Úvod / Všetko o štúdiu / Poruchy príjmu potravy
Poruchy príjmu potravy sa v modernej spoločnosti objavujú čoraz častejšie a predstavujú závažný zdravotný aj psychosociálny problém. Najviac postihujú mladšie vekové kategórie a častejšie ženy, najmä v období dospievania a ranej dospelosti. [1] Okrem klinicky diagnostikovaných porúch sa čoraz častejšie objavujú aj rôzne formy narušeného stravovacieho správania, ktoré nemusia vždy spĺňať všetky diagnostické kritériá, napriek tomu však môžu významne ovplyvňovať fyzické aj psychické zdravie. Štatistiky dlhodobo ukazujú, že poruchy príjmu potravy patria medzi duševné ochorenia s najvyššou mierou zdravotných komplikácií a že približne v 5–10 % prípadov môžu končiť smrťou, najmä ak majú chronický a neliečený priebeh. [2]
Najčastejšie sú tradične opisované dva základné typy porúch príjmu potravy, a to bulímia a anorexia. [3] Súčasné poňatie však ukazuje, že tieto poruchy nepredstavujú izolované jednotky, ale súčasť širšieho spektra porúch stravovacieho správania, ktoré sa môžu navzájom prelínať a v priebehu času na seba nadväzovať:
Bulímia (bulímia nervosa).
Spočíva v opakovaných záchvatoch prejedania, pri ktorých jedinec v krátkom časovom úseku skonzumuje veľké množstvo potravy, a v následnom uplatňovaní kompenzačných mechanizmov. Postihnutý človek úmyselne vyvracia potravu, vyvoláva hnačky, nadmerne cvičí alebo zneužíva laxatíva alebo diuretiká. Ochorenie sa najčastejšie objavuje u dievčat vo veku 13–18 rokov a môže zostávať dlhodobo skryté, pretože telesná hmotnosť býva často v normálnom rozmedzí. Základným terapeutickým prístupom je psychoterapia zameraná na vzťah k jedlu, telu a vlastnej hodnote.
Anorexia (anorexia nervosa).
Jedná sa o duševnú chorobu spočívajúcu v odmietaní potravy a skreslenej predstave o svojom tele. Objavuje sa najčastejšie vo veku medzi 14-18 rokmi života. Je pre ňu charakteristické úmyselne vyvolané znižovanie hmotnosti, ktoré je vykonávané predovšetkým znižovaním príjmu tekutín a potravy, zvyšovaním energetického výdaja (cvičením), ďalej potom vyprovokovaným zvracaním, hnačkami či užívaním anorektík a diuretík. Subjektívne sa prejavuje vnímaním seba samého ako príliš tučnej/tučného. Neustále pretrváva strach z tučnosti a skreslenej predstavy o vlastnom tele. Vonkajšími prejavmi sú strata menštruácie u žien, nespavosť alebo nesústredenosť.
Popri týchto dvoch najznámejších poruchách sa čoraz častejšie stretávame aj s ďalšími formami porúch príjmu potravy. Patria medzi ne:
Záchvatové prejedanie.
Dochádza pri ňom k opakovaným epizódam nadmerného príjmu potravy bez následných kompenzačných mechanizmov. Tento stav býva často spojený s pocitmi hanby, straty kontroly a emočného prejedania.
Vyhýbavé alebo restriktívne stravovanie.
Typické je najmä pre deti a dospievajúcich, pri ktorom nie je motiváciou strach z priberania, ale napr. odpor k určitým potravinám alebo obavy z ich konzumácie, čo môže viesť k významným nutričným deficitom.
Orthorexia.
Ide o patologickú posadnutosť „zdravou“ stravou, ktorá sa vyznačuje striktnými stravovacími pravidlami, úzkosťou pri ich porušení a postupným obmedzovaním sociálneho života. [4]
Dôsledky týchto ochorení na metabolizmus sú veľmi rozsiahle a často fatálne:
znížená hladina draslíka,
zväčšenie príušných žliaz,
spomalené vyprázdňovanie žalúdka, zápcha,
zápaly pankreasu,
hypotenzia,
srdcová arytmia,
anémia,
suchá, praskajúca koža,
zvýšená kazivosť zubov,
kŕče, svalová slabosť.
Okrem uvedených fyzických problémov sa objavujú aj problémy psychické – pocity smútku, osamotenia, zúfalstva, bezmocnosti, depresie, mnohokrát aj samovražedné sklony (tie sú druhým najrozšírenejším dôvodom úmrtia ihneď za vyčerpaním organizmu). [5]
Liečba týchto ochorení predstavuje komplexný proces, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Vzhľadom na to, že ide o duševné poruchy s vážnymi fyzickými dopadmi, samotná úprava jedálnička k trvalému uzdraveniu spravidla nestačí. Terapeutický plán preto zvyčajne zahŕňa kombináciu niekoľkých kľúčových oblastí:
Psychoterapia.
