Termický vplyv stravy

Jedna zo zaujímavých vlastností potravín, s ktorou už dlhé tisícročia pracujú niektoré východné kultúry a ktorá sa do povedomia modernej vedy dostáva veľmi pomaly, je ich termický vplyv na organizmus. Vychádza z faktu, že väčšina potravín má schopnosť vyvolávať po konzumácii pocity tepla alebo chladu v tele. Táto vlastnosť stravy ovplyvňujúca správanie metabolizmu je v poradí piatym pravidlom Zóny optimálneho fungovania, na princípoch ktorých učíme záujemcov celostnému prístupu k stravovaniu a zdraviu.

Pri bližšom skúmaní tejto charakteristiky sa zistilo, že za výsledkom stojí spektrum niektorých faktorov. U väčšiny rastlín sú to predovšetkým rôzne fytochemické látky, všeobecne potom zloženie bielkovín, štruktúra sacharidov, úroveň stráviteľnosti potraviny, pri ktorej sa uvoľňuje energia potrebná na vyvolanie tohto efektu, v neposlednom rade aj energetická charakteristika (jin a jang).

Nadpolovičná väčšina odborníkov zaoberajúcich sa výživou túto vlastnosť nerešpektuje a vôbec ju neberie do úvahy. Často ju dokonca odbúdajú argumentom, že sa jedná o nezmysel a nemerateľný parameter. Tak ako vo väčšine iných prípadov majú pravdu iba sčasti, konkrétne až v druhom tvrdení. Teda že sa bavíme o nemerateľnom parametri. To, akým spôsobom bude potravina po jej konzumácii vyvolávať pocity tepla alebo chladu, poprípade či sa bude prejavovať termicky neutrálne, záleží na mnohých faktoroch a nie je vyjadriteľné konkrétnou veličinou. Jedinou spätnou väzbou tak zostáva vlastný pocit po konzumácii danej potraviny.

Schopnosť potravín ovplyvňovať skrze sympatický a parasympatický systém autonómnej nervovej sústavy pocity tepla a chladu na sebe pocíti v určitom rozsahu úplne každý. Typickým príkladom sú ochladzujúce pocity po vypití piva uprostred zimy (osviežujúce v lete), poprípade horúco po zjedení chilli papričky. Aj napriek tomu, že spomíname extrémy, podobnú schopnosť, ale v menšom rozsahu, má prevažná väčšina potravín (s výnimkou neutrálnych).

S určitou mierou rozptylu tak môžeme definovať potraviny s horúcim alebo ohrievajúcim účinkom, na opačnom póle potom nájdeme osviežujúce a ochladzujúce skupiny. Zvyšok pripadá na neutrálne pôsobenie, kedy sa potravina po konzumácii termicky v tele neprejavuje.