Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Ak klesnete príjmom pod hodnoty BMR, metabolizmus na toto reaguje ako na krízovú energetickú situáciu, v rámci ktorej sa (zjednodušene povedané) "prepína" do úsporného energetického režimu. Tzn. začnú prevažovať katabolické deje, ktoré športovec subjektívne vníma znížením vitality a predĺžením pozáťažovej regenerácie. Súčasne sa oslabuje imunitný systém, takže sa zvyšuje riziko ochorenia. Pretože organizmu chýba nielen energia, ale aj mnohé živiny, riskuje športovec zranenie.
ANS funguje v podstate v rovnakom režime, je ale zásadne ovplyvňovaný katabolickými pochodmi, keď organizmus berie nemalú časť energie aj živín z vlastných zásob. V takejto situácii je jediným schodným riešením navýšiť energetický príjem a snažiť sa optimalizovať nutričné hodnoty jedálnička.
Na prvý pohľad toto nespoznáte. Určiť metabolický typ je zložité, pretože neexistuje len jedna metóda, treba kalkulovať s radom faktorov. V praxi sa treba zmieriť s tým, že táto nejednoznačnosť komplikuje snahu o cielenú a presnú manipuláciu s metabolizmom pomocou stravovania, čo je ale v poriadku, pretože to odráža sofistikovanú komplexnosť správania živých systémov, ktoré sa vyvíjali po stámilióny rokov.
Na určenie metabolického typu (vrátane ich jednotlivých prejavov, teda aj rýchlosti) sa preto bežne používa kombinácia rôznych metód. Pri snahe určiť rýchlosť metabolizmu je potrebné rozlišovať, o akú rýchlosť ide.
V základe sa hodnotí:
1. Rýchlosť tvorby energie (napr. na základe analýzy prvkov z vlasov podľa pomeru Ca/P, prípadne analýzou črevnej mikrobioty zistením zastúpenia kľúčových kmeňov mikroorganizmov fermentujúcich viac tuky alebo naopak sacharidy),
2. Efektivita tráviaceho traktu (produkcia enzýmov, črevná peristltika, vstrebávanie živín),
3. Nervosvalová koordinácia (pri analýze prvkov napr. pomer Ca/Mg),
4. Aktivita žliaz s vnútornou sekréciou (vrátane fukncie štítnej žľazy - pri analýze prvkov napr. Ca/K, štandardne potom endokrinologické vyšetrenia).
Do hodnotenia navyše vstupuje faktor genetiky (vrátane somatotypu) aj epifenetických vplyvov. V praxi je dôležité používať metódy, ktoré sú dobre dostupné, a súčasne zbytočne neriešiť fakt, že výsledok hľadania nebude stopercentne vypovedajúci (= presný).
Prajem pekný deň,
dá sa nejako zrýchliť/ovplyvniť bazálny metabolizmus?
Samozrejme, a to pomerne jednoducho. Najväčší vplyv má pohybová aktivita, ktorá ho zrýchľuje (= zvyšuje hodnoty). Ďalej je to podiel svalovej hmoty v tele, ktorý je ovplyvnený (vedľa fyzickej činnosti) príjmom bielkovín - s rastúcim množstvom svalovej hmoty hodnoty BMR rastú. V neposlednom rade môžu hodnoty BMR klesať ako následok vedľajších účinkov niektorých liekov (to sú ale výnimočné prípady).
Ak klesnete príjmom pod hodnoty BMR, metabolizmus na toto reaguje ako na krízovú energetickú situáciu, v rámci ktorej sa (zjednodušene povedané) "prepína" do úsporného energetického režimu. Tzn. začnú prevažovať katabolické deje, ktoré športovec subjektívne vníma znížením vitality a predĺžením pozáťažovej regenerácie. Súčasne sa oslabuje imunitný systém, takže sa zvyšuje riziko ochorenia. Pretože organizmu chýba nielen energia, ale aj mnohé živiny, riskuje športovec zranenie. ANS funguje v podstate v rovnakom režime, je ale zásadne ovplyvňovaný katabolickými pochodmi, kedy organizmus berie nemalú časť energie aj živín z vlastných zásob. V takejto situácii je jediným schodným riešením navýšiť energetický príjem a snažiť sa optimalizovať nutričné hodnoty jedálnička.
