lipozómy sa pýšia vysokou mierou využiteľnosti a z nej plynúcich výhod aj nevýhod. S ohľadom na vysokú mieru biologickej využiteľnosti aktívnych látok viazaných na lipozomálnu technológiu je rozumná určitá opatrnosť pri dávkovaní, teoreticky môže hroziť pri nevhodnej manipulácii riziko predávkovania = snažte sa dodržiavať dávkovanie odporúčané výrobcom, ktoré zbytočne neprekračujte (viac nemusí znamenať lepšie).
Pri priemyselnej výrobe pečiva sa vitamín C (kyselina askorbová) skutočne používa, a to hneď z niekoľkých dôvodov: 1. Prvým je jej schopnosť urýchľovať proces zrenia múky. Po rozomletí zŕn na múku sa štartujú enzymatické reakcie štiepiace škroby na cukry, tento proces nejaký čas trvá. Vďaka vitamínu C je možné múku na výrobu cesta použiť skôr. 2. Vitamín C je silný antioxidant, pomáha tak predlžovať trvanlivosť skladovanej múky. 3. Pri kontakte s kyslíkom (pri hnetení cesta) dochádza k oxidácii vitamínu C. Takto vzniknuté látky majú schopnosť spevniť štruktúru cesta a zabrániť jeho prekysnutiu - pokiaľ cesto prekysne, dôjde k oslabeniu štruktúry steny a pri kysnutí tak unikajú bublinky plynu vzniknuté fermentáciou. Vo výsledku by došlo k výraznému zmenšeniu objemu pečiva (nebolo by tak nadýchané, čo je faktor, kvôli ktorému si pečivo kupuje prevažná väčšina ľudí). Je otázkou do diskusie, či sa jedná o nešvár, pretože vitamín C sa pri pečení rozkladá (jeho bod rozpadu je okolo 170 ° C), takže v konzumovanom pečive v podstate žiadna kyselina askorbová už nie je (z tohto dôvodu výrobcovia pečiva ani nemusia obsah tejto látky uvádzať na etikete produktu).
Uvádzaných 80 mg je odporúčaná denná dávka (= referenčná hodnota príjmu) pre spriemerovaného dospelého jedinca v SR, 200 mg potom štandardne uvádzané nárazovo prijaté množstvo, ktoré sa podľa niektorých výskumov dokáže v tele vstrebať bez toho, aby došlo k zbytočnému vylučovaniu (ako látky rozpustné vo vode). Neznamená to ale, že sa jedná o dávky optimálne, u každej látky existuje silne odlišné rozpätie odporúčaného príjmu, vitamín C je žiarivým príkladom tohto "extrému" (jeho terapeutická dávka sa uvádza od 1000 mg za deň).
Súčasťou pravidiel pre stanovenie DDD (RI) je aj snaha o nastavenie takej výšky danej látky, u ktorej je čo najvyššia pravdepodobnosť, že nebude mať negatívny vplyv na jednotlivé skupiny populácie, súčasne je potrebné zohľadňovať aj reálnu možnosť zaistiť také množstvo v každodennej strave. Na DDD preto nikdy nenazerajte ako na dávky optimálne, de facto ani pojem "odporúčaná" nie je správne vypovedajúci (preto bolo označenie DDD nahradené za RI). Každá krajina si hodnoty upravuje na zálade vlastného uváženia, napr. USA majú u vit. C 180 mg (sú najvyspelejšou krajinou s veľmi dobrou dostupnosťou kvalitných potravín, priemerná hmotnosť jedinca je tam vyššia ako v Európe či Ázii, čo je tiež jeden z faktorov, ktorý hrá úlohu).
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.
