Kurzy ATAC

Poradňa

Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.

Črevný mikróbiom

Črevný mikróbiom je komplexný ekosystém tvorený biliónmi mikroorganizmov, vrátane baktérií, vírusov, hub a parazitov, ktoré žijú v našom tráviacom systéme, predovšetkým v hrubom čreve. Tieto mikroorganizmy hrajú kľúčovú úlohu v mnohých aspektoch nášho zdravia, vrátane trávenia potravy, výroby vitamínov, regulácie imunitného systému a ochrany pred patogénmi. Črevný mikróbiom je tiež spojený s rôznymi chorobami, vrátane obezity, diabetes mellitus 2. typu, kardiovaskulárnych chorôb a niektorých typov rakoviny.

Výživa má zásadný vplyv na zloženie a funkciu črevného mikrobiomu. Strava bohatá na vlákninu, ovocie, zeleninu a celozrnné produkty podporuje rast prospešných baktérií a môže prispieť k prevencii a liečeniu mnohých chorôb. Naopak strava bohatá na tuky, cukry a spracované potraviny môže viesť k nerovnováhe črevného mikrobiomu, čo môže zvýšiť riziko vývoja chronických chorôb.

Dobrý deň,
"Suplementy síce majú schopnosť zaistiť ich prísun cez kyslé prostredie žalúdka, obsahujú ale vysoké koncentrácie monokultúr, výsledkom je potom nerovnováha črevného biomu v jej diverzite." Zaujíma ma, či niektorí výrobcovia na toto hľadia a snažia sa o nižšie koncentrácie a väčšiu rozmanitosť? Alebo je to problém všetkých probiotík všeobecne v kapsuliach? A zároveň, či teda z tejto logiky je na mieste po probiotikách v kapsuliach siahnuť iba po liečbe ATB a v prípade problémov s trávením a nie len tak? Prípadne, stretávam sa často s užívaním probiotík pri ekzéme, nie som ale z toho, čo píšete si istá, či je to dobrý nápad, ak je ekzém otázka hlavne narušenia mikrobiomu?

Vývoj suplementov ide neustále vpred, výrobcovia probiotík samozrejme nezotávajú pozadu. V dnešnej dobe je už štandardom zacieliť na širšie spektrum kmeňov/rodov/druhov, ani to ale nie je "dokonalé", pretože:
1. Z pohľadu diverzity hodnoty 5-10 zastúpených kmeňov, s ktorými dnes výrobcovia pracujú, nič nerieši,
2. Tento trend nezodpovedá individuálnym potrebám metabolizmu jedinca.
Pokiaľ by sme ale pracovali so spriemerovaným jedincom západnej spoločnosti, ktorého diverzita črevnej mikrobioty nie je úplne ukážková, tak stále má zmysel s probiotikami v suplementácii pracovať, u zdravého jedinca vždy bude prínosom. V prípade snahy o podporu riešenia niektorých zdravotných problémov ale riskujete, pretože použitý druh mikroorganizmu nemusí zodpovedať potrebám danej situácie a stav naopak zhoršiť.
Začínajú sa postupne objavovať spoločnosti, ktoré na analýzu črevnej mikrobioty ponúkajú aj probiotiká na mieru – tu som presvedčený, že je to smer budúcnosti, má zmysel túto oblasť priebežne sledovať.

Dobrý deň, pán Jelínek,
čo si myslíte o vyšetrení črevného mikrobiomu, ktoré ponúka rôzne kliniky a laboratóriá? Odporučíte nejaké laboratórium, máte skúsenosť? Ďalej sa chcem opýtať, ak sa človek stravuje zdravo, hýbe sa, nefajčí, nepije, aké by ste konkrétne odporučil Lactobacily, probiotiká..?
Ďakujem za odpoveď.