Pri manipulácii s rýchlosťou metabolizmu je potrebné rozlišovať, ktorú časť metabolizmu chcete ovplyvňovať: Zmena v pomeroch energetických substrátov má primárne vplyv na zmenu rýchlosti energetického metabolizmu, teda rýchlosti tvorby energie. Zmena v množstve príjmu bielkovín zasahuje predovšetkým do rovnováhy anabolických a katabolických dejov, ovplyvňuje teda rýchlosť metabolizmu iným spôsobom ako sacharidy a tuky, navyše aj v iných systémoch organizmu.
Ako už zaznelo v lekcii, ide skôr o vizuálnu pomôcku ako dignostický nástroj. Z tejto pozície je dobré pristupovať k hodnoteniu s určitou rezervou, vždy sa bude jednať len o rámcový odhad vzťahu konzistencie vs. strava vs. kvalita tráviacich pochodov. Najviac vypovedajúcu hodnotu má tuhosť, ktorá (vo vzťahu k ďalším ukazovateľom – farba, zápach...) poukazuje na:
1. Podiel vlákniny v strave. Príliš nízky vedie k extrémom typu hnačkovitej stolice alebo naopak príliš vysokej tuhosti. Príliš veľa vlákniny zrýchľuje peristaltiku, stolica tak môže byť redšia, prípadne nedrží tvar a vizuálne vykazuje vyššie zastúpenie nestrávených zvyškov.
2. Zastúpenie tukov v strave. Príliš veľa tukov zaťažuje činnosť pečene a žlčníka, stolica bude mať vždy redší tvar.
3. Množstvo bielkovín v strave. Prebytok bielkovín má tendenciu (pri súčasnom nedostatku vlákniny) viesť stolicu k redšej konzistencii, súčasne je stav sprevádzaný typickým zápachom.
4. Aktivitu črevnej mikrobioty. Vzhľadom na to, že má zásadný vplyv na formovanie stolice v hrubom čreve z dôvodu svojej fermentačnej aktivity, môže súčasne poukazovať na prebytok alebo nedostatok niektorých živín (cukry, bielkoviny, tuky, vláknina) a kvalitu konzumovaných potravín (črevné mikroorganizmy pomerne citlivo reagujú na mikrobiologickú. aj chemickú kontamináciu jedla - reakcie bývajú väčšinou rýchle v podobe redšej stolice).
Tento prístup k sledovaniu daného ukazovateľa spoločne s ďalšími tak podá zaujímavú informáciu o tom, čo (zrejme) prebiehalo v čase medzi príjmom a vylučovaním, na základe toho je možné usudzovať na kvalitu stravy a prípadné zmeny v jedálničku.
Úpravami stravovania máme možnosť manipulovať so správaním metabolizmu, platí to aj pre počty porcií v priebehu dňa. Pokiaľ je napr. metabolizmus jedinca príliš pomalý, oplatí sa ho podporiť zaradením väčšieho počtu porcií za deň vrátane zníženia podielu tukov a úpravou pomeru Ca:Mg a Ca:P, tieto možnosti jednoducho máme a je len na nás, či ich využijeme.
Komplexnosť bielkovín riešte primárne pri špecifických situáciách, ktoré to vyžadujú. Typickými príkladmi sú vegánske stravovanie prípadne vrcholoví športovci, kde nároky na množstvo i kvalitu bielkovín v porovnaní s priemernou populáciou výrazne rastú. Neznamená to, že za každú cenu musí každá porcia s obsahom bielkovín vykazovať aminokyselinovú plnohodnotnosť, cieľom je iba zvýšená pozornosť a snaha uprená týmto smerom. Každý jedálniček by mal byť predovšetkým prakticky realizovateľný, od toho vždy odvíjajte svoje úvahy pri prevádzaní teórie do praxe.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.