Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Každá zložka v potravinách má svoj význam, platí to aj o lepku. Ľudský tráviaci trakt vrátane imunitného systému sú na príjem určitého množstva lepku za niekoľko tisíc rokov jeho konzumácie pomerne dobre adaptovaní, u zdravého jedinca je tak vcelku zbytočné prechádzať na bezlepkové stravovanie – pokiaľ je množstvo lepku v celodennej strave „primerané“, nič zásadné takouto zmenou stravovania nezískame. Iná situácia je v prípadoch, keď je množstvo lepku príliš vysoké, čo je v praxi pomerne bežné. Neexistuje žiadne oficiálne odporúčanie na početnosť konzumácie zdrojov lepku či priamo tzv. "odporúčané denné dávky", v rámci snahy o zabezpečenie či udržanie rovnováhy je ale vhodné kombinovať lepkové aj bezlepkové obilniny, výsledkom bude zníženie celkového podielu lepku a súčasne posilnenie pestrosti stravovania.
Lepok nielen môže byť, v praxi aj býva príčinou vzniku rôznych chorôb. Nie je ale úplne šťastné takéto situácie paušalizovať, vzniká potom dojem, že lepok je príčinou všetkého zla, čo potom jedinca vedie k nie úplne ideálnym manipuláciám so stravou.
Aby mohol vo vzťahu k konzumácii lepku vzniknúť zdravotný problém, je potreba naplniť spektrum určitých podmienok (súbor genetických a epigenetických faktorov), ktoré u individuality nie sú predikovateľné. Väčšina populácie je na príjem zdrojov lepku adaptovaná a táto bielkovina im nespôsobuje žiadne problémy. Zvyšok má "smolu" a je len otázkou individuality, aký orgán či systém v tele bude reagovať odklonom od rovnováhy (pri poruchách funkcie štítnice napr. vieme, že u celiakov častejšie vzniká Hashimotova tyreoiditída).
Všeobecne ale platí, že:
1. Príjem lepku u zdravého jedinca by nemal vyvolávať žiadne problémy,
2. Je výhodnejšie preferovať fermentované zdroje lepku (ľahšie sa trávia a sú menšou záťažou aj pre imunitu),
3. Zdravotné komplikácie nevyvoláva lepok samotný, ale v kombinácii s ďalšími zložkami v strave – aj toto je individuálne, najčastejšie sa ale prezentuje dlhodobý prebytok cukru, prevaha ultrasprocesovaných potravín v jedálničku a vplyv niektorých aditív v potravinách. V celkovom súčte sú tieto faktory natoľko veľkú záťažou pre imunitný systém, že vedú k vzniku autoimunitných reakcií.
Pri tempehu sa pšenica objavuje v situáciách, keď je jeho súčasťou fermentovaná sójová omáčka. Pretože potravina prešla kompletnou fermentáciou, pri ktorej došlo k úplnému rozloženiu (enzymatickej hydrolýze) štruktúry lepku, tento v potravine nie je obsiahnutý.
Celiakia je geneticky podmienená porucha slizničnej imunity, ktorá abnormálne reaguje na lepok a prolamíny. Ide o neznášanlivosť (= metabolickú poruchu), do ktorej je zapojená imunita. Moderná medicína ju definuje ako nevyliečiteľnú, teda celoživotnú chorobu. V praxi som bol svedkom niekoľkých situácií, keď sa postihnutý tejto diagnózy zbavil, a to v situáciách, keď diagnóza bola vykonaná štandardným (komplexným) spôsobom (= s malou pravdepodobnosťou diagnostického omylu). Nie som ale schopný svedomito povedať, či išlo o štatisticky bezvýznamnú výnimku alebo zásah zo strany homeostatických samoozdravovacích systémov v tele. Tieto prípady bývajú bežne medicínou zaradené do šuplíka s označením "spontánna remisia"...
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.