Autor: Mgr. Martin Jelínek
Odborné zameranie: výživa, vzdelávanie vo výžive
Posledná odborná revízia: 3. 9. 2024

Bolesti hlavy trápia nemalú časť populácie, zďaleka nie vždy je ale možné ich označiť za migrénu. Najčastejším typom bolestí sú tenzné alebo vazomotorické, ktoré tvoria viac ako 90 % všetkých bolestí hlavy. Migréna je definovaná ako ťažká a pulzujúca bolesť, ktorá väčšinou postihuje len jednu polovicu hlavy. Dĺžka migrenóznych záchvatov je rôzna, môžu trvať niekoľko hodín, ale aj niekoľko dní.
Všeobecne je väčšina bolestí hlavy spôsobená svalovým napätím, najčastejšie svalov krčnej chrbtice a trapézov. Príčina vzniku samotnej migrény je potom najčastejšie pripisovaná nadmernému rozšíreniu alebo zúženiu ciev v mozgu. K vyvolávajúcim faktorom, ktoré majú na svedomí migrenózne bolesti, patria:
K typickým príznakom migrény patrí okrem prudkej pulzujúcej bolesti v oblasti spánku alebo za uchom aj závraty, zvracanie, bolesti brucha a nejasné videnie.
Väčšine týchto problémov je možné predchádzať pravidelným fyzickým cvičením a regeneráciou (plávanie, relaxačné masáže, systém uvoľňovacích cvikov...). Populácia tieto stavy najčastejšie rieši užívaním analgetík, čo síce krátkodobo funguje, v dlhodobom meradle ale bohužiaľ porušuje prirodzenú schopnosť organizmu potláčať bolesť.
Kvalita stravy má vplyv na vznik migrenóznych stavov. Častým spúšťačom sú potraviny s obsahom aminokyseliny tyrozínu, jedná sa predovšetkým o:
Doplnky stravy sú schopné zabrániť počiatočným príznakom a bolestiam, ale na potlačenie rozvinutej migrény sú účinné iba klasické analgetiká.
Z dlhodobého hľadiska má význam sledovať v strave pomer vápnika a horčíka, ktoré riadia svalové napätie. Často sa cituje aj vplyv vitamínov B komplexu a omega-3 kyselín.
Preventívne je vhodné sa vyhýbať konzumácii väčšieho množstva alkoholu a zdrojov kofeínu.