Predstavuje základný pilier liečby. Najrozšírenejšou metódou je kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), ktorá sa zameriava na identifikáciu a zmenu nefunkčných myšlienkových vzorcov spojených s jedlom a vnímaním vlastného tela. U dospievajúcich pacientov sa ako vysoko účinná ukazuje rodinná terapia, ktorá do procesu uzdravovania zapája aj najbližšie okolie.
Psychiatrická a somatická starostlivosť.
Lekársky dohľad je nevyhnutný na priebežné sledovanie telesného stavu pacienta a riešenie zdravotných komplikácií. V prípade pridružených ťažkostí (depresia alebo úzkostné poruchy) môže byť nasadená farmakoterapia (napr. antidepresíva), ktorá pomáha stabilizovať psychiku. [6]
Nutričná terapia.
Jej cieľom je edukácia pacienta o fyziologických potrebách organizmu a postupná realimentácia. Nutričný terapeut pomáha zostaviť udržateľný stravovací režim a vedie pacienta k stabilizácii hmotnosti bez nutnosti extrémnych reštrikcií alebo kompenzačného správania.
Lôžková starostlivosť.
V prípadoch, keď dochádza k výraznému ohrozeniu života, zlyhávaniu životných funkcií alebo ak je ambulantná liečba neúspešná, je nevyhnutná hospitalizácia. Tá slúži na akútnu stabilizáciu metabolických funkcií a zaistenie bezpečného nárastu hmotnosti pod neustálym odborným dohľadom.
Dáta ukazujú, že proces liečby je beh na dlhú trať, úplné uzdravenie dosiahne cez 60% pacientov. [7]
Rozvoj a priebeh porúch príjmu potravy nie je izolovaným problémom jednotlivca, ale je úzko spätý s prostredím, v ktorom žije. Významnú úlohu v procese včasného záchytu aj prevencie hrá sociálne okolie:
Rodina a blízke vzťahy.
Práve najbližšie okolie môže ako prvé rozpoznať varovné signály, medzi ktoré patria nápadné zmeny v jedálnych návykoch, extrémna úzkosť spojená s konzumáciou jedla alebo sociálna izolácia. Podpora rodiny je pre úspešnú rekonvalescenciu kritickým faktorom.
Vzdelávacie inštitúcie a komunity.
Školy by mali vytvárať prostredie, ktoré podporuje zdravé vnímanie telesného obrazu (body image) a rozvíja mediálnu gramotnosť, najmä vo vzťahu k nerealistickým ideálom krásy prezentovaným na sociálnych sieťach. Prevencia tlaku na štíhlosť a budovanie zdravého sebavedomia môže významne znížiť riziko vzniku ochorenia.
Včasná intervencia.
Prognóza ochorenia je priamo úmerná rýchlosti vyhľadania odbornej pomoci. Čím skôr je diagnóza stanovená a liečba zahájená, tým vyššia je šanca na úplné uzdravenie a elimináciu dlhodobých následkov.
Poruchy príjmu potravy nepredstavujú úplne oddelené jednotky, ale často sa vyskytujú ako prepojené formy porúch stravovacieho správania, ktoré na seba môžu v priebehu ochorenia nadväzovať alebo sa vzájomne prelínať. Ich spoločným menovateľom je hlboké narušenie vzťahu k jedlu, telu aj vlastnej hodnote. Napriek tomu, že tieto poruchy majú závažné dopady na metabolizmus a celkové zdravie, ich podstata nie je primárne v jedle samotnom. Samotná úprava stravy preto na uzdravenie nestačí, pokiaľ nie je doplnená citlivou a odbornou psychoterapeutickou a lekárskou starostlivosťou. Liečba si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov, ktorí pomáhajú riešiť skutočné príčiny ochorenia a podporujú človeka na ceste späť k rovnováhe. Výživa má v tomto procese svoje miesto ako opora – pomáha telu znovu získať stabilitu a postupne obnoviť prirodzený a pokojný vzťah k jedlu.
