Čo sa s nami nenaučíte

Vzdelávanie v oblasti výživy je na našom trhu nešťastne unifikované. Celý "problém" spočíva v tom, že drvivá väčšina organizátorov kurzov vychádza z noriem, ktoré diktuje ministerstvo školstva. A západný vzdelávací systém má jasne definované predstavy o tom, ako by sa malo s výživou zaobchádzať v týchto podmienkach:

1. Vieme, že jedlo je zdrojom energie.
Podľa moderných vedeckých poznatkov by preto človek, ktorý sa chce "orientovať" vo výžive, mal vedieť to najzákladnejšie - vypočítať energetickú bilanciu. Teda množstvo energie, ktoré vydávame, a podľa toho upraviť stravu. Bilancia môže byť pozitívna (prijímame viac energie, ako vydávame), neutrálna (príjem zodpovedá výdaju) alebo negatívna (vydávame viac energie, ako prijímame). Na prvý pohľad vyzerá všetko jednoducho. A v zásade je to naozaj jednoduché. Poďme sa teda pozrieť na to, ako toto úsilie o "výpočet stravy" vyzerá v praxi:

• Vypočítate bazálny metabolizmus.
  Použijete na to matematický vzorec alebo "inteligentné" zariadenie fungujúce na princípe bioimpedancie, ktoré má v súčasnosti každá druhá domácnosť, a ktoré všetko vypočíta za vás.

• K tomu je potrebné spočítať pracovný výdaj.
  To znamená množstvo energie spálenej fyzickou a duševnou činnosťou počas dňa. Ako získame výsledok? Siahneme po "inteligentných" tabuľkách, ktoré nám ukazujú, koľko energie spálime pri určitej činnosti. Prípadne použijeme akúkoľvek dostupnú aplikáciu, ktorá to automaticky spočíta za nás.
  Tu si položte otázku: Do akej miery ste si istí, že takáto tabuľka alebo program dokáže spočítať každú vynaloženú kalóriu? V tejto fáze výpočtov je v hodnotách pomerne veľký rozptyl, pričom výsledkom sú prvé nepresnosti v počtoch.

• Potom si musíme vybrať spektrum potravín, ktoré budeme chcieť jesť, a vytvoriť z nich celodenný jedálniček.
  Keďže to robíme prostredníctvom energetickej bilancie, musíme ešte vykonať výpočty, aby všetko súhlasilo na tejto úrovni. Len pre predstavu - skúste niečo podobné vytvoriť v našej výučbovej aplikácii. Ak sa pustíte do tejto úlohy, majte na pamäti, že cieľom je "trafiť" konkrétne číslo - napríklad 2000 kilokalórií. V tejto súvislosti vám želám pevné nervy a veľa šťastia. Ak váš výsledok osciluje okolo požadovanej hodnoty, ešte raz si premyslite, či budete ochotní sa takto stravovať dlhodobo.

Uzavrime túto kapitolu (t. j. takzvanú potrebu riešiť stravovanie prostredníctvom počítania energie) otázkou:

Ste naozaj presvedčení, že budete takto pristupovať k stravovaniu aj v každodennom živote?

2. Klasické normy západného prístupu k stravovaniu hovoria okrem iného o potrebe kontroly príjmu živín popri hodnotení energetickej bilancie. A keďže vzdelávací systém je posadnutý vedeckým prístupom, v bežných kurzoch sa učí, ako vypočítať množstvo bielkovín, tukov, sacharidov a vlákniny. Nie je to ťažké, bežne dostupné tabuľky aj programy sú veľkou pomocou. Tu bude tiež záležať na tom, či uprednostňujete vysokosacharidový alebo low carb režim. V oboch základných prípadoch platia iné pravidlá, pretože sa pomery základných makroživín výrazným spôsobom odlišujú. Teoreticky by ani s týmto úsilím nemal byť problém. Ale viete - papier znesie všetko, dôležitý je vždy výsledok v praxi. Ak sa čudujete, aké je to "jednoduché", skúste si takýto návrh jedálníčka vytvoriť znova. Napríklad tak, aby množstvo sacharidov zodpovedalo 60 % celkového energetického príjmu, bielkovín 20 % a tukov tiež 20 % celkovej energie (tieto parametre sa v oblasti vysokosacharidových režimov uvádzajú najčastejšie a učia sa prakticky vo všetkých kurzoch, takže nejde o žiadny "trik").

