Črevná mikrobiota

Črevná mikrobiota je špecifický systém v ľudskom tele, ktorý rozhoduje o kvalite fungovania celého organizmu. Osídľovanie hrubého čreva mikroorganizmami začína až po narodení, keď prvé mikroorganizmy dieťa získava z vaginálnej a fekálnej flóry matky. Jedná sa o anaeróbne baktérie Enterobacter, Streptococcus a Staphylococcus, ktoré metabolizujú kyslík - po jeho spotrebovaní sa (v priebehu prvého týždňa života) vytvárajú podmienky pre rast anaeróbnych baktérií (Bacteroides), v nasledujúcich týždňoch sa vytvára prostredie s prevahou a bifidobaktérií, ktoré tvoria základ celej diverzity črevného biomu do dospelého života. Ide o prirodzený proces vývoja, pre ktorého realizáciu treba splniť dve základné podmienky:

• Prirodzený pôrod.
  Je zdrojom vaginálnej a fekálnej mikrobioty.
   
• Dojčenie.
  Materské mlieko je zdroj živín aj pre tieto mikroorganizmy. Zaujímavé je, že u detí dojčených materským mliekom prevažujú v črevách baktérie Bifidobacterium, pre deti s umelou výživou je typická zložitejšia mikrobiotá (Clostridia, Bacteroides, Bifidobacteria, Streptococci).

Deti rodené cisárskym rezom majú mikrobiotu ovplyvnenú viac okolitým prostredím, anaeróbnymi mikroorganizmami sú navyše osídľované oveľa neskôr (až o niekoľko mesiacov). Za zmienku ešte stojí fakt, že s rastúcim vekom sa počet baktérií Bifidobacterium znižuje, až mizne (sú nahrádzané kolóniami Lactobacillus, Enterococcus, Enterobacterium a Clostridium ). Bolo zistené, že táto zmena môže viesť k oslabeniu organizmu, zvýšeniu patogenity a toxickej záťaže, k vznikom nádorov ak poruchám pečeňových funkcií.

Po prechode z dojčenia na pevnú stravu dochádza v črevách k výraznému nárastu druhovej pestrosti mikroorganizmov, na konci druhého roku sa zloženie stabilizuje a podobá sa mikrobiote dospelého človeka.

Druhové spektrum v črevách sa líši u každého jedinca. Na jednom priestore žijú a spolupracujú organizmy, ktoré považujeme za zdraviu prospešné, aj také, ktoré sú (vo väčšom množstve) potenciálne patogénne. Zaujímavé je, že celkový počet týchto mikroorganizmov približne zodpovedá počtu buniek v ľudskom tele. Nejde ale len o celkové množstvo, pre stabilitu celého systému je dôležitá predovšetkým druhová pestrosť. Ukazuje sa, že u jedincov konzumujúcich modernú stravu v zmysle technologicky spracovaných potravín s nedostatkom vlákniny sa diverzita pohybuje v rozmedzí 400 – 500 druhov, u ľudí s prevahou prirodzených potravín môže byť aj viac ako dvojnásobná. Táto pestrosť úplne zásadným spôsobom rozhoduje o tom, ako sa spoločenstvo bude správať a tým ovplyvňovať celý organizmus.

Tieto črevné mikroorganizmy plnia celý rad funkcií:
- Produkujú niektoré vitamíny (B12, K),
- Fermentujú nestrávené zložky stravy (napr. vlákninu),
- Mechanickými pohybmi podporujú črevnú peristaltiku (pohyb tráveniny v čreve),
- Ovplyvňujú vstrebávanie vody (majú tak vplyv na zahusťovanie stolice),
- Majú priamy vplyv na formovanie imunitného systému,
- Kontrolujú činnosť patogénnych mikroorganizmov (zabraňujú ich premnoženiu a rozvoju zápalov),
- Majú vplyv na produkciu hormónov a neurotransmiterov – toto ovplyvňuje nielen náladu, ale je preukázaný aj vzťah k stravovaniu.

Vplyv stravy na črevnú mikrobiotu

Všetky mikroorganizmy v tráviacom trakte potrebujú jesť. Bez externého prísunu živín majú tendencie sa pustiť do seba (= požierajú sa navzájom, najviac sa to deje u hladoviek a pôstov) a vymierať. Treba teda správne nakŕmiť nielen seba samého, ale aj tieto - pre kvalitu života nevyhnutné - mikroorganizmy. Každá skupina mikroorganizmov v črevách má schopnosť fermentovať iné makrozložky v strave - niektoré sú zamerané na jednotlivé druhy sacharidov (jednoduché, oligo- alebo polysacharidy), iné na rôzne druhy vlákniny, tuky alebo bielkoviny.

Niektoré skupiny majú pre ľudské zdravie významnejší vplyv, než iné, sú označované ako „probiotické organizmy“ (baktérie, prevažne mliečneho kvasenia) čiže probiotiká. Pôsobí predovšetkým ako mikrobiálna bariéra proti patogénom produkciou látok (voľných mastných kyselín s krátkym reťazcom, dekonjugovaných žlčových kyselín, lysolecitínu a mnohých ďalších), ktoré majú bakteriostatické a bakteriocídne účinky. Probiotické kultúry sa živia látkami, ktoré súhrnne označujeme ako prebiotiká. Jedná sa o druhy sacharidov, ktoré odolávajú účinkom enzýmového trávenia a vstrebávania v hornej časti tráviaceho traktu, a do hrubého čreva sa dostávajú v prakticky nedotknutom stave. Zaraďujeme sem:
- Nestráviteľné oligosacharidy - fruktooligosacharidy, galaktooligosacharidy, inulín, lactulóza.
- Polysacharidy - rezistentný škrob, pektíny, rozpustná hemicelulóza, rozpustná vláknina, guarová a konjaková guma.