Úvod / Všetko o štúdiu / Zahlienenie
O mnohých potravinách sa tvrdí, že ich konzumácia zvyšuje zahlienenie a to následne vedie k vzniku rôznych zdravotných problémov. Táto laická a nie úplne presná predstava spôsobuje pri snahe o racionálne stravovanie množstvo zbytočných komplikácií.
Ako to so zahlienením v skutočnosti je?
Hlien je hustá, rôsolovitá tekutina, tvorená hlienovými žľazkami na slizniciach rôznych orgánov v tele, najviac na sliznici:
- Dýchacieho ústrojenstva - ústnej dutiny, nosa, hrdla, vedľajších nosových dutín, priedušiek, pľúc,
- Tráviaceho systému - pažeráka, žalúdka, čriev,
- Vylučovacieho a pohlavného ústrojenstva - v pohlavných orgánoch, močovom mechúre a močových cestách.
Kľúčovou funkciou hlienu je zvláčnenie sliznice a podpora vylučovania nežiaducich zložiek (metabolický odpad, prach, mikroorganizmy, rôzne alergény). Vďaka tomu pomáha chrániť organizmus pred infekčnými chorobami a dýchacie cesty pred rôznymi alergénmi. Za normálnych okolností hlien nevnímame.
Pri infekčných ochoreniach, alergiách a iných chorobách dochádza ale k zvýšenej tvorbe hlienu, tento stav označujeme ako zahlienenie.
Najčastejšie sa s ním stretávame:
- Pri respiračných infekciách a alergiách.
Postihujú dýchacie ústrojenstvo, prejavuje sa potom kašľom a nádchou.
- Pri tráviacom ústrojenstve.
Vytvára sa hrubá vrstva hlienu, ktorá je živnou pôdou pre patogénne mikroorganizmy. Táto zmes komplikuje vstrebávanie živín z čreva, posúva acidobázickú rovnováhu nežiaducim smerom, hlien sa potom nachádza aj v stolici.
- Pri močových cestách.
Hlien sa objavuje v moči, podporuje zápaly močového ústrojenstva.
Dôležité je vedieť, že hlien je ideálnym živným prostredím pre rôzne patogénne mikroorganizmy. Zvýšená tvorba hlienu tak veľmi často súvisí s rozvojom zápalov.
K zvýšenej tvorbe hlienu dochádza najčastejšie pri neprimeranej reakcii sliznice na akúkoľvek látku. Tieto sú spôsobené imunitným systémom (nemusí sa ale zákonite jednať o alergickú reakciu), a to na základe:
1. Priame reakcie.
Najčastejšie sa jedná o:
- prach alebo peľ na sliznici dýchacieho ústrojenstva,
- alergény z potravín,
- smog,
- fajčenie,
- suchý vzduch,
- užívanie niektorých liekov...
2. Sekundárne reakcie.
Ako prejav poruchy acidobázickej rovnováhy, na ktorej sa spolupodieľa aj strava (dochádza k rozvoju zápalového prostredia, na čo sliznica reaguje zvýšenou tvorbou hlienu ako ochrannej vrstvy).
V praxi je ťažké vždy určiť konkrétnu príčinu. Faktom je, že vznik tohto problému môže, ale aj nemusí byť spojený so stravou. Pokiaľ už budete hľadať vinníka v strave, čaká vás detektívna práca, pretože neexistuje žiadne vyšetrenie, ktoré by s istotou preukázalo, že akákoľvek potravina či látka v nej obsiahnutá je zodpovedná za zvýšenú tvorbu hlienu. Na populačnej úrovni sa ale najčastejšie jedná o:
A) Bežné alergény .
Mliečne a sójové výrobky, lepok, vajcia, niektoré orechy a semená - arašidy, sezam...
B) Sprocesované potraviny - polotovary, potraviny obsahujúce niektoré aditíva.
Existuje množstvo babských rád či tipov a trikov smerom k zníženiu prejavu zahlienenia. U týchto je problém, že sú vytrhnuté z kontextu a nemusia tak zákonite znamenať riešenie danej situácie – popíjanie vody s cirónom, konzumácia čerstvých zeleninových šalátov, zázvoru, cesnaku, ostrých druhov korenia (korenie, chilli papričky), kloktanie slanou vodou a pod.
Sprievodné riešenia pre situácie zahlienenia ponúka aj západná medicína, a to v podobe niektorých medikamentov:
1. Dekongestíva.
Tieto lieky znižujú opuchy nosovej sliznice, riedia hlieny a pomáhajú uvoľniť upchaté dýchacie cesty (bežne v podobe nosových sprejov a kvapiek).
2. Expektorancia.
Tieto lieky uľahčujú odstránenie hlienu z dýchacích ciest. Najčastejšie sa používajú mukolytiká (napr. pri bronchitíde).
3. Antibiotiká.
Tie sa predpisujú len v prípadoch, keď je zahlienenie spôsobené bakteriálnou infekciou. Antibiotiká nepôsobia priamo proti nadmernej tvorbe hlienu, ale likvidujú baktérie, ktoré spôsobujú tieto problémy.
