Poruchy príjmu potravy

Poruchy príjmu potravy sa v modernej spoločnosti objavujú čoraz častejšie a predstavujú závažný zdravotný aj psychosociálny problém. Najviac postihujú mladšie vekové kategórie a častejšie ženy, najmä v období dospievania a ranej dospelosti. [1] Okrem klinicky diagnostikovaných porúch sa čoraz častejšie objavujú aj rôzne formy narušeného stravovacieho správania, ktoré nemusia vždy spĺňať všetky diagnostické kritériá, napriek tomu však môžu významne ovplyvňovať fyzické aj psychické zdravie. Štatistiky dlhodobo ukazujú, že poruchy príjmu potravy patria medzi duševné ochorenia s najvyššou mierou zdravotných komplikácií a že približne v 5–10 % prípadov môžu končiť smrťou, najmä ak majú chronický a neliečený priebeh. [2]

Najčastejšie sú tradične opisované dva základné typy porúch príjmu potravy, a to bulímia a anorexia. [3] Súčasné poňatie však ukazuje, že tieto poruchy nepredstavujú izolované jednotky, ale súčasť širšieho spektra porúch stravovacieho správania, ktoré sa môžu navzájom prelínať a v priebehu času na seba nadväzovať:

1. Bulímia (bulímia nervosa).
   Spočíva v opakovaných záchvatoch prejedania, pri ktorých jedinec v krátkom časovom úseku skonzumuje veľké množstvo potravy, a v následnom uplatňovaní kompenzačných mechanizmov. Postihnutý človek úmyselne vyvracia potravu, vyvoláva hnačky, nadmerne cvičí alebo zneužíva laxatíva alebo diuretiká. Ochorenie sa najčastejšie objavuje u dievčat vo veku 13–18 rokov a môže zostávať dlhodobo skryté, pretože telesná hmotnosť býva často v normálnom rozmedzí. Základným terapeutickým prístupom je psychoterapia zameraná na vzťah k jedlu, telu a vlastnej hodnote.

2. Anorexia (anorexia nervosa).
   Jedná sa o duševnú chorobu spočívajúcu v odmietaní potravy a skreslenej predstave o svojom tele. Objavuje sa najčastejšie vo veku medzi 14-18 rokmi života. Je pre ňu charakteristické úmyselne vyvolané znižovanie hmotnosti, ktoré je vykonávané predovšetkým znižovaním príjmu tekutín a potravy, zvyšovaním energetického výdaja (cvičením), ďalej potom vyprovokovaným zvracaním, hnačkami či užívaním anorektík a diuretík. Subjektívne sa prejavuje vnímaním seba samého ako príliš tučnej/tučného. Neustále pretrváva strach z tučnosti a skreslenej predstavy o vlastnom tele. Vonkajšími prejavmi sú strata menštruácie u žien, nespavosť alebo nesústredenosť.

Popri týchto dvoch najznámejších poruchách sa čoraz častejšie stretávame aj s ďalšími formami porúch príjmu potravy. Patria medzi ne:

1. Záchvatové prejedanie.
   Dochádza pri ňom k opakovaným epizódam nadmerného príjmu potravy bez následných kompenzačných mechanizmov. Tento stav býva často spojený s pocitmi hanby, straty kontroly a emočného prejedania.

2. Vyhýbavé alebo restriktívne stravovanie.
   Typické je najmä pre deti a dospievajúcich, pri ktorom nie je motiváciou strach z priberania, ale napr. odpor k určitým potravinám alebo obavy z ich konzumácie, čo môže viesť k významným nutričným deficitom.

3. Orthorexia.
   Ide o patologickú posadnutosť „zdravou“ stravou, ktorá sa vyznačuje striktnými stravovacími pravidlami, úzkosťou pri ich porušení a postupným obmedzovaním sociálneho života. [4]

Dôsledky týchto ochorení na metabolizmus sú veľmi rozsiahle a často fatálne:

• znížená hladina draslíka,

• zväčšenie príušných žliaz,

• spomalené vyprázdňovanie žalúdka, zápcha,

• zápaly pankreasu,

• hypotenzia,

• srdcová arytmia,

• anémia,

• suchá, praskajúca koža,

• zvýšená kazivosť zubov,

• kŕče, svalová slabosť.

Okrem uvedených fyzických problémov sa objavujú aj problémy psychické – pocity smútku, osamotenia, zúfalstva, bezmocnosti, depresie, mnohokrát aj samovražedné sklony (tie sú druhým najrozšírenejším dôvodom úmrtia ihneď za vyčerpaním organizmu). [5]