Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Flexibilita metabolizmu samozrejme úlohu zohráva, rovnako ako nastavenie energetickej bilancie a úroveň pohybovej aktivity. Prezentovaných 16 hodín je pomerne dostačujúca doba na to, aby metabolizmus (pri rozumnej skladbe posledného jedla, ktoré by nemalo byť typicky vysokosacharidové) začal vo väčšej miere využívať zásobné tuky. Ak sa držíte koncepcie, kedy prvé jedlo je okolo popoludňajších hodín, máte dostatok priestoru na to naštartovať metabolizmu k vyššej aktivite (mentálne, fyzickej), ktorá proces vždy zrýchli. Hovoríme tu ale o prevažujúcich katabolických pochodoch, pri ktorých sa vo väčšom pomere využívajú ako zdroj energie mastné kyseliny, čo nie je úplne rovnaké ako stav ketózy.
Toto je pomerne špecifická situácia, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď. Ketogénne diéty sú výživovým extrémom, navyše nie úplne dobre preskúmaným. To znamená, že presne nevieme, ako sa organizmus v rámci tohto spôsobu stravovania bude správať v jednotlivých situáciách. Na všeobecnej úrovni platí, že prebytok bielkovín, obzvlášť živočíšnych, skutočne zvyšuje riziko vzniku a rozvoja niektorých zhubných ochorení. U správne koncipovanej ketodiety by k takejto situácii dôjsť nemalo, pretože táto je postavená na veľmi nízkom príjme bielkovín.
Nie je tak preukázané, že by ketogénna diéta sama o sebe prispievala k vzniku alebo rozvoju rakoviny u ZDRAVÝCH jedincov. Na druhú stranu niektoré štúdie ukazujú, že vysoký príjem živočíšnych tukov môže byť spojený so zvýšeným rizikom vzniku niektorých typov rakoviny (prsníka alebo hrubého čreva).
Zdravotne prospešný vplyv ketodiety mať môžu, ale len v niektorých situáciách, navyše nie je možné tento účinok paušalizovať. Buď preto s týmito experimentmi opatrní, dvojnásobne to platí pri onkologických ochoreniach.
Pri konzumácii náhradných NEKALORICKÝCH sladidiel organizmus dostane informáciu o sladkej chuti, cez ktorú sa pankreas pripravuje na produkciu inzulínu. Pretože ale nedôjde k zvýšeniu hladiny krvného cukru, inzulín sa nevyplaví, pritom mozog produkuje endorfíny vedúce k tvorbe dobrej nálady (bežne spojené s konzumáciou sladkostí). Tento rozpor vyvolá v stave hypoglykémie metabolický stres, kde výsledkom je vyššia produkcia niektorých stresových hormónov. Pokiaľ sa organizmus nachádza v ketóze, príjem nekalorických sladidiel by tento stav nemal ovplyvniť. Vždy je ale rozumnejšie sa takýmto potravinám vyhýbať.
Pri konzumácii náhradných NEKALORICKÝCH sladidiel organizmus dostane informáciu o sladkej chuti, cez ktorú sa pankreas pripravuje na produkciu inzulínu. Pretože ale nedôjde k zvýšeniu hladiny krvného cukru, inzulín sa nevyplaví, pritom mozog produkuje endorfíny vedúce k tvorbe dobrej nálady (bežne spojené s konzumáciou sladkostí). Tento rozpor vyvolá v stave hypoglykémie metabolický stres, kde výsledkom je vyššia produkcia niektorých stresových hormónov. Pokiaľ sa organizmus nachádza v ketóze, príjem nekalorických sladidiel by tento stav nemal ovplyvniť. Vždy je ale rozumnejšie sa takýmto potravinám vyhýbať.
Všetky čísla prezentované vo vzťahu k pomerom makrozložiek pri akýchkoľvek diétach sú vždy orientačné a predovšetkým spriemerované, nikdy neodrážajú skutočné potreby individuality, k tým je potrebné sa dobrať praktickým testovaním. Platí to aj pre snahu nastaviť všeobecné hranice príjmu sacharidov pre low carb režim, kde existuje niekoľko uhlov pohľadu a od nich sa odvíjajúcich prístupov:
1. Je možnosť prezentovať všeobecné rozpätie hodnôt (teda 120 – 150 g, niekedy až 180 g) – toto nesie zásadnú nevýhodu v podobe faktu, že sa nezohľadňuje telesná hmotnosť jedinca a úroveň pohybovej aktivity, kde tieto menované faktory ovplyvňujú potrebu sacharidov najviac.
2. Môžeme kalkulovať s množstvom sacharidov k telesnej hmotnosti – tu sa najčastejšie prezentuje rozpätie 1,5-2,5 g/1 kg telesnej hmotnosti.
3. Vychádza sa z hodnôt uvádzajúcich skutočnú spotrebu množstva sacharidov na zabezpečenie chodu mozgu – tu sa prezentuje rozsah 120 – 150 g za celý deň, aj keď ani toto nezohľadňuje intenzitu mozgovej aktivity, kedy vo výsledku môžu byť rozdiely v potrebách až dvojnásobné.
4. Na stanovenie konkrétnych hodnôt príjmu sacharidov je možné použiť aj model, kedy zo stravy vylúčime potraviny, o ktorých sa prezentuje, že neboli súčasťou jedálnička lovcov a zberačov, teda obilniny, strukoviny a časť ovocia. Na základe takéhoto modelu potom vychádzajú opäť podobné čísla, aj keď tento prístup je rovnako nepresný, ako vyššie uvedené (archeologické výskumy preukazujú, že určitý podiel obilnín a strukovín sa v strave našich predkov pred vznikom poľnohospodárstva objavoval...).
Akonáhle takto znížite príjem sachridov, je potrebné navýšiť podiel tukov ako zdroja energie, a to na úroveň požadovanú daným jedincom (redukcia hmotnosti vs. vyrovnaná energetická bilancia vs. nárast hmotnosti), vždy pri zachovaní primeraného rozpätia množstva bielkovín. Metabolizmus v rámci adaptačných procesov nebude mať inú možnosť, než sa tejto zmene prispôsobiť, z dôvodu odlišností v metabolickom profile každého človeka bude výsledok vždy odlišný. Hranica príjmu sacharidov nutná pre "prepnutie" do keto režimu nie je a ani nemôže byť pevná, pretože ketolátky vznikajú v tele za mnohých okolností a príjem sacharidov nie je jediný určujúcim kritériom, ako sa často uvádza. Navyše je potrebné rozlišovať medzi klasickou keto diétou a nízkosacharidovým spôsobom stravovania, kde pri keto režime je prísun sacharidov oveľa prísnejší.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.