Úprava stravy by v situáciách zvýšeného zahlienenia mala byť zameraná najlepšie na:
- elimináciu potravín, ktoré sú "typicky" hlienotvorné,
- náhradu priemyselne sprocesovaných potravín za kvalitné a čerstvé,
- výrazné obmedzenie príjmu cukrov,
- úpravu pomeru makroživín smerom k rovnováhe.
Tieto úpravy stravy sú štandardnou súčasťou výučby všetkých kurzov, ktoré organizujeme. Na získanie potrebného know-how je nutná len schopnosť naučiť sa rozlišovať kvalitné potraviny a sledovať zastúpenie kľúčových zložiek v jedálničku. Najväčší priestor venovať sa týmto aspektom ponúka polročné štúdium kurzu Poradca pre výživu .
Mgr. Martin Jelínek
Martin Čerman
Spočiatku som šiel do kurzu s obavami, pretože výživa je skôr len môj koníček a žiadne oficiálne vzdelanie alebo prax v odbore nemám. Toto sa čoskoro ukázalo úplne zbytočné, pretože prvé týždne sú venované práve úplným základom a množstvo novej terminológie a novej látky je pri pravidelnom štúdiu a opakovaní bez problémov zvládnuteľné, vrátane záverečných testov. Veľmi oceňujem aj fakt že Mgr. Martin Jelínek sa nesnaží svoje postupy a svoj prístup prezentovať ako to jediné správne, ale skôr študentom dáva prehľad nástrojov, štýlov a možností v prístupe k stravovaniu, aby sa sami rozhodli, čo si vyberú. Následne si to môžu v ZOF aplikácii vyskúšať a porovnať so vzorovým jedálničkom, takže ZOF aplikácia takto vo svojej podstate supluje prácu s klientom a veľmi mi pomohla pochopiť ako funguje naučená teória v praxi. Záverom teda môžem okrem poradcov kurz odporučiť aj začiatočníkom, pre ktorých je to prvý takýto kurz, potreba je hlavne vytrvalosť a odhodlanosť dotiahnuť takto dlhý kurz do konca, inak nič. :)
Martin Cidlinský
Tento kurz mi pomohol nielen v profesionálnom rozvoji, ale myslím si, že štýl učenia je jeden z najúčinnejších, ktoré som mal možnosť vidieť. Celá táto koncepcia je skvelou možnosťou, ako sa komplexne rozvíjať v odbore výživového poradenstva.
Ing. Helena Dlouhá
Výživa ma pravdepodobne začala zaujímať pred 30 rokmi ... vydala som sa a zaujímalo ma, ako variť. Hľadala som súvislosti - prečo, ako a tak :). Vtedajšie hľadanie začínalo u brožovaných zošitov – kuchárok Mudr Jonáša, pokračovalo cez rôzne vegetariánske a makrobiotické kuchárky…prechádzala som rôznymi obdobiami, rôznymi skúsenosťami a nachádzala zaujímavé súvislosti. Medzi naším jedlom a našou mysľou. Oboje ma veľmi zaujímalo. Avšak vytvoriť zo všetkých tých najrôznejších informácií od rôznych autorov jeden vyvážený celok, to nie je úplne jednoduché. Každý človek je iný, to, čo platí na jedného, je pre druhého nemožné, a tých právd o výžive je toľko, každá iná… časom to u mňa viedlo až k akejsi rezignácii. Ale všetko má svoj čas. Od kamarátky som sa dozvedela o Martinovi Jelínkovi. A po nejakej dobe som sa zapísala na jeho kurz. Na náhody veľmi neverím, takže ďakujem, osud. Pretože Martin Jelínek dokázal z tých všetkých čriepkov, ktoré som v sebe mala, zložiť celistvý a fungujúci obraz. Všetko to do seba zapadalo ako puzzle. Som človek pochybovačný, než niečo prijmem za svoje, pozerám na to z veľa strán a chcem vedieť prečo a ako. Určite prídu časom ďalšie, nové otázky, ale už viem, v rámci akých súvislostí na ne budem hľadať odpoveď. V čom ma kurz výživového poradenstva veľmi oslovil? V celistvosti pohľadu. Nestránil žiadnej výživárskej škole, žiadnemu autorovi. Martin Jelínek nikoho neodsudzuje ani nikoho nevynáša do nebies. Používa logiku - jeho logika si však dobre rozumie s vecami nespočítateľnými a nemerateľnými, jednoducho všetkého je tak akurát ... Zo začiatku bolo ťažké vycítiť, aký osobný výživársky postoj Martin Jelínek vlastne zastáva. Dnes už to myslím tuším – a chápem, prečo zostáva náš učiteľ v niektorých veciach taký nestranný. Cenné je, ak si vytvoríme na vec svoj vlastný pohľad, neovplyvnený názormi učiteľa. Učiteľ by mal v ideálnom prípade iba pomôcť držať naše uvažovanie v akomsi rámci. V tomto smere sme teda mali ideálneho učiteľa ... aj v iných smeroch :) Vďaka kurzu som zistila, že rezignácia na čokoľvek nemá v mojom živote miesto, že ma výživa baví a že s tým chcem niečo ďalej robiť. Nie je to úžasné?
