Myšlienkové mapy pri štúdiu

Myšlienkové mapy sú jedným z nástrojov, ktoré môžete pri štúdiu využiť na usporiadanie informácií a neskoršie opakovanie učiva. Pomáhajú zachytiť hlavné témy, vzťahy medzi nimi a vytvoriť si stručný prehľad, ku ktorému sa možno vracať. Ich tvorba je dobrovoľná a každý študent si môže zvoliť spôsob spracovania, ktorý mu vyhovuje.

Čo je myšlienková mapa

Myšlienková mapa je spôsob, ako previesť obsah lekcie do prehľadnej štruktúry. Namiesto súvislého textu pracuje s hlavnou témou, niekoľkými dôležitými oblasťami a stručnými heslami, ktoré medzi sebou môžete podľa potreby prepájať.

Jej účelom nie je zachytiť každú informáciu z lekcie. Pri tvorbe mapy naopak vyberáte to, čo považujete za podstatné, a premýšľate nad tým, ako spolu jednotlivé informácie súvisia.

Myšlienková mapa preto nemá byť grafickým prepisom celej lekcie.

Na čo myšlienkové mapy pri štúdiu používame

Myšlienkové mapy môžu mať počas štúdia niekoľko funkcií.

Pomáhajú vybrať podstatné informácie

Pri čítaní lekcie prijímate informácie v poradí, v akom sú vysvetlené. Pri tvorbe mapy sa k nim vraciate a rozhodujete, ktoré z nich tvoria hlavné body témy a ktoré ich ďalej rozvíjajú. 
Tým vzniká z rozsiahlejšieho textu stručnejší prehľad, v ktorom sú najdôležitejšie informácie ľahšie rozpoznateľné.

Ukazujú vzťahy medzi jednotlivými témami

Mnohé informácie vo výžive dávajú plný zmysel až v spojení s ďalšími súvislosťami. Myšlienková mapa umožňuje tieto vzťahy zachytiť priamo vo svojej štruktúre.

Namiesto niekoľkých samostatných poznámok tak môžete vidieť, ktoré pojmy k sebe patria, čo z čoho vychádza alebo kde sa jednotlivé časti témy navzájom ovplyvňujú.

Vytvárajú podklad pre neskoršie opakovanie

Ku každej lekcii sa pri opakovaní nemusíte vracať iba prostredníctvom celého pôvodného textu. Ak ste si vytvorili prehľadnú mapu, môžete ju použiť ako rýchlu pripomienku štruktúry témy a podľa potreby sa následne vrátiť k podrobnejším informáciám v lekcii.

Ako vytvoriť mapu z konkrétnej lekcie

Neexistuje jeden záväzný postup, podľa ktorého musí každá mapa vzniknúť. Prakticky však môžete začať niekoľkými jednoduchými krokmi:

1. Určíte hlavnú tému lekcie.
2. Vyberiete niekoľko hlavných oblastí, ktoré s témou bezprostredne súvisia.
3. Ku každej oblasti doplníte stručné heslá a dôležité informácie.
4. Zachytíte vzťahy medzi bodmi, ak sú pre pochopenie témy dôležité.
5. Používate predovšetkým vlastné krátke formulácie, ktorým budete rozumieť aj pri neskoršom návrate k mape.

Ak sa mapa postupne mení na niekoľko strán textu prepojeného čiarami, stráca jednu zo svojich hlavných výhod – rýchlu orientáciu.

Ako môže jednoduchá mapa vyzerať

Napríklad pri spracovaní témy vláknina môže byť hlavným bodom práve vláknina a od nej môžu viesť vetvy k oblastiam:

• druhy vlákniny,
• potravinové zdroje,
• trávenie,
• črevná mikrobiota,
• sýtosť,
• odporúčaný príjem,
• praktické súvislosti.

Každú z týchto oblastí možno ďalej rozvinúť o niekoľko kľúčových bodov.

