Ketogénna diéta

Dobrý deň,
nie je mi úplne jasné, ako je možné, že na spustenie rôznych očistných pochodov a navodenie stavu ketózy môže stačiť iba 16 hodín po požití posledného jedla, keď sa v prípade ketogénnych diét hovorí o zhruba 2/3 dňoch potrebných na dosiahnutie rovnakého cieľa ? Hrá tu úlohu práve ono posilňovanie flexibility, tj že tieto stavy často prichádzajú až po nejakej dobe po zavedení pôstu (keď sa telo na toto prispôsobí)?
Ďakujem

Flexibilita metabolizmu samozrejme úlohu zohráva, rovnako ako nastavenie energetickej bilancie a úroveň pohybovej aktivity. Prezentovaných 16 hodín je pomerne dostačujúca doba na to, aby metabolizmus (pri rozumnej skladbe posledného jedla, ktoré by nemalo byť typicky vysokosacharidové) začal vo väčšej miere využívať zásobné tuky. Ak sa držíte koncepcie, kedy prvé jedlo je okolo popoludňajších hodín, máte dostatok priestoru na to naštartovať metabolizmu k vyššej aktivite (mentálne, fyzickej), ktorá proces vždy zrýchli. Hovoríme tu ale o prevažujúcich katabolických pochodoch, pri ktorých sa vo väčšom pomere využívajú ako zdroj energie mastné kyseliny, čo nie je úplne rovnaké ako stav ketózy.

Dobrý deň.
Pri onkologických pacientoch ketogénna diéta nie je vhodná ako píšete. Môže tento typ stravovania prispieť k vzniku alebo rozvoju rakoviny u ľudí, ktorí o nej nevedia alebo majú zvýšenú genetickú predispozíciu, kvôli zvýšenému príjmu živočísnych potravín? Vychádzam z informácii, ktoré sú uvedené v knihe Čínska štúdia, ktorá tvrdí, že zvýšené množstvo živočíšnych bielkovín zvyšuje riziko rakoviny a ďalších civilizačných chorôb. Alebo naopak môže mať aj liečivé účinky, ako tvrdia niektorí jej zástancovia - miznú alergie, exzémy... Ďakujem.

Toto je pomerne špecifická situácia, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď. Ketogénne diéty sú výživovým extrémom, navyše nie úplne dobre preskúmaným. To znamená, že presne nevieme, ako sa organizmus v rámci tohto spôsobu stravovania bude správať v jednotlivých situáciách. Na všeobecnej úrovni platí, že prebytok bielkovín, obzvlášť živočíšnych, skutočne zvyšuje riziko vzniku a rozvoja niektorých zhubných ochorení. U správne koncipovanej ketodiety by k takejto situácii dôjsť nemalo, pretože táto je postavená na veľmi nízkom príjme bielkovín.
Nie je tak preukázané, že by ketogénna diéta sama o sebe prispievala k vzniku alebo rozvoju rakoviny u ZDRAVÝCH jedincov. Na druhú stranu niektoré štúdie ukazujú, že vysoký príjem živočíšnych tukov môže byť spojený so zvýšeným rizikom vzniku niektorých typov rakoviny (prsníka alebo hrubého čreva).
Zdravotne prospešný vplyv ketodiety mať môžu, ale len v niektorých situáciách, navyše nie je možné tento účinok paušalizovať. Buď preto s týmito experimentmi opatrní, dvojnásobne to platí pri onkologických ochoreniach.

Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať, ako je to s užívaním umelých sladidiel pri ketogénnej diéte. Môže existovať napr. súvislosť medzi sladidlami a tým, či sa dotyčný dostane do ketózy? A akým spôsobom môže ovplyvniť konzumácia kolových nápojov s umelými sladidlami priebeh ketogénnej diéty?
Vopred ďakujem za odpoveď.

Pri konzumácii náhradných NEKALORICKÝCH sladidiel organizmus dostane informáciu o sladkej chuti, cez ktorú sa pankreas pripravuje na produkciu inzulínu. Pretože ale nedôjde k zvýšeniu hladiny krvného cukru, inzulín sa nevyplaví, pritom mozog produkuje endorfíny vedúce k tvorbe dobrej nálady (bežne spojené s konzumáciou sladkostí). Tento rozpor vyvolá v stave hypoglykémie metabolický stres, kde výsledkom je vyššia produkcia niektorých stresových hormónov. Pokiaľ sa organizmus nachádza v ketóze, príjem nekalorických sladidiel by tento stav nemal ovplyvniť. Vždy je ale rozumnejšie sa takýmto potravinám vyhýbať.

Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať, ako je to s užívaním umelých sladidiel pri ketogénnej diéte. Môže existovať napr. súvislosť medzi sladidlami a tým, či sa dotyčný dostane do ketózy? A akým spôsobom môže ovplyvniť konzumácia kolových nápojov s umelými sladidlami priebeh ketogénnej diéty?
Vopred ďakujem za odpoveď.