Analýza mikrobioty svoj zmysel má, pretože poskytne informácie, ku ktorým sa iným spôsobom nedostanete. Je potrebné mať na mysli, že analytické metódy sa neustále vyvíjajú, do budúcnosti budú poskytovať oveľa presnejšie informácie, to platí aj o ich interpretácii. Určitou nevýhodou je cena vyšetrenia, pri nových technológiách je to ale bežné. Pokiaľ hľadáte vhodné laboratórium, vyberajte vždy na základe toho, čo za požadované financie ponúka, tzn. aké informácie poskytne a predovšetkým s akou mierou vzťahu k vašej individualite. V prípade suplementácie probiotikami je to jednoduché – trh sa veľmi rýchlo vyvíja, trendy smerujú buď k čo najširšiemu počtu kmeňov obsiahnutých v každej dávke, alebo naopak k zastúpeniu menšieho počtu špecifických zástupcov s cieľom ovplyvniť konkrétne metabolické pochody. Záleží teda na tom, kam cielite. Všeobecne ale platí, že neoľutujete, keď budete preventívne užívať prípravky so širším spektrom Lactobacilov.

Dobrý deň,
zaujímalo by ma, ako ovplyvňujú črevnú makrobiotu alkoholové cukry, napr. xylitol. Prospievajú jej, alebo naopak škodia? Alebo sú neutrálne?
Vopred ďakujem za odpoveď.

Pýtate sa na typickú situáciu, kedy je potrebné rozlišovať, či sa jedná o zdravého jedinca alebo nie. Všeobecne platí, že polyoly sú fermentované črevnou mikrobiotou. Táto informácia nám hovorí, že u zdravého jedinca je toto v poriadku, pretože sa zvyšuje aktivita mikrobiomu so všetkými jej dôsledkami. Naopak najčastejšie prezentovaným príkladom, kedy sa odporúča alkoholové cukry z jedálnička vyradiť, je syndróm dráždivého čreva, ktorý je spájaný s tzv. FODMAP diétou (bude ešte predmetom štúdia v kurze) - v takom prípade črevná dysbioza spôsobí zvýšenú plynatosť a nadúvanie ako dôsledok neschopnosti spracovať niektoré formy sacharidov, čo vedie k celému radu veľmi nepríjemných prejavov (bolesti, kŕče...).

Dobrý deň pán Jelínek.
Neviem kam svoju otázku úplne presne zasadiť, ale tu mi to pripadá najvhodnejšie. Chcem sa opýtať, keď niekto podstúpi kolonoskopiu, teda vyšetrenie hrubého čreva a predtým procedúru na vyčistenie čriev za použitia na to určených prípravkov, dochádza týmto procesom odstráneniu väčšej časti črevného mikrobiomu ako napríklad pri liečbe antibiotikami alebo je tento proces menej „drastický“. A k tomu nadväzujúca otázka. Pokiaľ touto očistou čriev dochádza k strate črevného mikrobiomu, ako najlepšie, pomocou stravy, šetrne obnoviť diverzitu tohto prostredia (je nutné používať aj doplnky výživy - probiotiká, prebiotiká, synbiotiká)? Teda aké potraviny po tomto vyšetrení by ste odporučili najlepšie konzumovať?
Ďakujem za Vašu odpoveď a rady.

Kolonoskopia prípadne klystíry vždy zasiahnu do funkcie črevnej mikrobioty. Ich vplyv ale nie je tak fatálny, ako pri užívaní antibiotík, výnimkou sú iba dlhodobo (opakovane) vykonávané výplachy čriev. Obnova diverzity v črevách prebieha podstatne rýchlejšie, než po antibiotických kúrach, nie je preto nevyhnutné použitie podporných preparátov, na stranu druhú ich voľba nie je kontraproduktívna. V prípade úpravy stravy sú najdôležitejšie:
1. Pestrosť vo voľbe potravín s prevahou rastlinných potravín,
2. Kvalita použitých potravín (= vyhýbanie sa priemyselne sprocesovaným výrobkom),
3. Dostatok vlákniny,
4. Preferencia fermentovaných potravín.

Na otázky odpovedá

Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov

Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.

Viac o Martinovi Jelínkovi