Zmyslom takéhoto usporiadania nie je vytvoriť úplný výklad témy, ale zachytiť jej základnú štruktúru a vzťahy medzi jednotlivými časťami.

Každý môže tú istú lekciu spracovať inak

Dvaja študenti môžu z tej istej lekcie vytvoriť rozdielne mapy. Jeden zvýrazní určité vzťahy, druhý zvolí iné členenie alebo použije odlišné heslá.

To samo o sebe neznamená, že jedna z máp je vytvorená zle.

Mapa má predovšetkým slúžiť človeku, ktorý ju vytvoril. Pri neskoršom návrate k učivu by mu mala umožniť rýchlo rozpoznať štruktúru témy a pripomenúť hlavné súvislosti.

Preto nie je potrebné snažiť sa vytvoriť mapu, ktorá bude vyzerať rovnako ako mapa lektora alebo iného študenta.

Farby a obrázky nie sú podmienkou

S myšlienkovými mapami bývajú často spájané farby, symboly alebo obrázky. Ak vám uľahčujú orientáciu, môžete ich samozrejme používať.

Nie sú však nevyhnutnou súčasťou mapy.

Rovnako dobre môže fungovať jednoduché schéma tvorené textovými heslami a niekoľkými vetvami. Dôležitejšie než grafické spracovanie je, či sa v mape dokážete dobre orientovať a či vám bude užitočná pri návrate k učivu.

Mapu môžete vytvárať na papieri aj digitálne

Niekomu vyhovuje kreslenie na papier, iný dáva prednosť počítaču alebo tabletu. Ani tu nie je stanovená jedna správna možnosť.

Papier umožňuje rýchlo zapisovať a prepájať vlastné poznámky bez práce so softvérom. Digitálna mapa sa naopak ľahko upravuje, rozširuje a uchováva spolu s ďalšími študijnými materiálmi.

Voľba závisí predovšetkým od toho, ktorý spôsob vám pri štúdiu vyhovuje a ku ktorému sa budete ochotní vracať.

Tvorba myšlienkových máp je dobrovoľná

Myšlienkové mapy sú doplnkovým študijným nástrojom. Ich tvorba nie je podmienkou dokončenia kurzu ani získania certifikátu.

Ak vám tento spôsob práce s učivom vyhovuje, môžete ho využívať pravidelne. Ak si informácie lepšie spracovávate pomocou vlastných poznámok, osnovy alebo iného systému, nie je dôvod vytvárať mapy len preto, že sú počas štúdia odporúčané.

Podstatné je nájsť spôsob, ktorý vám umožňuje učivo spracovať, vracať sa k nemu a overovať si, či mu skutočne rozumiete.

Najväčší význam majú mapy pri návrate k učivu

Vytvorením mapy jej využitie nekončí, kľúčovú funkciu začne plniť až pri neskoršom opakovaní.

Môžete ju využiť napríklad:

• pri návrate k staršej lekcii,
• pred týždenným alebo mesačným testom,
• pri opakovaní väčšieho tematického celku,
• keď si potrebujete rýchlo pripomenúť vzťahy medzi jednotlivými pojmami.

Pri opakovaní pritom nemusíte mapu iba znovu čítať. Môžete si najprv skúsiť vybaviť hlavné časti témy bez nápovedy a až potom pomocou mapy skontrolovať, čo ste si zapamätali a ktoré oblasti si potrebujete pripomenúť.

Mapa má štúdium uľahčiť, nie komplikovať

Pri tvorbe myšlienkovej mapy nie je potrebné usilovať sa o dokonalý vzhľad ani do nej zaznamenať všetko, čo lekcia obsahuje.

Ak väčšinu času venujete farbám, obrázkom, presúvaniu vetiev alebo hľadaniu ideálneho grafického usporiadania, môže samotná tvorba mapy začať odvádzať pozornosť od učiva.

Dobrá mapa je predovšetkým taká, v ktorej sa rýchlo vyznáte a ktorá vám pomôže pri neskoršom návrate k téme.