Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
To je otázka do zložitejšej debaty, pretože o efektivite podpornej suplementácie rozhoduje hneď niekoľko faktorov a je ťažké rozhodnúť, ktorý z nich má väčšiu váhu. V základe sa rieši to, v akej forme sa horčík v doplnku nachádza. Trh ponúka z organických foriem malát, citrát, bisglycinát, laktát, treonát, laurát a pod., z anorganických napr. oxid horečnatý, uhličitan horečnatý alebo síran horečnatý. Všeobecne platí, že organické formy sa lepšie vstrebávajú, preto sa argumentácia vedie v ich prospech.
Iným kritériom pre voľbu môže byť obsah elementárneho horčíka v jednej dávke. Jeho množstvo je v priemere výrazne vyššie u anorganických foriem, ktoré sa ale pýšia (všeobecne prezentovanou) nižšou vstrebateľnosťou (v rozdiele až jedného rádu). Toto sa ale stáva diskutabilné v situácii, keď výrobca doplnku s obsahom anorganickej formy (ktorá je výrazne lacnejšia) pridá k horčíku vybrané rastlinné materiály (extrakty, koncentráty), kde prítomnosť fytochemických látok (teda organického zdroja) má potenciál navyšovať biologickú dostupnosť horčíka v tele. A práve v tomto okamihu vzniká výzva, ktorým smerom sa vydať – či farmakologicky overenou cestou merateľného výsledku, alebo naopak rešpektovať holistický poriadok prírody a neriešiť jednosmerný pohľad.
Mňa osobne je bližšia synergia prírodných zákonitostí, odpovedať si tu ale musí každý sám.
Situácia podpornej suplementácie horčíkom, navyše na preventívnej báze, sú v praxi „nešťastné“. Princíp je tu jednoduchý: Na optimálne fungovanie systémov v tele je potrebné udržiavať "rozumný" pomer Ca:Mg, ktorý sa bežne prezentuje 2-2,5:1. Problém je v tom, že priemerná populácia sa úspešne v strave vyhýba zdrojom horčíka (celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semená), dochádza tak k nepomeru oboch prvkov, ktorý je navyše zosilňovaný zvýšenou konzumáciou mliečnych výrobkov ako kľúčového zdroja vápnika. V danej situácii sa ponúka ako optimálne riešenie dosýtiť telo horčíkom bez toho, aby si užívateľ uvedomil, že:
1. Deficit horčíka u neho znamená napr. situáciu, keď príjem tohto prvku osciluje okolo polovice RI. Je súčasne nutné počítať s tým, že biologická využiteľnosť Mg zo stravy je veľmi nízka (pohybuje sa okolo 10-30 % s ohľadom na jeho zdroj). Skutočné množstvo Mg, ktoré tak má telo k dispozícii, je podstatne nižšie, než ukazujú nutričné tabuľky pri hodnotení kvality stravy.
2. Suplemenetácia horčíkom sa väčšinou pohybuje na úrovni dávok okolo odporúčaných hodnôt (350-400 mg), biologická využiteľnosť sa u nových preparátov navyše neustále zvyšuje (dostupné sú produkty s hodnotou okolo 80-85 %). To znamená, že aj dávka Mg pohybujúca sa okolo RI bude znamenať nielen výraznú, ale súčasne aj rýchlu zmenu v pomeroch oboch prvkov.
V takejto situácii užívateľ bude schopný subjektívne posúdiť zmenu, najčastejšie sa to deje v stavoch zlého psychického rozpoloženia, kde sa Mg úspešne podáva pri snahe potlačiť napätie. Pokiaľ suplementujete kvôli potrebe znížiť napätie vo svaloch a odvrátiť tak potenciálne kŕče či znížiť riziko zranenia, buďte opatrní, pretože metabolizmus vývojovo nie je pripravený na takto rýchle zmeny v procesoch transmineralizácie. Minerály sú v tele transportované pomocou enzýmov, kde na základe zložitých antagonistických vzťahov medzi sebou „súťaží“. Pokiaľ náhle dôjde k dramatickému nepomeru medzi nimi, je nútený sa metabolizmus prispôsobovať, výsledkom je príliš veľké zníženie nervosvalového napätia. V praxi toto znamená, že pohybové vzory, ktoré máte dlhodobo zažité, nemusia zvládnuť rýchlu zmenu napätia a dôjde k zraneniu (pri fyzickej záťaži svaly vykazujú určité napätie, ktoré prebytok horčíka potláča) – najčastejšie sú to natrhnuté úpony, väzy a šľachy. Týmto vás nechcem strašiť, ale len upozorniť na neprirodzenosť takého počínania, pretože vďaka vysokej miere biologickej využiteľnosti z doplnku nastáva neprirodzená situácia, na ktorú nedáme telu možnosť dostatočnej adaptácie. Osobne by som najprv napravil deficit horčíka prirodzenou stravou a pre situácie vysokej záťaže mal v zálohe pripravený doplnok, ktorý je výhodný použiť najlepšie pred spaním, navyše v nižších dávkach (v tomto prípade by nemalo platiť pravidlo „viac = lepšie“).
