Sacharidy

Dobrý deň pán Jelínek,
zaujalo ma rozloženie jedla od raňajok po večeru, kde popoludní sa znižuje príjem sacharidov. Dá sa v percentách vyjadriť ako sú zastúpené sacharidy v jednotlivých porciách, aby bol zaistený ich dostatočný príjem? Nejako ma k tomu napadá, že v každej porcii by bola glykemická nálož, pretože ak by som mala tri jedlá denne pri 250g sach., tak mi raňajky vychádzajú 100 g, obed tiež a večera 50g. Alebo uvažujem chybným smerom?
Ďakujem.

Existuje rad modelov/prístupov, ktoré sa snažia o matematické vyjadrenie rozmiestnenia a pomerového zastúpenia makroživín v chodoch v priebehu dňa. Pokiaľ pri počítaní množstva sacharidov pominieme rozdiely medzi vysokosacharidovým a low carb prístupom, líšia sa čísla najviac s ohľadom na počet porcií za deň.
V režime troch chodov za deň ale všeobecne platí nasledujúce:
1. Je výhodné kontrolovať zastúpenie všetkých makroživín v každom chode (s cieľom eliminovať extrémy, nie mať za každú cenu presne definované množstvo).
2. Rozmiestnenie makroživín by malo byť síce (orientačne) rovnomerné, ale najlepšie prispôsobené jednotlivým situáciám (napr. vo vzťahu k športu či chudnutiu).
3. Množstvo zdrojov rýchlej energie (= sacharidov) vo večerných hodinách je rozumnejšie znižovať, tzn. malo by byť nižšie ako s raňajkami a obedom. Vami uvádzaná kalkulácia je tak jednou z možností, ktorá dáva zmysel.

Dobrý deň,
v lekcii o pankrease je spomenuté, že veľké množstvo sacharidov zaťažuje pankreas. Zároveň je ale často spomenuté, že vysokosacharidová strava je optimálna strava. Keď by som si to mala previesť na realitu na príklade – ak žena 55 kg bude denne prijímať 200g sacharidov, tak sa bavíme už o vysokosacharidovom stravovaní? Tie percentá zatiaľ nepoberám, chápem že taká žena by mala prijať cca 55-65g bielkovín denne. A samozrejme sacharidy by mala jesť iba tie komplexné. Ale do akého množstva gramov na deň by sa mala vliezť aby práve tú pankreas nepreťažovala. Pretože treba nechce jesť nízkosacharidovo a verí tomu, že tú rovnováhu najlepšie udrží tou vysokosacharidovou - strach z väčšej konzumácie tuku. Poťažmo, či nízkosacaridová strava s množstvom 150g sacharidov by mohla byť vhodná? Pretože je tam aj strach reálny z tej záťaže pankreasu az inzulínovej rezistencie. Zároveň, keď by chcela zistiť ako si stojí v otázke inzulínovej rezistencie, je potom vhodné ísť na krvné testy a nechať si vziať ako glykémiu na lačno, ale hlavne glykovaný hemoglobín, c-peptid, inzulín a laktát? Alebo ešte niečo je potrebné? Ďakujem veľmi.

Vo vzťahu k podielu sacharidov v strave rozlišujeme vysokosacharidový (množstvo sacharidov sa pohybuje v rozmedzí 50-60 % z celkového energetického príjmu) a nízkosacharidový (podiel sacharidov je väčšinou pod 40 %) prístup. Pankreas je s ohľadom na príjem sacharidov "zaťažovaný" v situácii, keď je:
1. Príjem sacharidov príliš vysoký (= prevyšuje ich skutočnú potrebu).
2. Podiel cukrov z celkového množstva sacharidov príliš vysoký (taká strava má príliš vysokú glykemickú hodnotu - index aj nálož).
3. Kvalita sacharidov znehodnotená priemyselnými úpravami potravín (= vysoká glykémia). V tomto prípade teda nejde „len“ o gramáž, teda hmotnostný podiel sacharidov, ale je vhodnejšie výpočet vzťahovať k celkovému energetickému príjmu, a súčasne hodnotiť aj kvalitu zastúpených sacharidov (opäť vo vzťahu k ich schopnosti ovplyvňovať hladinu krvného cukru). Je otázkou individuality jedinca, či mu bude viac vyhovovať klasická vysokosacharidová koncepcia, alebo bude preferovať low carb. V oboch prípadoch by ale mala byť podmienkou snaha preferovať kvalitné potraviny (= vyhýbať sa ultrasprocesovaným) a kontrolovať príjem cukrov. K tomuto sa vzťahujú všeobecne prezentované pravidlá, ktoré až v kurze budeme preberať.
Ak máte obavy zo vzniku inzulínovej rezistencie, nechajte si vykonať odborné vyšetrenie, táto oblasť je medicínou v dnešnej dobe veľmi dobre moinitorovaná s ohľadom na snahy riešiť situáciu rastúceho výskytu cukrovky 2. typu.

Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať na trend držania rôznych diét. Z môjho okolia som počula, že niekto drží alebo držal keto diétu. Keto diéta je založená na nízkom množstve sacharidov, ale naše telo je predsa závislé na určitom množstve, aby fungovalo. Ako to teda naozaj je? Je to vôbec zdravé pre naše telo? Veď telu nedodávame všetky živiny v takej miere, aby mohlo správne fungovať.

U diét vždy záleží na tom, za akým účelom ich praktizujete a s ako výrazným nutričným obmedzením. Krátkodobé reštriktívne diéty sú pomerne účinným prostriedkom na rýchlejšiu redukciu telesného tuku, vždy ale nesú riziko určitej záťaže na metabolizmus, nemalo by sa s nimi preto manipulovať dlhodobo. Keto diéta je extrém, ktorý sa (bohužiaľ) stal módnym trendom. Väčšina zástancov tejto diéty si neuvedomuje spektrum rizík z nej plynúcich, to je ale v praxi v podstate normálne a bežné, pretože nutričná gramotnosť populácie je na pomerne nízkej úrovni. Ketóza je síce prirodzený metabolický stav, ktorý bol v histórii neoddeliteľnou súčasťou spektra podmienok a vplyvov, ktoré formovali ľudský genóm, nie je ale určená (= vhodná) na dlhodobé fungovanie. Má svoje výhody, ale aj spektrum negatív, všetko budeme ešte v kurze preberať. V praxi je zdravotne bezpečnejšie voliť také postupy (zmeny stravovania), ktoré toľko nezaťažujú metabolizmus - týchto je celý rad, v očiach bežného stravníka ale nie sú tak atraktívne, pretože neposkytujú dostatočne rýchle výsledky.

Dobrý deň.
V lekcii spomínate Superkompenzáciu sacharidov. V akých hodnotách sa vlny sacharidovej kompenzácie obvykle pohybujú g/kg telesnej váhy a % z celodenného príjmu energie. Ďakujem

Konkrétne hodnoty sú vždy otázkou schopnosti a ochoty športovcov hľadať systém, ktorý vyhovuje práve jeho individualite. Sacharidová superkompenzácia vo fitness je špecifikum, ktorého cieľom je napumpovať do svalov čo najviac glykogénu. Toto vždy súvisí s trénovanosťou jedinca v zmysle postupného posúvania jeho metabolických schopností vytvárať v bunkách čo najväčšie množstvo živočíšneho cukru. Optimálne je pracovať s postupným znižovaním a zvyšovaním príjmu sacharidov. Tzn. v priebehu bezsacharidových dní sa príjem sacharidov postupne znižuje na úplné minimum, ktoré prinúti organizmus úplne vyčerpať glykogénové zásoby (pokiaľ je napr. denný príjem sacharidov na úrovni 400 g, tak prvý deň tejto fázy sa zníži na 150 g, druhý deň na 80 g, tretí na 30 g). Nasleduje sýtiaca fáza, prvý deň napr. 150 g, druhý deň 250-300 g, tretí 400-450 g. Toto ale prosím vnímajte ako rámcový a navyše statický model. V praxi sa jedná o proces, ktorý trvá aj niekoľko týždňov (2-4), v rámci ktorých sa príjem sacharidov v jednotlivých mikrofázach navyšuje, vždy v súlade s tým, ako to športovcovi vyhovuje. Je potrebné prejsť niekoľko takých cyklov, než prídete na to, aké hodnoty množstva sacharidov sú optimálne. Súvisí s tým samozrejme aj skladba jedálnička, kedy je nutné vyhýbať sa zbytočne rýchlym cukrom, ktoré by viedli k ukladaniu tukových zásob, súčasne ale aj tým pomalým (za „ideálny“ zdroj sa v tejto komunite považuje biela ryža – obsahuje dostatok vysokoglykemických polysacharidov). V praxi buďte prosím opatrní na preberanie cudzích názorov, obzvlášť zo strany samotných kulturistov. Keďže je súťažná sekcia tohto športu postavená na užívaní nepovolených podporných prostriedkov, stalo sa od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia zvykom používať inzulín, ktorý zrýchľuje proces transportu cukru do buniek. Jedálniček takého jedinca potom z pochopiteľných dôvodov vyzerá úplne inak, než strava naturalného športovca, tzn. líšia sa aj čísla.

