Omega-6

Dobry den,
chcela by som sa opytat - najlepsim olejom v kuchyni na pripravu jedal je Olivovy olej rafinovany a slnecnicovy olej a teda aj maslo Ghii? Mohli by ste mi odporucit ktory z olejov je najvhodnejsi ako pre Vas v praxi a preco?
Pekne dakujem

"Najlepší" olej je taký, ktorý spĺňa tri podmienky:
1. Neprepaľuje sa pri teplotách, pri ktorých ho chcete používať,
2. Obsahuje rozumne vyvážený pomer mastných kyselín,
3. Je cenovo dostupný.
Najbližšie sa týmto podmienkam blížia rafinované olivové a repkové oleje. Slnečnicový olej má síce vyšší dymový bod, ale obsahuje vysoký podiel omega-6 mastných kyselín, čo s ohľadom na ich prebytok v strave západnej populácie je nevýhodná charakteristika. Ghí má síce vysokú hodnotu dymového bodu, do teplej kuchyne sa preto hodí, nemá ale tak výhodný pomer mastných kyselín (prevažujú nasýtené tuky).
Vždy je ale rozumné k voľbe olejov pristupovať pragmaticky, nie je nevyhnutné zacieliť len na jednu možnosť. Súčasťou hlavných pravidiel racionálneho stravovania je aj faktor pestrosti, vyplácajú sa preto zdroje kombinovať.

Dobrý deň, pán Jelínek,
zaujala ma informácia a chcela by sa teda opýtať na pomery omega 3 a 6 u lovcov a zberačov. Tak, ako uvádzate v lekcii, predtým bol ich pomer až 1:1. Poslednou dobou počúvam o tom, že kvalita mäsa ovplyvňuje práve podiel omega 3 a 6 MK. Pokiaľ teda volíme mäso kvalitné (ťažké definovať – povedzme že v ideálnom prípade z vlastných, známych chovov...), tak by teoreticky malo obsahovať väčší podiel omega 3 MK. To by teda vysvetľovalo prečo lovci a zberači mali pomery MK takto vyrovnané. Hrá v tom tento faktor úlohu? Alebo snáď zberači získavali omega 3 MK ešte z iných zdrojov?
Ďakujem za odpoveď

Zastúpenie jednotlivých skupín mastných kyselín v tuku zvierat sa odvíja primárne od zloženia ich stravy. Tuk zvierat vo voľnom prirodzenom prostredí obsahuje viac omega-3 a väčšinou aj menej omega-6 MK ako u živočíchov v chovoch, ktoré sú kŕmené prevažne obilninami. Ďalej je potrebné rozlišovať medzi tukom teplokrvných a studenokrvných živočíchov, kde v priemere ryby sú bohatším zdrojom omega-3.
Príklad lovcov a zberačov nie je plošne aplikovateľný do podmienok súčasnej civilizácie. Naši predkovia žili úplne odlišným spôsobom života v oblasti stresových faktorov, úrovne pohybovej aktivity, množstva a kvality stravy vrátane jej pravidelnosti, disponovali odlišnou diverzitou črevnej mikrobioty... Porovnanie ich a nášho súčasného jedálnička so zameraním na pomer O3:O6 je v podstate úplne mimo, pretože:
1. Lovci a zberači nekonzumovali obilniny (resp. len úplné minimum v podobe semien tráv), ktoré sú v dnešnej dobe najväčším zdrojom O6 v strave,
2. Kľúčovým zdrojom O3 nebolo mäso, ako sa bežne prezentuje, ale predovšetkým hmyz (ten je najbohatším zdrojom omega-3 tukov vôbec), ďalej semená niektorých rastlín a orechy. Mäso a ryby tvorili len doplnkovú súčasť jedálnička na základe schopností tieto zdroje uloviť.
Aj napriek tomu, že je hmyz na na niektorých kontinentoch bežnou súčasťou jedálnička a v dnešnej dobe zažíva boom ako potenciálna potravina budúcnosti, nie je možné toto porovnávať s podmienkami lovcov a zberačov, ich metabolizmus bol formovaný diametrálne odlišnými faktormi.

Dobrý deň.
V tejto lekcii na jednom mieste uvádzate, že eikosanoidy vznikajú z o-3 kyselín a zmierňujú zápaly a na inom mieste, že prebytok o-6 podporuje vznik látok so zápalovými účinkami – eikosanoidy. Ako to mám chápať?
Ďakujem za odpoveď.

