Živočísne potraviny

Dobrý deň.
Pri onkologických pacientoch ketogénna diéta nie je vhodná ako píšete. Môže tento typ stravovania prispieť k vzniku alebo rozvoju rakoviny u ľudí, ktorí o nej nevedia alebo majú zvýšenú genetickú predispozíciu, kvôli zvýšenému príjmu živočísnych potravín? Vychádzam z informácii, ktoré sú uvedené v knihe Čínska štúdia, ktorá tvrdí, že zvýšené množstvo živočíšnych bielkovín zvyšuje riziko rakoviny a ďalších civilizačných chorôb. Alebo naopak môže mať aj liečivé účinky, ako tvrdia niektorí jej zástancovia - miznú alergie, exzémy... Ďakujem.

Toto je pomerne špecifická situácia, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď. Ketogénne diéty sú výživovým extrémom, navyše nie úplne dobre preskúmaným. To znamená, že presne nevieme, ako sa organizmus v rámci tohto spôsobu stravovania bude správať v jednotlivých situáciách. Na všeobecnej úrovni platí, že prebytok bielkovín, obzvlášť živočíšnych, skutočne zvyšuje riziko vzniku a rozvoja niektorých zhubných ochorení. U správne koncipovanej ketodiety by k takejto situácii dôjsť nemalo, pretože táto je postavená na veľmi nízkom príjme bielkovín.
Nie je tak preukázané, že by ketogénna diéta sama o sebe prispievala k vzniku alebo rozvoju rakoviny u ZDRAVÝCH jedincov. Na druhú stranu niektoré štúdie ukazujú, že vysoký príjem živočíšnych tukov môže byť spojený so zvýšeným rizikom vzniku niektorých typov rakoviny (prsníka alebo hrubého čreva).
Zdravotne prospešný vplyv ketodiety mať môžu, ale len v niektorých situáciách, navyše nie je možné tento účinok paušalizovať. Buď preto s týmito experimentmi opatrní, dvojnásobne to platí pri onkologických ochoreniach.

Mám niekoľko otázok:
1) B1 a B2 – v lekcii uvádzate ako zdroj prevažne živočíšne potraviny – nachádza sa v dostatočnom množstve v pivovarských kvasniciach?
2) kyselina listová - uvádzate folacín. Ten ale takmer polovica populácie nie je kvôli MTHFR genetickej mutácii schopná vstrebávať, preto sa odporúča hlavne u tehotných variant metylfolátu. Nemalo by sa to zmieniť vzhľadom na možné následky pre plod?

1. Kvasnice sú bohatým zdrojom vitamínov B komplexu, záleží ale na tom, v akej forme aj množstve ich konzumujeme. Tieto látky sú termolabilné, s ich zdrojmi treba zaobchádzať opatrne, tabuľkové hodnoty obsahu živín tak nemusia byť smerodajným ukazovateľom (vo výučbovej hre sú aj rôzne druhy droždia s obsahmi vit. B komplexu).

2. Foláty, folacín alebo kyselina folová sú deriváty kyseliny glutamovej, ktoré vykazujú odlišnú biologickú aktivitu kyseliny listovej. Ich metabolizmus je komplikovaný, všeobecne sa lepšie sa vstrebáva monoglutamát, horšie polyglutamáty. Z týchto dôvodov sa používa označenie "ekvivalent kyseliny listovej", ktorý sa počíta ako súčet monoglutamátu a 0,2-násobku polyglutamátu. Biologická využiteľnosť B9 je daná pomerom monoglutamátov a polyglutamátov (v priemere sa uvádzajú hodnoty v rozmedzí 50 – 70 %), situáciu trochu komplikuje aj fakt, že využiteľnosť je vyššia zo živočíšnych zdrojov, ale obsah kyseliny listovej v nich je nižší - z týchto dôvodov sa odporúčajú ako dominantné zdroje B9 potraviny rastlinného pôvodu. Doplnková výživa sa snaží hľadať cesty, ako zaistiť látky s najlepšou možnou biologickou využiteľnosťou, u B9 jej do kariet nahráva fakt, že vysoké percento európskej populácie trpí mutáciou génu pre enzým MTHFR (methylentetrahydrofolát reduktáza), ktorý je kľúčový pre metabolizmus kyseliny listovej a spôsobuje zvyšovanie hladiny homocysteínu, v priebehu tehotenstva napr. vyššie riziko rázštepových vád u plodu. Metylfolát je forma B9, ktorá sa vstrebáva dobre aj bez nutnosti zásahu zo strany tohto enzýmu, v doplnkovej výžive sa postupne stáva štandardom.