Dobrý deň, pán Jelínek,
z rôznych zdrojov som sa doteraz učila, že pre ektomorfa je vhodné viac sacharidov a menej tukov. Pre endomorfa viac tukov a menej sacharidov. Vy píšete pre ektomorfa menej sacharidov, viac tukov, viac bielkovín. A pre endomorfa zároveň výrazne zredukovať sacharidy, zároveň tukov polovicu čo ektomorf a ešte aj menej bielkovín. Z toho by vyšlo, že by endomorf jedol asi tak 60% kalórií ako ektomorf. Je to prvýkrát, čo sa s takou protichodnou informáciou stretávam.
Ďakujem za objasnenie.

Pokiaľ chcete pomocou úpravy stravovania manipulovať s metabolizmom, je vždy najprv potrebné vedieť, aký je cieľ. Napr. typický ektomorf, ktorý disponuje rýchlym ENERGETICKÝM metabolizmom, má zásadný problém v podobe faktu, že vytvára energiu príliš rýchlo. Veľmi dobre tak reaguje na príjem sacharidov, ktoré sú pre jeho metabolický profil výhodnejším zdrojom energie, pretože takto podporujú jeho genetikou nastavenú prirodzenosť. Ak však chcete uvažovať holisticky, čo znamená viesť individualitu k rovnováhe, je potrebné tie prednosti metabolizmu, ktoré ho súčasne vedú k extrému, potlačovať a súčasne zosilňovať vlastnosti, ktoré sú v pozadí svojho vplyvu. Rýchly energetický metabolizmus obnáša riziko väčšieho množstva rýchlo produkovanej energie (zo sacharidov), kde vedľajším prejavom je zvýšená tvorba voľných radikálov, teda zvýšený oxidačný stres so všetkými jeho dlhodobými dôsledkami. Ektomorfom tak odporúčame vyšší podiel bielkovín a tukov a nižšie zastúpenie sacharidov. Obmedzenie sa navyše týka primárne pomerov medzi makrozložkami, nie hmotnostnému zastúpeniu, ktoré sa vždy odvíja od energetickej bilancie.
Pokiaľ ale bude cieľom vyťažiť z potenciálu ektomorfa maximum, budete naopak znižovať podiel tukov a zvyšovať príjem sacharidov - na túto úpravu typický ektomorf vždy z pozície vlastnej prirodzenosti reaguje najlepšie (je ale nutné počítať s následkami takého počínania v podobe zvýšeného oxidačného stresu a z neho plynúcej únavy a riziká zranenia).

