Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Všeobecne platí, že sladenie nie je nutné, dokonca ani vhodné, aj keď by malo ísť o nízkokalorické sladidlá. Organizmus pridané cukry/sladidlá nepotrebuje, tieto látky plnia predovšetkým funkciu uspokojenia vnemu na sladkú chuť. Ak hľadáte vhodné sladidlo, ktoré vyjde v ústrety aj potrebám črevnej probiotickej mikrobioty, javia sa ako najvhodnejšie zdroje inulínu (napr. čakankový sirup) - disponuje nízkym množstvom energie, je sladké a predovšetkým sa chová prebioticky.
S ohľadom na potenciálnu záťaž zo strany sladidiel na jednotlivé systémy v tele najlepšie vychádzajú zdroje inulínu (napr. čakankový sirup), pretože sa v podstate jedná o koncentrovanú rozpustnú vlákninu (prebiotikum) s minimom energie a takmer nulovým dopadom na produkciu inzulínu. Pri výbere vhodného sladidla vždy riešte najprv jeho chuť (nemá zmysel dlhodobo konzumovať čokoľvek, čo vám nechutí), potom jeho vplyv na hladinu krvného cukru, ďalej obsah energie a v neposlednom rade aj vplyv na orálnu a črevnú mikrobiotu (sladidlo môže mať prozápalový alebo naopak protizápalový vplyv). Pokiaľ sladidlo obsahuje cukry, je dobré kontrolovať ich konzumované množstvo vo vzťahu k odporúčaným dávkam (napr. prebytok fruktózy preukázateľne podporuje nealkoholové tukovatenie pečene).
Pridaný cukor v ovocných produktoch funguje predovšetkým ako konzervant, predlžuje teda trvanlivosť výrobku. Sám o sebe nemá zásadný vplyv na úbytok vitamínov, k tomu dochádza na základe postupnej oxidácie spôsobenej práve predĺženou expiráciou. Súčasne počítajte s tým, že zvýšený príjem cukrov ovplyvňuje acidobázické pochody smerom ku kyselinotvorným prejavom, čo obnáša zvýšenú aktivitu patogénnych mikroorganizmov, ktoré zvyšujú spotrebu vitamínov.
Aktuálne odporúčania v oblasti príjmu cukrov sú strany WHO smerujú k max. 90 g za deň, z toho 50 g pridaných, uvažuje sa množstvo 50 g znížiť na 25 g. Pri kontrole kvality stravovania je tak potrebné rozlišovať cukry prirodzene obsiahnuté v potravinách, a pridané pri ich spracovaní. Faktom je, že ovocie a produkty z neho (šťavy, kompóty, marmelády...) sú najbohatším zdrojom prirodzene sa vyskytujúcich cukrov, je preto vhodné kontrolovať podiel tejto skupiny potravín v jedálničku. To isté platí pre kategóriu potravín s obsahom cukrov pridaných, kde hrozí podstatne vyššie riziko ich prebytku. Jedná sa o jeden z mnohých zmysluplných príkladov av podstate aj dôvodov, prečo sa vypláca sledovať nutričnú kvalitu stravy, čísla občas vedia hovoriť jasnou rečou... 25 g pridaných cukrov za deň sa na prvý pohľad tvári ako nízka hranica, ale v prepočte sa jedná o 6 kociek cukru, čo pri tejto vizualizácii dostáva trochu iný rozmer, než abstraktná hodnota. Máte pravdu v tom, že nie je jednoduché tento limit dosiahnuť, obzvlášť dlhodobo. Na stranu druhú je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o zložku v strave, ktorú v skutočnosti nepotrebujeme, a ktorá navyše neprospieva zdraviu. Táto téma by mala viesť k zamysleniu sa nad tým, ako prísne budeme sledovať podiel prirodzených a priemyselne spracovaných potravín vo svojom jedálničku.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.