Zahlienenie

O mnohých potravinách sa tvrdí, že ich konzumácia zvyšuje zahlienenie a to následne vedie k vzniku rôznych zdravotných problémov. Táto laická a nie úplne presná predstava spôsobuje pri snahe o racionálne stravovanie množstvo zbytočných komplikácií.

Ako to so zahlienením v skutočnosti je?

Hlien je hustá, rôsolovitá tekutina, tvorená hlienovými žľazkami na slizniciach rôznych orgánov v tele, najviac na sliznici:

- Dýchacieho ústrojenstva - ústnej dutiny, nosa, hrdla, vedľajších nosových dutín, priedušiek, pľúc,

- Tráviaceho systému - pažeráka, žalúdka, čriev,

- Vylučovacieho a pohlavného ústrojenstva - v pohlavných orgánoch, močovom mechúre a močových cestách.

Kľúčovou funkciou hlienu je zvláčnenie sliznice a podpora vylučovania nežiaducich zložiek (metabolický odpad, prach, mikroorganizmy, rôzne alergény). Vďaka tomu pomáha chrániť organizmus pred infekčnými chorobami a dýchacie cesty pred rôznymi alergénmi. Za normálnych okolností hlien nevnímame.
Pri infekčných ochoreniach, alergiách a iných chorobách dochádza ale k zvýšenej tvorbe hlienu, tento stav označujeme ako zahlienenie.
Najčastejšie sa s ním stretávame:

- Pri respiračných infekciách a alergiách.
Postihujú dýchacie ústrojenstvo, prejavuje sa potom kašľom a nádchou.

- Pri tráviacom ústrojenstve.
Vytvára sa hrubá vrstva hlienu, ktorá je živnou pôdou pre patogénne mikroorganizmy. Táto zmes komplikuje vstrebávanie živín z čreva, posúva acidobázickú rovnováhu nežiaducim smerom, hlien sa potom nachádza aj v stolici.

- Pri močových cestách.
Hlien sa objavuje v moči, podporuje zápaly močového ústrojenstva.

Dôležité je vedieť, že hlien je ideálnym živným prostredím pre rôzne patogénne mikroorganizmy. Zvýšená tvorba hlienu tak veľmi často súvisí s rozvojom zápalov.

K zvýšenej tvorbe hlienu dochádza najčastejšie pri neprimeranej reakcii sliznice na akúkoľvek látku. Tieto sú spôsobené imunitným systémom (nemusí sa ale zákonite jednať o alergickú reakciu), a to na základe:

1. Priame reakcie.
Najčastejšie sa jedná o:
- prach alebo peľ na sliznici dýchacieho ústrojenstva,
- alergény z potravín,
- smog,
- fajčenie,
- suchý vzduch,
- užívanie niektorých liekov...

2. Sekundárne reakcie.
Ako prejav poruchy acidobázickej rovnováhy, na ktorej sa spolupodieľa aj strava (dochádza k rozvoju zápalového prostredia, na čo sliznica reaguje zvýšenou tvorbou hlienu ako ochrannej vrstvy).

Vplyv stravy na zahlienenie

V praxi je ťažké vždy určiť konkrétnu príčinu. Faktom je, že vznik tohto problému môže, ale aj nemusí byť spojený so stravou. Pokiaľ už budete hľadať vinníka v strave, čaká vás detektívna práca, pretože neexistuje žiadne vyšetrenie, ktoré by s istotou preukázalo, že akákoľvek potravina či látka v nej obsiahnutá je zodpovedná za zvýšenú tvorbu hlienu. Na populačnej úrovni sa ale najčastejšie jedná o:

A) Bežné alergény .
Mliečne a sójové výrobky, lepok, vajcia, niektoré orechy a semená - arašidy, sezam...

B) Sprocesované potraviny - polotovary, potraviny obsahujúce niektoré aditíva.

Existuje množstvo babských rád či tipov a trikov smerom k zníženiu prejavu zahlienenia. U týchto je problém, že sú vytrhnuté z kontextu a nemusia tak zákonite znamenať riešenie danej situácie – popíjanie vody s cirónom, konzumácia čerstvých zeleninových šalátov, zázvoru, cesnaku, ostrých druhov korenia (korenie, chilli papričky), kloktanie slanou vodou a pod.

Sprievodné riešenia pre situácie zahlienenia ponúka aj západná medicína, a to v podobe niektorých medikamentov:

1. Dekongestíva.
Tieto lieky znižujú opuchy nosovej sliznice, riedia hlieny a pomáhajú uvoľniť upchaté dýchacie cesty (bežne v podobe nosových sprejov a kvapiek).

2. Expektorancia.
Tieto lieky uľahčujú odstránenie hlienu z dýchacích ciest. Najčastejšie sa používajú mukolytiká (napr. pri bronchitíde).

3. Antibiotiká.
Tie sa predpisujú len v prípadoch, keď je zahlienenie spôsobené bakteriálnou infekciou. Antibiotiká nepôsobia priamo proti nadmernej tvorbe hlienu, ale likvidujú baktérie, ktoré spôsobujú tieto problémy.

Úprava stravy by v situáciách zvýšeného zahlienenia mala byť zameraná najlepšie na:

- elimináciu potravín, ktoré sú "typicky" hlienotvorné,
- náhradu priemyselne sprocesovaných potravín za kvalitné a čerstvé,
- výrazné obmedzenie príjmu cukrov,
- úpravu pomeru makroživín smerom k rovnováhe.