Dobrý deň,
výživa pri diabete je podľa niektorých zdrojov (napr. David Perlmutter, MD, Drop Acid - https://www.amazon.com/Drop-Acid-Surprising-Controlling-Extraordinary/dp/0316315397) závislá na tom, aby mierila k znižovaniu hladiny kyseliny močovej na ideálne 4 – 4,5mg/dl, čo je pri znižovaní sacharidov vcelku oriešok. Jeho názor by sa dal zhrnúť do toho, že zápal zvyšuje kyselinu močovú, a najmä fruktóza, ktorá sa priamo metabolizuje na kyselinu močovú a potraviny s vysokým podielom nukleových kyselín (napríklad mäso, výrobky s kvasnicami) sú najväčším vinníkom rastu hodnôt kyseliny močovej. Ako príklad uvádza pivo (aj nealkoholické, ktoré má vysoký podiel sacharidov a je vyrobené z kvasníc). Navrhuje zaobstarať si meranie kyseliny močovej v kapilárnej krvi domov a na lačno sa merať (u nás treba easytouch). Tak ako pri cukre je to asi pri každom individuálna cesta so spoločnými princípmi, že kyselina močová je signálna molekula, ktorá zvyšuje glukózu, zvyšuje tlak a spúšťa tvorbu inzulínu, ktorý ako zásobný hormón chce v tele ukladať tuk. Je to podľa neho signál pre našich predkov, že po tom, čo zjeme na jeseň zrelé ovocie (fruktóza), treba zdvihnúť tlak, zdvihnúť cukor (zásobiť mozog cukrom, aby nás niečo nezožralo) a oplácať sa trochu tukom, pretože zima prichádza a my ju chceme prežiť. Lenže my podľa neho celý rok signalizujeme telu, že príde zima, ale tá vlastne nikdy nepríde (napríklad aj preto, že žijeme vo vykurovaných bytoch).
Narhli by ste, ktorých zásad sa držať pre zníženie hladiny kyseliny močovej?

Všetky tieto zásady sú zakomponované do jednotlivých krokov v úpravách stravovacieho režimu, ktoré sa snažíte prevádzať v aplikácii ZOF na tanier. V princípe ide o pochopenie, že síce máme zmapované jednotlivé metabolické dráhy cez biochemické reakcie, tieto ale v živých systémoch nefungujú rovnako, ako sme zvyknutí pri softvéri, teda na princípe núl a jednotiek. Sme výsledkom niekoľko sto miliónov rokov trvajúceho evolučného vývoja, ktorý systémy v tele naprogramoval nielen zložitým, ale aj komplexným spôsobom, s cieľom udržiavať zdravú rovnováhu, ktorá má pri každej individualite odlišný rozsah flexibility. Vieme, že zvýšený príjem fruktózy vedie k vzniku kyseliny močovej, ktoré je súčasťou spektra ukazovateľov signalizujúcich prozápalové pochody. Máme k dispozícii populačne definované referenčné hodnoty príjmu cukrov vrátane fruktózy, ich dodržiavanie ale pri metabolických poruchách nie je zárukou úspechu, pretože organizmus sa tu chová neštandardne. Nie je možné tak predikovať optimálne hodnoty príjmu jednotlivých živín, mali by sme ale na strane druhej vedieť, ako ich prevádzať na tanier a súčasne sa správať zodpovedne poctivým sledovaním dostupných metabolických ukazovateľov, medzi ktoré kyselina močová u DM bezpochyby patrí. Tu je navyše potrebné počítať aj s tým, že sa metabolizmus bude správať odlišne pri DM1 a DM2. Pretože DM2 je problém, ktorý je vždy sprevádzaný zápalom, mali by úpravy stravy vždy bez výnimky smerovať k podpore protizápalových faktorov. Tých je celý rad, začína sa pri sledovaní kvality potravín, množstva bielkovín, cukrov, trans-mastných kyselín, pomerov mastných kyselín na čele s O3:O6, zastúpení vlákniny, podielu bázických prvkov, dostatku vitamínov, vyššieho príjmu antioxidantov...
Celý "fígeľ" spočíva v tom, že nikdy vopred nebudete vedieť, ktorý z menovaných faktorov mal väčší či dokonca zásadný vplyv na potlačenie prozápalového prostredia a nastolenie potenciálnej metabolickej rovnováhy. Vypláca sa tak rešpektovať celé spektrum pravidiel, kontrola príjmu fruktózy je len špendlíkom v kope sena.
V procese starostlivosti o telo pri DM je potrebné najprv tieto pravidlá celostného spôsobu správania sa biologických systémov pochopiť (čo obnáša aj zmierenie sa s faktom, že také sú), následne začať prevádzať na tanier a vo výsledku disponovať dostatočnou trpezlivosťou pri čakaní na výsledky, ktoré sa navyše budú vo svojom rozsahu líšiť pri každej individualite.

