Štítna žľaza

Dobrý deň,
aký zdravotný problem môže vzniknúť ak pristitne telieska produkujú nadmerne množstvo vápnika?
Ďakujem

Príštitné telieska neprodukujú vápnik, ale parathormón, ktorý zvyšuje hladinu vápnika v krvi. V takejto situácii vzniká hyperparathreóza, ktorá vedie k nadmernému zvýšeniu hladiny vápnika v krvi (hyperkalcémii), súčasne sa znižuje hladina fosfátov (tzv. hypofosfatémia). Hyperparatyreóza postihuje predovšetkým kosti (vzniká osteodystrofia) a obličky (dochádza k vzniku kameňov).

Dobrý deň,
keď má dieťa poruchu štítnej žľazy, treba mu dodávať vitamín B2?
Ďakujem.

Porucha funkcie štítnej žľazy môže mať vplyv na metabolizmus a vstrebávanie živín vrátane vitamínu B2. Pokiaľ je u dieťa diagnostikovaný nedostatok tohto vitamínu, môže byť odporučené jeho dodávanie, o tom by ale mal rozhodnúť ošetrujúci lekár na základe konkrétneho stavu dieťaťa.

Dobrý deň, pán Jelínek,
píšete, že dysfunkcia štítnej žľazy môže ženám sťažiť redukciu tuku. Ako to funguje? Platí to aj u dlhodobo liečených a stabilizovaných žien? Osobne sa liečim so štítnou žľazou už 20 rokov a vždy som mala opačný problém a to čokoľvek nabrať. Mohli by ste trošku načrtnúť rámcovo, ako sa s takýmito klientmi pracuje? Ďakujem veľmi za odpoveď, krásny deň.

Šítna žľaza produkuje hormóny, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú správanie metabolizmu. Zjednodušene povedané vo vzťahu k telesnej hmotnosti buď zrýchľujú metabolizmus, čo vedie k úbytku tukových zásob, alebo naopak metabolické pochody spomaľujú, takže dochádza k ukladaniu energie do tukových rezerv. Záleží teda na tom, aká dysfunkcia je diagnostikovaná (hyperfunkcia vs. hypofunkcia). Štítna žľaza reaguje na kvalitu stravy, aj keď samozrejme v medicínskom slova zmysle nemá liečivý vplyv. V situácii hypofunkcie je možné pomocou úprav jedálnička funkciu tohto orgánu v jeho aktivite (= produkciu niektorých hormonálnych látok) podporiť. Toto má obmedzený dopad, aj napriek tomu má zmysel sa o to snažiť. Obnáša to:
- zvýšenie príjmu jódu, selénu a zinku,
- zníženie príjmu cukrov,
- mierne zvýšenie podielu bielkovín,
- zníženie príjmu tukov na minimum.
Počítajte s tým, že pri medikácii bude vplyv stravy o to menší, pretože štítna žľaza je riadená hormonálnou substitúciou.

Dobrý deň,
mňa zaujíma, aký máte pohľad na lepok a autoimunitné ochorenia. Stretla som sa mnohokrát s tvrdeniami, že ochorenie napr. štítnej žľazy je spojené s neznášanlivosťou k lepku.

Lepok nielen môže byť, v praxi aj býva príčinou vzniku rôznych chorôb. Nie je ale úplne šťastné takéto situácie paušalizovať, vzniká potom dojem, že lepok je príčinou všetkého zla, čo potom jedinca vedie k nie úplne ideálnym manipuláciám so stravou.
Aby mohol vo vzťahu k konzumácii lepku vzniknúť zdravotný problém, je potreba naplniť spektrum určitých podmienok (súbor genetických a epigenetických faktorov), ktoré u individuality nie sú predikovateľné. Väčšina populácie je na príjem zdrojov lepku adaptovaná a táto bielkovina im nespôsobuje žiadne problémy. Zvyšok má "smolu" a je len otázkou individuality, aký orgán či systém v tele bude reagovať odklonom od rovnováhy (pri poruchách funkcie štítnice napr. vieme, že u celiakov častejšie vzniká Hashimotova tyreoiditída).
Všeobecne ale platí, že:
1. Príjem lepku u zdravého jedinca by nemal vyvolávať žiadne problémy,
2. Je výhodnejšie preferovať fermentované zdroje lepku (ľahšie sa trávia a sú menšou záťažou aj pre imunitu),
3. Zdravotné komplikácie nevyvoláva lepok samotný, ale v kombinácii s ďalšími zložkami v strave – aj toto je individuálne, najčastejšie sa ale prezentuje dlhodobý prebytok cukru, prevaha ultrasprocesovaných potravín v jedálničku a vplyv niektorých aditív v potravinách. V celkovom súčte sú tieto faktory natoľko veľkú záťažou pre imunitný systém, že vedú k vzniku autoimunitných reakcií.

Dobrý deň,
mám dlhodobo po dvoch pôrodoch štítnu žľazu „na hrane“. Lieky mi ale zatiaľ lekár nepredpísal. Vadí v tomto prípade ak by som pravidelne pojedala Pickles z kapusty alebo kaleráby? Tiež si často podusím pár minút v parnom hrnci brokolicu. Znižujú tieto úpravy ako fermentácia alebo podusenie obsah strumigénov v kapustovitej zelenine? V prípade potom semienok, orechov, obilnín a strukovín pokiaľ ich vždy namočím mala by som tým negatívny dopad antinutričných látok tiež eliminovať? Trošku ma zarazila Vaša odpoveď viď otázku nižšie ohľadom vegánstva a zlej štítnej žľazy, kedy v podstate iba rastlinnú stravu neodporúčate. Pritom pokiaľ budem dodržiavať zásady ako namáčanie, fermentácia, klíčenie, mala som za to, že tým môžem negatívne látky v týchto potravinách podstatne eliminovať.
Ďakujem za odpoveď.

Tepelné úpravy vrátane namáčania a fermentácie znižujú množstvo antinutričných látok, v prípade strumigénov ale nijak zásadne, dokonca kyslá kapusta obsahuje týchto zložiek vcelku zbytočne vysoké množstvo. Vegánska strava obsahuje najvyšší podiel antinutričných faktorov v strave zo všetkých stravovacích režimov, nie je tak vhodná pre jedincov, ktorí majú genetické predispozície k poruchám funkcie štítnice. V praxi to znamená, že je v takýchto situáciách potrebné o to dôkladnejšie dbať na dodržiavanie všetkých dostupných pravidiel, ktoré v rámci úprav stravovania zlepšia stráviteľnosť rastlinných potravín a súčasne znížia podiel antinutričných látok.
Všeobecne platí, že je vhodné sa nie priamo vyhýbať týmto "inkriminovaným" potravinám, ale predovšetkým mať ich príjem pod kontrolou (= ich občasná konzumácia v primeranom množstve ničomu neublíži). Toto je podmienené snahou o zaistenie dostatočného príjmu látok, ktoré funkciu štítnej žľazy podporujú (jód, zinok, selén, antioxidanty, dostatok bielkovín...).