Pri vápniku nie je až také dôležité, koľko ho v strave prijímame, ale či má tráviaci trakt schopnosť tento prvok efektívne vstrebávať. Teoreticky nie je problém, keď je dlhodobý príjem vápnika pod jeho referenčnými hodnotami - pokiaľ je črevná sliznica v poriadku, je k dispozícii dostatok vitamínu K2 a následne aj vitamínu D3, a v neposlednom rade je zaistený rozumný príjem horčíka a fosforu, ktoré majú s vápnikom antagonistický vzťah, nemal by organizmus vykazovať prejavy jeho nedostatku. Výsledok je samozrejme ovplyvňovaný metabolickou individualitou jedinca, takže sa nebavíme o istote, ale „len“ vyššej pravdepodobnosti, že priebeh situácie bude zodpovedať našim predstavám/plánom.
Horčík sa vám v úlohách pohybuje na vyšších hodnotách preto, že vás nútim pracovať s prirodzenými (nie ultraspracovanými) potravinami a súčasne vám diktujem počet zástupcov z jednotlivých kategórií potravín. Výsledkom potom je presne opačná situácia, než s ktorou budete konfrontovaní v praxi. Súčasne kalkulujte aj s tým, že kľúčovým zdrojom vápnika v strave s veľmi vysokou biologickou využiteľnosťou sú mliečne výrobky. Zdrojom horčíka sú naopak celozrnné produkty, pri ktorých využiteľnosť horčíka výrazne znižujú prítomné antinutričné látky (vláknina, fytáty...), papierovo je tak výhodné mať mierne vyššie zastúpenie tohto prvku.
Pokiaľ máte dojem, že v reálnom živote disponujete nedostatkom vápnika, je najprv na mieste si položiť otázku, či je to fakt alebo naozaj len pocit. Skutočná potreba vápnika nie je taká vysoká, ako prezentujú plošne nastavené pravidlá, zmysel má zacieliť pozornosť predovšetkým na to, koľko tohto prvku sa v skutočnosti dostane v tele do obehu (tzn. nie je až také dôležité, koľko ho prijmete, ale koľko sa vstrebe a následne využije). Do tohto procesu sa zapája rad faktorov - pohybová aktivita, diverzita črevnej mikrobioty, stresové faktory, zdravotný stav (funkčnosť tráviaceho traktu), množstvo antinutričných látok, obsah vit D3, hormonálná regulácia, podiel bielkovín v strave...reste preto aj tieto výzvy a nie len absolútny podiel jedného prvku, dlhodobo sa vám to oplatí.
V úlohe riešite situáciu, ktorá je v praxi skutočným problémom. Pre vegánov je jednoducho typický vyšší podiel horčíka voči vápniku a je výzvou nastoliť na tejto úrovni rovnováhu, obzvlášť bez podpornej suplementácie. Stále väčšie množstvo výrobcov potravín sa tak napr. snaží (nielen rýdzo vegánske) produkty fortifikovať vápnikom, pri zostavovaní jedálnička v reálnom živote teda využívajte potenciál aj týchto možností. Pokiaľ nezaistíte kalcia dostatok, v dlhodobom jeho deficite (prípadne nepomere voči horčíku) sa toto prejaví predovšetkým na nervosvalovej koordinácii (= zníži sa "napätie") a znižovaní hustoty kostí (tu má výrazný vplyv ešte zastúpenie bielkovín v jedálničku, pomer Ca:P a úroveň pohybovej aktivity).
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.