Dobrý deň,
nerozumiem z akého dôvodu by sacharidy mali stáť za priberaním, aj prečo by sa mali k večeru obmedziť? Nemalo by ísť o celkovú energetickú bilanciu, ktorá je nezávislá od toho, či na večeru bude sacharidové jedlo alebo nie?
Ďakujem za objasnenie.

Sacharidy sú rýchlym zdrojom energie. Pokiaľ ich máte v jedálničku viac, než aktuálne spálite, ukladajú sa cez činnosť inzulínu do tukových zásob bez ohľadu na to, že môžete byť v zápornej energetickej bilancii. Z rovnakého dôvodu je výhodné obmedzovať (ale nie úplne eliminovať) ich množstvo (vrátane kontroly ich kvality - jednoduché vs. komplexné) vo večerných hodinách - pokiaľ po večeri nehodláte realizovať žiadnu výraznejšiu fyzickú aktivitu, bude mať telo tendenciu ich prebytok ukladať do energetických zásob. Živý organizmus je súbor zložitých systémov, pri ktorých neplatí jednoduchá matematika – tzn. nastavenie zápornej bilancie nie je stopercentnou zárukou toho, že telo sa bude zbavovať tukových zásob.

Dobrý deň pán Jelínek.
Mám len takú otázku na spresnenie. Keď budem stanovovať množstvo bielkovín na kg váhy (to isté aj u sacharidov a tukov) klienta (teda, keď to nezadám do hry ZOF), ktorý chce chudnúť, mám brať do úvahy jeho súčasnú váhu alebo teoreticky váhu budúcu, ktorú chce dosiahnuť alebo jeho váhu primerane poníženú napr. o 5 - 10 kg, keby bol rozdiel súčasnej a budúcej váhy klienta veľmi markantný?
Ďakujem

Vždy je optimálne tieto hodnoty upravovať, a to na základe zmeny telesnej hmotnosti či telesnej konštitúcie. Výpočet množstva makroživín kontrolujte aj vo vzťahu k ich percentuálnemu zastúpeniu z celkového príjmu energie, nie vždy gramáže zodpovedajú percentám. Ak budete sledovať vývoj zmien u klienta, budete mať aj možnosť vykonávať potrebné úpravy, cesta k dosiahnutiu výsledku tak bude o to efektívnejšia.

Dobrý večer,
snáď nejde o hlúpy dotaz, ale z akého dôvodu sa pri spomaľovaní/zrýchľovaní metabolizmu hrá so znižovaním/zvyšovaním bielkovín, keď práve sacharidy metabolizmus zrýchľujú? Domnievala som sa, že väčšinou vychádzame z bielkovín ako základu na stanovenie zvyšku makier, tzn. bielkovín a tukov, preto ma mätie, že by sa bielkoviny cielene znižovali/zvyšovali, keď by sa skôr ponúkalo pohybovať s podielom sacharidov.
Vopred veľmi ďakujem za odpoveď.

Pri manipulácii s rýchlosťou metabolizmu je potrebné rozlišovať, ktorú časť metabolizmu chcete ovplyvňovať: Zmena v pomeroch energetických substrátov má primárne vplyv na zmenu rýchlosti energetického metabolizmu, teda rýchlosti tvorby energie. Zmena v množstve príjmu bielkovín zasahuje predovšetkým do rovnováhy anabolických a katabolických dejov, ovplyvňuje teda rýchlosť metabolizmu iným spôsobom ako sacharidy a tuky, navyše aj v iných systémoch organizmu.

