Zelenina

Dobrý deň,
mám podozrenie, že moje zažívacie problémy by mohli mať súvislosť s množstvom vlákniny v strave. Inklinujem k vegetariánskej/vegánskej strave. Pri tvorbe jedálnych lístkov v aplikácii a sledovaní množstva vlákniny som zistila, že splním limit aj s celkom (pre mňa) malým množstvom zeleniny, do toho prevaha celozrnných obilnín a už je toho veľa. Je riešenie zaraďovať tepelne upravenú zeleninu, lúpané obilniny, bielu múku, pre odľahčenie zažívania? (tam zase narážam na vysoký GI a nálož)... Ako sa dá tento problém riešiť u vegánov?
Ďakujem

Akonáhle v strave znížite podiel živočíšnych potravín, automaticky vzrastie objem rastlinných zástupcov. Pokiaľ sú v takejto situácii navyše základom stravy priemyselne nesprocesované suroviny, ktoré obsahujú podstatne väčší podiel vlákniny, je prirodzené, že vzrastie aj množstvo vlákniny v jedálničku. Tráviaci trakt bude vždy na nadbytok vlákniny reagovať po svojom, tomu sa nedá vyhnúť. Je potrebné tak stravu upravovať spôsobom, kedy budete okrem iného sledovať aj obsah vlákniny v celodennom režime, a pokiaľ reakcia tráviaceho traktu naznačí, že ste prekročili hranicu, je rozumné príjem vlákniny znižovať, a súčasne jej zdroje z dôvodu zníženia záťaže na trávenie dôkladne tepelne upravovať. Náročnosť tohto procesu smerom k vegánstvu rastie, tzn. o to starostlivejšie budete musieť vyberať potraviny, ktoré budú tvoriť jadro vášho jedálnička.

Dobrý deň,
chcela by som sa len pre zaujímavosť opýtať, či je dané aj percentuálne o koľko živín prichádza ovocie či zelenina pokiaľ je a nie je pestovaná v bio spôsobom :)
Ďakujem

Existujú síce štúdie, ktoré sa zaoberajú porovnaním nutričnej hodnoty konvenčne pestovaného a bio ovocia a zeleniny, ich výsledky ale nie sú jednoznačné (líšia sa v závislosti od druhu ovocia či zeleniny, pôdy, klimatických podmienok a ďalších faktorov).
Všeobecne je možné povedať len to, že sa ukazuje, že bio ovocie a zelenina obsahujú vyššie množstvo antioxidantov, vitamínov a minerálov ako konvenčne pestované plodiny.

Dobrý deň,
rada by som sa opýtala na Váš názor na príjem cukrov. WHO odporúča maximálne 50g, optimálne 25g jednoduchých cukrov, to mi ale príde nereálne. Dve porcie ovocia o 150 gramoch už pripočítajú 30g, nehovoriac o zapojení mliečnych výrobkov, zeleniny a ďalších potravín. Chápem, že sa jedná o spriemerovanú hodnotu, ale jednoduché cukry sa veľmi často uvádza ako príčina všetkých možných zdravotných ťažkostí, pritom 25g cukrov je naozaj veľmi nízka hranica.
Ďakujem

Aktuálne odporúčania v oblasti príjmu cukrov sú strany WHO smerujú k max. 90 g za deň, z toho 50 g pridaných, uvažuje sa množstvo 50 g znížiť na 25 g. Pri kontrole kvality stravovania je tak potrebné rozlišovať cukry prirodzene obsiahnuté v potravinách, a pridané pri ich spracovaní. Faktom je, že ovocie a produkty z neho (šťavy, kompóty, marmelády...) sú najbohatším zdrojom prirodzene sa vyskytujúcich cukrov, je preto vhodné kontrolovať podiel tejto skupiny potravín v jedálničku. To isté platí pre kategóriu potravín s obsahom cukrov pridaných, kde hrozí podstatne vyššie riziko ich prebytku. Jedná sa o jeden z mnohých zmysluplných príkladov av podstate aj dôvodov, prečo sa vypláca sledovať nutričnú kvalitu stravy, čísla občas vedia hovoriť jasnou rečou... 25 g pridaných cukrov za deň sa na prvý pohľad tvári ako nízka hranica, ale v prepočte sa jedná o 6 kociek cukru, čo pri tejto vizualizácii dostáva trochu iný rozmer, než abstraktná hodnota. Máte pravdu v tom, že nie je jednoduché tento limit dosiahnuť, obzvlášť dlhodobo. Na stranu druhú je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o zložku v strave, ktorú v skutočnosti nepotrebujeme, a ktorá navyše neprospieva zdraviu. Táto téma by mala viesť k zamysleniu sa nad tým, ako prísne budeme sledovať podiel prirodzených a priemyselne spracovaných potravín vo svojom jedálničku.