Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
1. Potraviny, ktoré sme schopní označiť za „kvalitné“, teda také, ktoré neprešli väčšími priemyselnými úpravami, budú vždy nutrične kvalitné, tzn. budú obsahovať určité množstvo mikroživín. Ich množstvo sa ale bude odvíjať od spôsobu pestovania/chovu a následného spracovania suroviny. S ohľadom na individuálne požiadavky každého jedinca je ale samozrejme otázkou do debaty, či ich množstvo bude dostačujúce alebo sa oplatí niektoré látky dopĺňať suplementáciou.
2. Aj toto je otázkou individuality, plošné odporúčanie čohokoľvek nikdy nie je riešením. Aj v zimných mesiacoch je možné stravou dodať dostatok vitamínu D a súčasne rozumne nastavená koncepcia jedálnička má potenciál podporiť aktivitu črevnej mikrobioty k dostatočnej produkcii vitamínu K. Nie je tak nevyhnutné preventívne tieto látky užívať, hoci väčšina populácie nikdy nevykáže schopnosť upraviť svoje stravovanie tak, aby bolo nutrične všetko v poriadku.
To je otázka do zložitejšej debaty, pretože o efektivite podpornej suplementácie rozhoduje hneď niekoľko faktorov a je ťažké rozhodnúť, ktorý z nich má väčšiu váhu. V základe sa rieši to, v akej forme sa horčík v doplnku nachádza. Trh ponúka z organických foriem malát, citrát, bisglycinát, laktát, treonát, laurát a pod., z anorganických napr. oxid horečnatý, uhličitan horečnatý alebo síran horečnatý. Všeobecne platí, že organické formy sa lepšie vstrebávajú, preto sa argumentácia vedie v ich prospech.
Iným kritériom pre voľbu môže byť obsah elementárneho horčíka v jednej dávke. Jeho množstvo je v priemere výrazne vyššie u anorganických foriem, ktoré sa ale pýšia (všeobecne prezentovanou) nižšou vstrebateľnosťou (v rozdiele až jedného rádu). Toto sa ale stáva diskutabilné v situácii, keď výrobca doplnku s obsahom anorganickej formy (ktorá je výrazne lacnejšia) pridá k horčíku vybrané rastlinné materiály (extrakty, koncentráty), kde prítomnosť fytochemických látok (teda organického zdroja) má potenciál navyšovať biologickú dostupnosť horčíka v tele. A práve v tomto okamihu vzniká výzva, ktorým smerom sa vydať – či farmakologicky overenou cestou merateľného výsledku, alebo naopak rešpektovať holistický poriadok prírody a neriešiť jednosmerný pohľad.
Mňa osobne je bližšia synergia prírodných zákonitostí, odpovedať si tu ale musí každý sám.
Inhibítory enzýmov fungujú tak, že blokujú aktivitu enzýmov. Najvýznamnejším vo vzťahu k antinutričným látkam sú inhibítory trypsínu, ktorého úlohou je štiepiť bielkoviny. Sekundárnym prejavom je potom neschopnosť organizmu využívať minerálne látky viazané na bielkoviny. Najväčšia koncentrácia inhibítorov trypsínu je v sójových bôboch.
Mandle sú jedným z najbohatších zdrojov fytátov. Tieto antinutričné látky sú pomerne termostabilné a majú schopnosť viazať niektoré minerály do ťažko rozložiteľných komplexov. Namáčaním mandlí sa teda príliš veľa minerálov do vody neuvoľní, to isté platí aj pre tepelnú úpravu (v oboch prípadoch sa jedná o jednotky percent, ktoré sú týmito procesmi uvoľnené). Omnoho účinnejšia je fermentácia, klíčenie (toto sa pri mandliach nepoužíva), prípadne kombinácia dlhšej tepelnej úpravy pri vyššom tlaku. Pri výrobe mandľového mlieka je tak potrebné rozlišovať komerčne vyrábané produkty a mlieka vyrábané v domácich podmienkach, kde sa výrazne líši výsledný obsah všetkých živín. V prípade domácej výroby je vhodné mandle lúpať, následne namáčať, tepelne upraviť, rozmixovať a scediť – to všetko s cieľom znížiť podiel fytátov a súčasne zaistiť čo najväčší podiel makro i mikroživín.
V úlohe riešite situáciu, ktorá je v praxi skutočným problémom. Pre vegánov je jednoducho typický vyšší podiel horčíka voči vápniku a je výzvou nastoliť na tejto úrovni rovnováhu, obzvlášť bez podpornej suplementácie. Stále väčšie množstvo výrobcov potravín sa tak napr. snaží (nielen rýdzo vegánske) produkty fortifikovať vápnikom, pri zostavovaní jedálnička v reálnom živote teda využívajte potenciál aj týchto možností. Pokiaľ nezaistíte kalcia dostatok, v dlhodobom jeho deficite (prípadne nepomere voči horčíku) sa toto prejaví predovšetkým na nervosvalovej koordinácii (= zníži sa "napätie") a znižovaní hustoty kostí (tu má výrazný vplyv ešte zastúpenie bielkovín v jedálničku, pomer Ca:P a úroveň pohybovej aktivity).
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.