Dobrý deň,
mám otázku ohľadom tuku, prečo je vyšší pomer v strave zdravotne rizikový? zaznamenala som, že sa veľa ľudí cíti lepšie na paleo alebo low carb diéte, kde je pomer tuku o niečo vyšší. Ďalej som sa chcela opýtať, ako udržať glykemickú nálož nízko pri vysokosacharidove diéte? aj napriek tomu, že používam celozrnné potraviny, tak mi ide pri tvorbe jedálničku GN do vyššej kategórie, najmä pri vyššej energetickej bilancii. väčšinou som potom kompenzovala zvýšením tuku v strave, ktoré potom boli medzi 30-40%. ešte by ma zaujímalo, či by bolo vhodné u osôb s vyššou hodnotou glykémie nalacno (mozny prediabetes) zvýšiť tuky na 30-40%, a sacharidy obmedziť na 40-50% s nízkym GI a GN?
Ďakujem

Vyšší podiel tuku v strave sám o sebe nemusí byť rizikový, to je iba všeobecná informácia. Vždy záleží na rade faktorov, najdôležitejšie sú zdravotný stav jedinca, celkové množstvo použitých tukov, ich kvalita a pomery medzi skupinami mastných kyselín (nasýtené vs. nenasýtené, mononenasýtené vs. polynenasýtené...). V podstate tak platí, že aj správne koncipovaný low carb systém je s ohľadom na vyššie zastúpenie tukov zdravotne v poriadku. GN je "umelo" vytvorený parameter, ktorý vždy vnímajte s určitou rezervou a súčasne vo vzťahu s ďalšími nutričnými charakteristikami. Pokiaľ napr. budú prílohy (ako hlavný zdroj sacharidov) postavené na celozrnných produktoch (ideálne formou celých nelúpaných zŕn), a zastúpenie vlákniny i tukov v danom chode (prípadne celodennom jedálničku) bude zodpovedať bežným normám, bude metabolizmus reagovať aj na vyššie hodnoty GN relatívne pomalým uvoľňovaním cukru do krvi, takže v podstate takáto situácia bude (s ohľadom na vyváženú energetickú bilanciu) úplne v poriadku. Myslite vždy na to, že v rámci štúdia sa snažíme všeobecne definované pravidlá vo výžive prevádzať do praxe, teoreticky prezentované čísla tak nemusia byť prevoditeľné do reality do posledného detailu.
Jedincom s prediabetom sa vždy oplatí znižovať prebytok sacharidov v strave, ktorý v rámci sledovania energetickej bilancie kompenzujete navyšovaním podielu tukov, iba sa snažte byť striktní pri rešpektovaní všetkých pravidiel s tukmi súvisiacich.

Dobrý deň.
Píšete "Ketony jsou také velmi výhodným palivem pro mozek", ale ja mám zafixované v hlave, že práve to minimum sacharidov slúži ako palivo pre mozog, lebo ten nevie ketolátky prijať. Môžete bližšie vysvetliť ako ste to myslel?

Energetický metabolizmus je nútený sa prispôsobovať podmienkam, ktoré mu stravou zaistíme. Pokiaľ znížime množstvo sacharidov na maximálne možné minimum a prinútime tak organizmus prepnúť do ketózy, väčšina mozgových buniek začne využívať ako zdroje energie práve ketolátky. Niektoré typy mozgových buniek sú schopné používať ako palivo iba glukózu, v stave ketózy tak využívajú glukózu získanú sčasti zo stravy, sčasti potom premenou z glykogénnych aminokyselín.

Dobrý deň, pán magister,
mám otázku k Vašej vete" Organizmus je schopný z nich vytvárať energiu (konkrétne zo sacharidov, vlákniny a tukov, vzácnejšie aj z bielkovín"-myslela som, že ako zdroj energie sú bielkoviny výdatnejšie ako vláknina- aj keď to trvá dlhšie a tretina energie padne na spracovanie, obsahujú bielkoviny teoreticky rovnako energie, ako sacharidy.S vlákninou ako zdrojom energie som zatiaľ nepočítala.
Ďakujem za odpoveď

Táto informácia je myslená tak, že bielkoviny síce obsahujú rovnaké množstvo energie na jednotku hmotnosti ako sacharidy, sú teda energeticky bohatšie ako vláknina, ale organizmus ich nevyužíva ako primárny (hlavný) zdroj energie (metabolicky je to nevýhodné), túto funkciu plnia sacharidy a tuky.

