Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Tento informačný rozpor je len zdanlivý. Ide o to, že fytochemikálie sú všeobecným pojmom združujúcim desiatky tisíc rôznych látok, kde každá ovplyvňuje správanie metabolizmu i zdravia odlišným spôsobom. Niektoré sú priam toxické, iné pôsobia „len“ antinutrične, ďalšie naopak zdraviu prospievajú. Ako skupinu ich preto v ich účinkoch nie je možné generalizovať.
Každá rastlinná potravina obsahuje iné spektrum fytochemických látok. Na základe ich preukázaného účinku a obsahu má potom zmysel riešiť, či je pre konkrétnu individualitu vhodná alebo nie.
Pokiaľ riešite len doplnky, tak má zmysel zvýšiť pozornosť pri takých, ktoré obsahujú štandardizované množstvá fytoestrogénov. V danej konfigurácii pri dlhodobom užívaní môžu skutočne ovplyvniť hormonálnu reguláciu, najcitlivejšie sú vždy malé deti. Dávky pohybujúce sa na úrovni bežne odporúčanej suplementácie by u dospelých nemali posunúť rovnováhu nežiaducim smerom, navyše u mužskej populácie sú tieto produkty často výhodné na potláčanie vedľajších účinkov testosterónu. Problémy vždy nastávajú pri prebytku, je potrebné sa pri dávkovaní držať rozumných noriem a nič nepreháňať (aj napriek faktu, že nejde o lieky, ale doplnky).
To je dobrá otázka, okolo ktorej sa neustále vedú diskusie. V podstate celý problém bol naštartovaný zverejnením štúdií, ktoré poukázali na fakt, že zvýšený príjem izolovaných fytoestrogénov zo sóje (v laboratórnych podmienkach) viedol k zvýšenému výskytu niektorých nádorových ochorení. Táto informácia sama o sebe nemusí nič závažné znamenať, pretože sa jedná o neprirodzenú situáciu (pokusy na hlodavcoch + enormne vysoké dávky izolovaných látok, ktoré bežnou stravou nie je možné zabezpečiť). Pri snahe dokázať tento efekt v praxi boli zistené zaujímavé súvislosti:
1. Ázijská populácia, kde sú sójové výrobky bežnou súčasťou každodenného jedálnička, vykazuje priemerný príjem sójových izoflavónov okolo 50 mg za deň (zodpovedá približne 250 g tofu). Výskyt niektorých nádorových ochorení (primárne rakoviny prsníka) vrátane ďalších chorôb, u ktorých je preukázaný pozitívny vplyv fytoestrogénov, je v porovnaní so západnou populáciou výrazne nižší.
2. Európska a americká populácia dlhodobo vykazujú priemerný denný príjem fytoestrogénov okolo 3 mg, týmto podstatne nižším dávkam zodpovedá aj zvýšený výskyt menovaných chorôb.
3. Fytoestrogény pôsobia tak, že majú schopnosť sa nadviazať na estrogénový receptor na membráne jadra bunky. Toto ale nezvyšuje estrogénnu aktivitu v rozsahu, ako sa bežne prezentuje, pretože biologický účinok izoflavónov zo stravy je na úrovni približne jednej tisíciny aktivity nášho vlastného estrogénu. To znamená, že za normálnych podmienok je príjem fytoestrogénov z bežnej stravy bezpečný (= negatívne neovplyvní hormonálnu reguláciu).
4. Problémy nastávajú až v situáciách, keď namiesto prirodzenej stravy (sójové bôby, resp. celé zrná akýchkoľvek strukovín, či už neriešime len sóju, alebo základné deriváty typu tempehu alebo tofu) zaradíme do stravy špecificky upravené sójové potraviny, pri ktorých sa koncentrácia fytoestrogénov zvýši na vysoké násobky štandardného množstva. Typickým príkladom môžu byť sójové proteínové koncentráty alebo sójové mäso a výrobky z neho. Ďalej je tento extrém možné dosiahnuť aj konzumáciou enormne vysokého množstva sójových bôbov či ich "zdravých" derivátov (tofu, tempeh), čo sa v praxi môže stať, pretože veľa ľudí rada podlieha rôznym trendom vo výžive.
A tu pozor – proestrogénny efekt stravou prijímaných fytoestrogénov vyrovná či prekoná vplyv vlastne produkovaného estrogénu predovšetkým v situáciách, keď je produkcia vlastného estrogénu výrazne nižšia, čo najčastejšie býva u žien v priebehu menopauzy. Na základe tohto zistenia sa potom šíri dezinformácia o tom, že sója je nebezpečnou potravinou s ohľadom na jej vplyv na hormonálnu reguláciu, pritom sa v skutočnosti týka len veľmi špecifických situácií. Stručne zhrnuté - ak budete konzumovať základné sójové výrobky (= vyhýbať sa koncentrovaným zdrojom fytoestrogénov, kam patria aj doplnky stravy) a navyše v dávkach, ktoré v základe zodpovedajú pravidlám pestrej a rozmanitej stravy (= bez ohľadu na snahu vyčísliť presné gramáže a hľadať neexistujúce hranice toho, čo je ešte v poriadku a čo už je príliš veľa), nie je potrebné si robiť zbytočné starosti s negatívnym vplyvom fytoestrogénov na zdravie. Práve naopak – štúdie poukazujú na silne priaznivý vplyv fytoestrogénov zo sóje u mužov i žien, pretože regulujú estrogénnu aktivitu (zaujímavý je napr. ich vplyv na zvyšovanie hustoty kostí).
Množstvo potravín, ktoré uvádzate, sú úplne normálne pre všetky skupiny populácie, pozor si dajte len na zvýšený príjem proteínových koncentrátov.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.