Kalorický príjem

Dobrý deň, pán magister,
prosím o radu, ako postupovať pri redukcii hmotnosti u morbídne obéznych klientov. Moja známa sa opakovane snaží schudnúť. V súčasnej dobe má zhruba tieto parametre- váha: 140kg, výška: 170cm, vek: 34. Lieky neužíva, s ničím sa nelieči. Momentálne na rodičovskej dovolenke, aj napriek svojej veľkej váhe je pomerne aktívna, 2x týždenne 90 min zumba, 2x týždenne pilates, prechádzky s dcérou. V poslednom roku 2x využila služby výživových poradcov, kedy denný kalorický príjem u jedného mala 1700 kcal, u druhého 1800 kcal. Režim nevydržala (v oboch prípadoch) držať dlhšie ako mesiac. Podľa jej slov mala hlad, veľké chute na sladké a bola unavená. Aj napriek mojej prakticky nulovej skúsenosti sa mi príjem 1700-1800 kcal/deň zdá v tomto prípade hrozne málo. Osobne mám bohužiaľ pocit, že cieľom týchto poradcov bolo skôr, aby klientka mala za dobu, ktorú si u nich zaplatila, čo najväčší váhový úbytok/viditeľné výsledky. Alebo sa mýlim a práve u veľmi obéznych klientov je takto nízky príjem v poriadku?
Ďakujem za radu.
Na záver môjho dotazu mi ešte dovoľte poďakovať Vám za naozaj vynikajúci kurz - Poradca pre výživu a suplementáciu. Kurz je bezkonkurenčný, ako obsahom tak aj Vaším prístupom k študentom. Ešte raz mnohokrát ďakujem a prajem len všetko dobré.

Príjem energie v rozmedzí 1700-1800 kcal pri telesnej hmotnosti 140 kg sa môže javiť ako príliš nízky, neznamená to ale, že diéta je zle koncipovaná. Pri nastavení energetickej bilancie by sa malo vychádzať predovšetkým z meraných hodnôt bazálneho metabolizmu (BMR), podielu svalovej hmoty a úrovni pohybovej aktivity. Nie je úplne ideálne, aby príjem energie klesal pod hodnoty BMR, v praxi je ale možné také diéty krátkodobo realizovať, prináša svoje úspechy.
Kľúčové je nastaviť vhodné pomery makroživín, podmienkou je dostatok bielkovín (v týchto situáciách sa nebojte mierneho nadpriemeru v rozmedzí 20-25 % z celkového príjmu energie, pretože pri nižšom príjme energie potrebujete podporiť činnosť svalového metabolizmu a súčasne zvýšiť stupeň zasýtenia). Z dôvodu nutnosti vyhnúť sa zbytočným výkyvom krvnej glykémie orientujte pozornosť na preferenciu zdrojov komplexných sacharidov (najlepšie v podobe celých zŕn, súčasne sa vyhýbajte produktom z múky). V neposlednom rade zvýšte príjem vlákniny (primárne zo zdrojov strukovín a zeleniny), ktorá zvyšuje stupeň zasýtenia.
Pokiaľ klient prechádza zo stravovacieho režimu, ktorý bol príčinou nárastu telesnej hmotnosti, na redukčný, je prirodzené, že sa bude stretávať s pocitmi hladu a výkyvmi krvnej glykémie, tomuto sa nikdy úplne nevyhnete.
Toto je základný rámec, s ktorým v takýchto situáciách pracujte. Nie je síce 100% zárukou toho, že bude fungovať u každého, v prípadoch niektorých metabolických porúch spôsobujúcich nárast telesnej hmotnosti (dysfukkcia štítnice a pod.) je nutné prispôsobiť diétu individualite jedinca.