Dobrý deň,
Stále nikde nemôžem dohľadať podklady pre uvádzané množstvo sacharidov 120-150g. Som poradca pre výživu, av škole nás učili, že mozog potrebuje cca 120-130g, pochopiteľne toto množstvo je priemerné a orientačné. Ale ak sa máme pri zostavovaní jedálnych lístkov odrážať o nejakých čísel, tak uvádzané množstvo 120-150g sa potom nepohybuje v low carb zóne, ale iba v znížení sacharidov za deň v prospech inej makroživiny, pričom nemusí dôjsť k zmene využitia energie zo sacharidov na tuky. Naopak som som sa dočítala, že telo „prepína“ na využitie tukov ako hlavnej energie asi na 100g. V študijných materiáloch táto problematika nie je rozvedená, je tam iba to číslo.
Ďakujem mnohokrát za odpoveď, a pekný deň.

Všetky čísla prezentované vo vzťahu k pomerom makrozložiek pri akýchkoľvek diétach sú vždy orientačné a predovšetkým spriemerované, nikdy neodrážajú skutočné potreby individuality, k tým je potrebné sa dobrať praktickým testovaním. Platí to aj pre snahu nastaviť všeobecné hranice príjmu sacharidov pre low carb režim, kde existuje niekoľko uhlov pohľadu a od nich sa odvíjajúcich prístupov:
1. Je možnosť prezentovať všeobecné rozpätie hodnôt (teda 120 – 150 g, niekedy až 180 g) – toto nesie zásadnú nevýhodu v podobe faktu, že sa nezohľadňuje telesná hmotnosť jedinca a úroveň pohybovej aktivity, kde tieto menované faktory ovplyvňujú potrebu sacharidov najviac.
2. Môžeme kalkulovať s množstvom sacharidov k telesnej hmotnosti – tu sa najčastejšie prezentuje rozpätie 1,5-2,5 g/1 kg telesnej hmotnosti.
3. Vychádza sa z hodnôt uvádzajúcich skutočnú spotrebu množstva sacharidov na zabezpečenie chodu mozgu – tu sa prezentuje rozsah 120 – 150 g za celý deň, aj keď ani toto nezohľadňuje intenzitu mozgovej aktivity, kedy vo výsledku môžu byť rozdiely v potrebách až dvojnásobné.
4. Na stanovenie konkrétnych hodnôt príjmu sacharidov je možné použiť aj model, kedy zo stravy vylúčime potraviny, o ktorých sa prezentuje, že neboli súčasťou jedálnička lovcov a zberačov, teda obilniny, strukoviny a časť ovocia. Na základe takéhoto modelu potom vychádzajú opäť podobné čísla, aj keď tento prístup je rovnako nepresný, ako vyššie uvedené (archeologické výskumy preukazujú, že určitý podiel obilnín a strukovín sa v strave našich predkov pred vznikom poľnohospodárstva objavoval...).
Akonáhle takto znížite príjem sachridov, je potrebné navýšiť podiel tukov ako zdroja energie, a to na úroveň požadovanú daným jedincom (redukcia hmotnosti vs. vyrovnaná energetická bilancia vs. nárast hmotnosti), vždy pri zachovaní primeraného rozpätia množstva bielkovín. Metabolizmus v rámci adaptačných procesov nebude mať inú možnosť, než sa tejto zmene prispôsobiť, z dôvodu odlišností v metabolickom profile každého človeka bude výsledok vždy odlišný. Hranica príjmu sacharidov nutná pre "prepnutie" do keto režimu nie je a ani nemôže byť pevná, pretože ketolátky vznikajú v tele za mnohých okolností a príjem sacharidov nie je jediný určujúcim kritériom, ako sa často uvádza. Navyše je potrebné rozlišovať medzi klasickou keto diétou a nízkosacharidovým spôsobom stravovania, kde pri keto režime je prísun sacharidov oveľa prísnejší.