Metabolická flexibilita

Každý, kto sa raz pustí do úprav systému stravovania a pritom chce, aby sa správanie organizmu uberalo požadovaným smerom a súčasne si nepoškodil zdravie, musí rešpektovať jednu úplne zásadnú vlastnosť ľudského metabolizmu – metabolickú flexibilitu.
Aj napriek tomu, že tento pojem je prezentovaný najčastejšie ako schopnosť tela používať ako zdroj energie prednostne tuky alebo sacharidy, je jeho význam v skutočnosti oveľa širší. Jeho správne pochopenie nie je nijako náročné:
Metabolizmus označuje látkovú výmenu, teda schopnosť organizmu spracovávať (prijímať a vylučovať) rôzne látky a energiu. Potravu, ktorú prijímame, organizmus vždy „nejako“ spracuje, výsledkom je určité množstvo vyprodukovanej energie a vylúčených nežiaducich zložiek. Primárnym cieľom metabolizmu je udržať organizmus pri živote.
Flexibilita znamená pružnosť.
Pri spojení týchto dvoch výrazov vzniká označenie metabolická flexibilita. Týmto sa v oblasti využívania zdrojov energie zdôrazňuje schopnosť tela vedieť fungovať s absenciou (respektíve úplne minimálnym príjmom) sacharidov, kedy hlavným zdrojom energie v strave sú tuky, alebo „prepnúť“ do režimu, kedy po úprave stravovania sú hlavným zdrojom energie sacharidy so sprievodným využitím tukov. Zjednodušene povedané sa jedná o schopnosť, ktorou disponuje každý človek na tejto planéte.
Metabolická flexibilita v sebe ale skrýva oveľa väčší potenciál, než len možnosť pružne sa prispôsobovať jednému či druhému zdroju energie. Je iba potrebné na ňu nazerať zo širšieho pohľadu.
Pre metabolizmus človeka je typická jedna charakteristika, ktorú nazývame flexibilná adaptabilita. Tento pojem možno znie pre väčšinu ľudí zbytočne odborne, jeho vysvetlenie je ale veľmi jednoduché:
Človek je bytosť, ktorú príroda naprogramovala ako všežravca. Toto znamená, že sme schopní „zožrať“ všetko, čo je na tejto planéte k jedlu a súčasne to aj úspešne stráviť. Tento fakt nám hovorí, že ľudský metabolizmus je vo svojich schopnostiach spracovávať stravu veľmi pružný (= flexibilný), a navyše má schopnosť prispôsobovať sa (= adaptovať) rôznym podmienkam.
Zjednodušene vysvetlené toto znamená, že náš metabolizmus, teda schopnosť spracovávať stravu, sa vie prispôsobovať rôznym podmienkam (= výberu potravín a ich skladbe ), a to navyše v určitom rozsahu (pružnosti). Zaujímavé je, že túto schopnosť v takom rozsahu nemá žiadny iný živočíšny druh na tejto planéte, v tomto sme úplne ojedinelí. Vysvetlenie je tu tiež jednoduché:

1. Ľudská bytosť sa nachádza na najvyššej evolučnej priečke celého biologického systému.
To znamená, že do histórie nášho genetického kódu sa premieta vývoj všetkých evolučných stupňov, ktorými sme kedy prechádzali, kým sa z nás stali ľudia. Nesieme teda prvky a vlastnosti (schopnosti) týchto minulých štádií. Prevedené do praxe to znamená, že táto veľká pružnosť v schopnosti sa prispôsobiť nám umožňuje z pozície všežravca sa pohybovať medzi extrémami, ako je rýdzo rastlinná strava (= bylinožravectvo = vegánstvo) až po dominantne mäsitú stravu (typickým príkladom sú Eskimáci, kde ich strava je zložená z 90-95% zo živočíšnych surovín).