Eikosanoidy sú látky, ktoré vznikajú z polynenasýtených mastných kyselín, konkrétne eikosapolyenových kyselín (= kyseliny majúce 20 uhlíkov, z gréčtiny eikosi = 20). Tieto sa ďalej delia na dve skupiny:
1. Prostanoidy, kam patria prostaglandíny, prostacyklíny a tromboxány,
2. Leukotrieny.
Každá z týchto skupín plní v tele špecifické funkcie. Na tvorbu fyziologicky významných eikosanoidov sú dôležité predovšetkým omega-3 a omega-6 tuky. Pretože sú tieto skupiny MK súčasťou stravy, je vznik jednotlivých typov eikosanoidov závislý od kvality jedálnička, a to konkrétne od pomeru omega-3 a omega-6 tukov. Zjednodušene sa tak prezentuje skutočnosť, že na základe pomeru O3 a O6 dochádza v tele k produkcii eikosanoidov s prozápalovým účinkom (pri prevahe O6) alebo naopak s protizápalovým účinkom (pri prevahe O3).

Dobrý deň,
sú nejaké prejavy prebytku omega 6 nad omega 3? Myslím tým nejaké prejavy, ukazovatele v bežnom živote, podľa ktorých zle usudzovať, že sú tieto tuky v nepomere.
Ďakujem.

Pokiaľ je podiel O6 voči O3 príliš vysoký, dochádza na všeobecnej úrovni k zvýšenej produkcii prozápalových faktorov v organizme. Ide o stav, ktorý de facto na subjektívnej úrovni vôbec nemusíte pocítiť, v dlhodobej perspektíve sa ale metaboilická rovnováha posúva do stavu, v ktorom dáva priestor na vznik zápalov (toto je najčastejšie spájané so vznikom aterosklerotických problémov, metabolickým syndrómom či diabetom druhého typu - teda zdravotným komplikáciám, ktoré sa rozvíja postupne). V praxi je problém v tom, že tieto skupiny MK sú z dôvodu konvenčného spôsobu stravovania vo výraznom nepomere aj u jedincov, ktorí sú inak úplne zdraví, netrpia nadváhou av podstate ich nič netrápi, k prvým vážnejším komplikáciám môže dochádzať až po dlhých rokoch udržiavania takéhoto. nepomeru.

Dobrý deň, pán Jelínek,
spomínate vplyv nadbytku omega 6 mastných kyselín na organizmus ako prevažujúci problém modernej doby v téme O3 a O6. Ako je to ale v prípade nepomeru na strane prevahy O3? Aké problémy môžu nastať? Napr. pri častej konzumácii väčšieho množstva konopných semien alebo ľanového oleja ("pretože je to predsa zdravé") bez znalosti pomeru, ktorý je dôležitý pre rovnováhu organizmu.
Ďakujem za odpoveď

Situácia prevahy omega-3 tukov je vzácny jav, v prirodzených podmienkach v podstate ani nenastane, treba ho vyvolať umelo užívaním suplementov. Konzumáciou rastlinných zdrojov prijímame kyselinu alfa-linolénovú (ALA), ktorou je organizmus nútený premeniť na EPA a DHA, od ktorých sa odvíja štandardne prezentovaný účinok O3. Tento konverzný pomer je ale veľmi nízky, tzn. zvýšeným príjmom ALA výsledné hodnoty pomeru O3:O6 v organizme neovplyvníte smerom k prevahe O6.
Príliš vysoký príjem O3 (DHA, EPA) má predovšetkým negatívny vplyv na koaguláciu krvi – zhoršuje krvnú zrážanlivosť, vzniká tak riziko zvýšeného krvácania.

Dobrý deň, pán Jelínek,
nedávno som bola na prednáške a lektorka upozorňovala na orechy všeobecne, že maximum je tak dve hrsti týždenne pretože u nich prevažujú omega 6 nad omega 3. Teda častá konzumácia môže potom podporovať zápaly v tele. Ja osobne orechy konzumujem približne hrsť denne, väčšinou vopred namočené. Robím teda chybu? Je naozaj u všetkých orechov pomer omega 6 a 3 takto nevýhodný? V lekciách toto rozpisujete len u lieskových orechov, kde sa práve táto informácia potvrdzuje, ale je to aj tak u ostatných orechov?
Ešte dotaz na kešu orechy. Ako poznám, že sú čerstvé, nezoxidované? Sú vôbec prípadné plesne okom viditeľné? Mali by ste nejaký tip, kde zakúpiť kvalitné orechy?
Ďakujem za odpoveď.

V žiadnom prípade chybu nerobíte. Faktom je, že orechy v priemere obsahujú vysoký podiel omega-6 tukov, čo je vo vzťahu k omega-3 nevýhodné, jedná sa ale o informáciu vytrhnutú z kontextu. Kľúčové je kontrolovať pomer o3 a o6 v celodennej koncepcii stravy, kde je na každom z nás, akou cestou v podobe preferencií jednotlivých skupín potravín budeme kráčať.
Stav pokročilej oxidácie pri kešu spoznáte primárne podľa farby - s rastúcim stupňom oxidácie sa mení smerom k žltej.
Plesne väčšinou spoznáte voľným okom - majú bielu, šedú až čiernu farbu.
Orechy kupujte najlepšie vážené, nie balené, kde nemáte takýto priestor vizuálne zhodnotiť ich kvalitu.