Pri konzumácii náhradných NEKALORICKÝCH sladidiel organizmus dostane informáciu o sladkej chuti, cez ktorú sa pankreas pripravuje na produkciu inzulínu. Pretože ale nedôjde k zvýšeniu hladiny krvného cukru, inzulín sa nevyplaví, pritom mozog produkuje endorfíny vedúce k tvorbe dobrej nálady (bežne spojené s konzumáciou sladkostí). Tento rozpor vyvolá v stave hypoglykémie metabolický stres, kde výsledkom je vyššia produkcia niektorých stresových hormónov. Pokiaľ sa organizmus nachádza v ketóze, príjem nekalorických sladidiel by tento stav nemal ovplyvniť. Vždy je ale rozumnejšie sa takýmto potravinám vyhýbať.

Dobrý deň,
Stále nikde nemôžem dohľadať podklady pre uvádzané množstvo sacharidov 120-150g. Som poradca pre výživu, av škole nás učili, že mozog potrebuje cca 120-130g, pochopiteľne toto množstvo je priemerné a orientačné. Ale ak sa máme pri zostavovaní jedálnych lístkov odrážať o nejakých čísel, tak uvádzané množstvo 120-150g sa potom nepohybuje v low carb zóne, ale iba v znížení sacharidov za deň v prospech inej makroživiny, pričom nemusí dôjsť k zmene využitia energie zo sacharidov na tuky. Naopak som som sa dočítala, že telo „prepína“ na využitie tukov ako hlavnej energie asi na 100g. V študijných materiáloch táto problematika nie je rozvedená, je tam iba to číslo.
Ďakujem mnohokrát za odpoveď, a pekný deň.

Všetky čísla prezentované vo vzťahu k pomerom makrozložiek pri akýchkoľvek diétach sú vždy orientačné a predovšetkým spriemerované, nikdy neodrážajú skutočné potreby individuality, k tým je potrebné sa dobrať praktickým testovaním. Platí to aj pre snahu nastaviť všeobecné hranice príjmu sacharidov pre low carb režim, kde existuje niekoľko uhlov pohľadu a od nich sa odvíjajúcich prístupov:
1. Je možnosť prezentovať všeobecné rozpätie hodnôt (teda 120 – 150 g, niekedy až 180 g) – toto nesie zásadnú nevýhodu v podobe faktu, že sa nezohľadňuje telesná hmotnosť jedinca a úroveň pohybovej aktivity, kde tieto menované faktory ovplyvňujú potrebu sacharidov najviac.
2. Môžeme kalkulovať s množstvom sacharidov k telesnej hmotnosti – tu sa najčastejšie prezentuje rozpätie 1,5-2,5 g/1 kg telesnej hmotnosti.
3. Vychádza sa z hodnôt uvádzajúcich skutočnú spotrebu množstva sacharidov na zabezpečenie chodu mozgu – tu sa prezentuje rozsah 120 – 150 g za celý deň, aj keď ani toto nezohľadňuje intenzitu mozgovej aktivity, kedy vo výsledku môžu byť rozdiely v potrebách až dvojnásobné.
4. Na stanovenie konkrétnych hodnôt príjmu sacharidov je možné použiť aj model, kedy zo stravy vylúčime potraviny, o ktorých sa prezentuje, že neboli súčasťou jedálnička lovcov a zberačov, teda obilniny, strukoviny a časť ovocia. Na základe takéhoto modelu potom vychádzajú opäť podobné čísla, aj keď tento prístup je rovnako nepresný, ako vyššie uvedené (archeologické výskumy preukazujú, že určitý podiel obilnín a strukovín sa v strave našich predkov pred vznikom poľnohospodárstva objavoval...).
Akonáhle takto znížite príjem sachridov, je potrebné navýšiť podiel tukov ako zdroja energie, a to na úroveň požadovanú daným jedincom (redukcia hmotnosti vs. vyrovnaná energetická bilancia vs. nárast hmotnosti), vždy pri zachovaní primeraného rozpätia množstva bielkovín. Metabolizmus v rámci adaptačných procesov nebude mať inú možnosť, než sa tejto zmene prispôsobiť, z dôvodu odlišností v metabolickom profile každého človeka bude výsledok vždy odlišný. Hranica príjmu sacharidov nutná pre "prepnutie" do keto režimu nie je a ani nemôže byť pevná, pretože ketolátky vznikajú v tele za mnohých okolností a príjem sacharidov nie je jediný určujúcim kritériom, ako sa často uvádza. Navyše je potrebné rozlišovať medzi klasickou keto diétou a nízkosacharidovým spôsobom stravovania, kde pri keto režime je prísun sacharidov oveľa prísnejší.