2. Človek má najviac vyvinuté vedomie.
Naše vedomie je nositeľom slobodnej vôle. Vďaka nej si môžeme zvoliť, akou cestou sa chceme v strave uberať. Nie sme tak obmedzení (limitovaní) ako ostatné živočíšne druhy, ktoré sú riadené dominantne genetikou. Toto má ale svoje jednotlivé pravidlá, ktoré treba rešpektovať, v opačnom prípade sa akékoľvek nezdravé experimentovanie s rôznymi stravovacími štýlmi a prístupmi zdravotne obráti proti nám. Zamerajme pozornosť predovšetkým na dve nasledujúce:

- Do každej zmeny, ktorú chceme vo výžive realizovať, je nevyhnutné investovať dostatok času, aby mal metabolizmus priestor sa prispôsobiť. Podľa rozsahu zmien sa jedná rádovo o mesiace až roky. Počítať teda s tým, že páchanie akejkoľvek „hurá akcie“ v podobe zásadnej zmeny v stravovacích zvyklostiach prebehne okamžite a súčasne bez problémov, je nereálne.
Ako príklad môžeme uviesť situáciu, keď spriemerovaný jedinec našej modernej spoločnosti, teda človek, ktorý má každý deň v strave 2-3x mäso, 2-3x mliečne výrobky a 1x vajcia, bude chcieť prejsť na vegetariánstvo. V prípade prechodu na rýdzo rastlinnú stravu bude trvať v priemere 2-4 roky, kým sa myseľ aj metabolizmus plne prispôsobia.

- Každá zmena, ktorú chceme vo výžive realizovať, podlieha spektru pravidiel, ktoré udržujú náš metabolizmus v rovnováhe. Je teda nutné „niečo málo“ vedieť o výžive a jej vplyve na zdravie. Bez toho to jednoducho nejde, inak by sme sa odklonili od metabolickej rovnováhy, čo sa vždy zdravotne vypomstí.
Kľúčovým pojmom, s ktorým je tu potrebné sa zžiť, je výraz „rovnováha“. Pokiaľ tento dobre pochopíme, budeme môcť manipulovať so stravou vo svoj prospech bez toho, aby sme sa mali obávať akýchkoľvek nežiaducich vplyvov na svoje zdravie.
Rovnováha je pojem, ktorý je možné vnímať rôznymi spôsobmi a z rozličných uhlov pohľadu. V časovej línii ju rozdeľme na:

Krátkodobú.
Krátkodobá rovnováha znamená, že v strave zmeníme jednu alebo niekoľko málo vecí, ktoré súčasne nemajú príliš veľký vplyv na odklon metabolických procesov od dlhodobo nastaveného režimu. Homeostatické samoregulačné systémy na akúkoľvek takú zmenu zareagujú rýchlo a pružne.

Dlhodobú.
Na jej zabezpečenie a udržanie potrebujeme používať vyváženú kombináciu znalostí o fungovaní tela i mysle, znalosti o výžive a poriadnu nálož empatie (= schopnosti sa vcítiť do situácie).

Výsledkom týchto úvah je spektrum zaujímavých zistení, ktoré by mali sprevádzať každého záujemcu o akúkoľvek formu manipulácie so svojim jedálničkom:

1. Každý človek je všežravec, čo mu umožňuje veľmi široký výber toho, čo môže jesť. Naša strava tak môže vykazovať tú najširšiu možnú pestrosť vo voľbe potravín a následne aj príjmu rôznych látok.

2. Sme to iba a len my (naše vedomie a slobodná vôľa), kto si vyberá a rozhoduje o tom, čo, ako a kedy bude jesť a za akým účelom.

3. Kombinácia genetických (= vrodených) a epigenetických (= podmienky prostredia) faktorov vytvára našu vlastnú jedinečnosť alebo individualitu. Vďaka tejto nie je možné tvrdiť, že existuje iba jeden jediný správny spôsob stravovania. Strava každého človeka by preto mala byť trochu iná.

4. Či už je cieľom zmeny jedálnička redukcia hmotnosti, snaha podporiť športový výkon alebo zlepšiť zdravotný stav, je výhodné využívať potenciál pružnosti a adaptability metabolizmu. Vždy ale s cieľom dostatočnej časovej investície do celého procesu zmien a súčasne so snahou rešpektovať pravidlá krátkodobej i dlhodobej rovnováhy, ktorú zaistíme princípmi Zóny optimálneho fungovania (ZOF).

Vyberte si z našich kurzov

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Ďalšie ohlasy absolventov

Vyberte si z našich kurzov

Späť do sekcie Všetko o štúdiu