Mgr. Martin Jelínek
Kateřina Kapková
Ďakujem osudu, že ma zaviedol až k Vám. Dva roky som márne bojovala s exemom na rukách. Prešla som si "klasickým" začiatkom, u ktorého mnoho ľudí končí: liečbou kortikoidmi. Potom som si o nich niečo prečítala a utiekla od nich k homeopatikom. Môj zdravotný stav sa o niečo zlepšil, ale stále to nebolo ono. Skúsila som teda – na radu jedného známeho – zmeniť spôsob stravovania. Objavila som pani, ktorá ma uviedla do sveta makrobiotiky. Bola som viac-menej samouk, až kým som na internete objavila Váš kurz "Makrobiotika v českej kuchyni". S nadšením som hltala informácie nielen o tom, ako sa makrobioticky stravovať, ale aj o tom, ako funguje tráviaci systém a ako dokáže správne zvolená a nakombinovaná strava prospieť telu i duši. Váš prvý absolvovaný kurz mi vysvetlil všetky zmeny, ktoré som na sebe zmenou stravovania pociťovala: exem z rúk úplne zmizol a navyše som sa zbavila tráviacich ťažkostí, ktorými som trpela od detstva bez toho, aby ma kedy napadlo ich riešiť. Brala som ich ako "normálnu" súčasť môjho života. O to väčší úžas a radosť vo mne vyvolalo ich zmiznutie. Varenie "novým" spôsobom sa mi náhle stalo vášňou. Kedysi som brala zeleninu skôr len ako "farebnú ozdobu taniera" a zrazu som pri jej krájaní a spracovávaní zažívala pocity šťastia (a tie trvajú dodnes.) Z mojej kuchyne začala postupne miznúť zelenina sterilovaná aj mrazená, údeniny urobili v chladničke miesto zelenín namiesto zeleniny , namiesto kupovaného chleba som začala piecť kváskový. Začala som skrátka tráviť v kuchyni viac času, pretože ma to robilo (a robí) šťastnou. A potom som v e-maile objavila Vašu ponuku na "Kurz poradcu pre výživu a suplementáciu". Vzala som to ako výzvu a nič od toho nečakala. Bolo mi spočiatku jedno, či nadobudnuté znalosti využijem len pre seba a svoju rodinu, alebo aj pre iných. Znova som hltala ďalšie informácie o životospráve av hlave sa mi postupne skladala väčšia a väčšia mozaika. Vďaka praktickej časti kurzu - teda vytváraniu jedálnikov - sa vo mne usadil "program", ktorý ma teraz v kuchyni vedie. Úplne automaticky uvažujem o tom, aké dnes použijem strukoviny a ktorý fermentovaný výrobok, čím zahustím omáčku, aby som nemusela použiť múku, či prisypem semienka do polievky alebo ďalšieho chodu... Je to až úsmevné, ako človek zrazu "prepne" myslenie, keď vezme do ruky varešku :-) Aj keď... nedá sa povedať, že by som takto prepínala len v kuchyni. Odvtedy, čo sa snažím stravovať zdravo – a Váš kurz ma v tom VEĽMI posunul – sa mi zmenilo myslenie a vnímanie všeobecne. Zostrila sa mi intuícia, začala som sa mať viac rada, zbavila sa obáv a úzkostí atď. Dva dni po absolvovaní kurzu "Poradca pre výživu a suplementáciu" si tak v kuchyni varím obed a hovorím si: Kiež by som sa tým mohla živiť. Popoludní idem do mesta, stretnem známu, spomeniem jej, že mám kurz úspešne za sebou a ona sa pýta: "A nechcela by si mi občas niečo uvariť?" Takže varím sebe, priateľovi a druhý týždeň už aj kamarátke. A snívam o tom, že si zriadim jedáleň so zdravou domácou kuchyňou a začnem variť ešte aj ďalším.
Iva Vaňková
Kurz Poradca pre výživu a suplementáciu ďaleko predčil moje očakávania. Napriek tomu, že s informáciami o výžive už nejaký čas pracujem, dozvedela som sa veľa nového, mohla som sa na problematiku pozrieť z rôznych uhlov, prepojila znalosti a upevnila základy. Obrovskú výhodu kurzu vidím v jeho komplexnosti, nezaujatosti a hĺbke informácií, ktoré sú ale podané ľudsky a zrozumiteľne. Takže som sa na otvorenie nových lekcií každý deň tešila. Koncept kurzu je skvele premyslený a je vidieť, že pánovi Jelínkovi nejde len o odovzdaní informácií, ale hlavne o ich pochopení a využití v praxi.
Jitka Kočová
Svet výživy ma zaujímal už od študentských rokov. Keď som hľadala kurz výživového poradenstva, nechcela som sa učiť len počítanie kalórií, ale preniknúť hlbšie do tajov fungovania nášho tela a chápať širšie súvislosti. Polročný kurz poradcu pre výživu a suplementáciu ma nadchol svojim rozsahom, splnil presné moje predstavy. Skvelé bolo aj zapojenie aplikácie ZOF, vďaka ktorej som hneď mala možnosť naučené znalosti pozorovať pri praktickej tvorbe jedálnych lístkov. Veľmi mi pomohlo aj to, že kurz bol on-line. Teraz nabité informácie odovzdávam s radosťou svojim klientom, učím ich, ako si môžu sami zostaviť ten svoj ideálny jedálniček a zároveň rozumieť, prečo je to pre nich dobré. Úplne úžasná je aj podpora po kurze, kedy máme stále prístup do poradne pána Jelínka, sama som už túto možnosť využila pri práci s náročnejším klientom. Nakoniec som pridala aj niekoľko ďalších kurzov vrátane štátnej autorizovanej skúšky, k lekciám sa vraciam a čerpám z nich aj pri mojej praxi. Odporúčam štúdium u pána Jelínka všetkým, ktorí s výživou pracujú alebo ich len túto tému zaujíma a kladú si otázky.