Aby toho nebolo málo, západný systém nás zahlcuje tendenciou rešpektovať odporúčané denné dávky jednotlivých mikroživín (vitamínov a minerálov). Tu nastáva situácia, ktorú napodiv väčšina takýchto snaživcov o dokonale vypočítanú stravu nerieši - obsah živín v potravinách závisí od mnohých faktorov, a preto sa značne líši. Najinteligentnejšia tabuľka nám nikdy nebude schopná poskytnúť presné údaje. Ani náš výpočet, samozrejme, nepomôže.

Položme si tú istú otázku znova:

Ste naozaj presvedčení, že takto budete pristupovať k svojmu stravovaniu aj v každodennom živote?

3. Ak sa zaoberáme tvorbou diét na základe čísel a prácou s nimi, bolo by nesprávne nespomenúť teóriu glykemického indexu.
V bežnej populácii je tento koncept už dobre zavedený. Väčšina nadšencov racionálneho stravovania pracuje s tabuľkami, ktoré hodnotia aj parametre glykemického indexu a glykemickej záťaže. Je to skvelý nástroj, ktorý pri skutočne racionálnom zaobchádzaní nasmeruje stravu správnym smerom. Na prvý pohľad sa môže zdať, že s touto vlastnosťou potravín nie je žiadny problém. Ako to však býva, medzi teóriou a praxou je často priepasť. Zlé pochopenie princípov tejto teórie v praxi spôsobuje, že ľudia majú nešťastnú tendenciu posudzovať kvalitu svojej stravy podľa konkrétnych hodnôt glykémie.

Aj tu sa vynára otázka:

Naozaj si myslíte, že je v poriadku stresovať sa akýmikoľvek glykemickými hodnotami pri výbere potravín, ktoré chceme jesť?

Prevažná väčšina kurzov a iných systémov vzdelávania v oblasti výživy, ktoré sú reprezentované západnými normami, je postavená na týchto pravidlách. Nebudeme sa tu zaoberať tým, či je to správne alebo nie. Matematika aplikovaná na biologické systémy, navyše prevedená do praxe, nikdy nefunguje presne v v absolútnych hodnotách. Určitý význam a zmysel to ale samozrejme má. Musíme sa len rozhodnúť, ako pracovať s know-how, ktoré sme získali v reálnom živote. Čím dlhšie pracujem v tejto oblasti (to je v podstate celý môj profesionálny život), tým viac ma mrzí, že rastie počet ľudí s takýmto "klasickým" vzdelaním, ktoré sa nedá uplatniť v každodennom živote.

Samozrejme, nebudem nikoho presviedčať, že vyššie uvedené veci v kurzoch neučíme. Opak je pravdou - sú neoddeliteľnou súčasťou štúdia u nás. Celý trik spočíva v tom, že naša filozofia výživy nestojí a nepadá na tomto prístupe. To sú veci, ktoré by sme mali poznať v základoch, ale nemali by sme s nimi zápasiť v praxi a už vôbec nie na ich princípoch stavať zmysluplné diéty.

V kurzoch neučíme spôsoby vytvárania stravovacích režimov, u ktorých sa trápime.

Konečným cieľom v prístupe k stravovaniu v reálnom živote je pohoda vo vzťahu k tomu, čo jeme. Ak sa raz necháme oklamať zložitými výpočtami a kombináciami, ktorých sprievodným javom je stres a pocit obmedzenia, aký to má zmysel? Budeme schopní skutočne účinne ovplyvniť náš metabolizmus požadovaným smerom?

Napriek tejto jednoduchej logike zdravého rozumu sa väčšina populácie riadi týmto trendom a učí sa pristupovať k výžive prostredníctvom čísel. Je to samozrejme ich vec a majú na to plné právo. V praxi je jednoducho "zábavné" vidieť situácie, keď radia ľuďom okolo seba, ako sa majú stravovať podľa týchto pravidiel, ale sami to nerobia. Prečo by mali, keď to nefunguje...

Čísla a práca s nimi sú založené na činnosti ľavej mozgovej hemisféry, t. j. na logickej racionalite. Náš vzťah k jedlu sa však neriadi rozumom a logikou. Je to len skreslené presvedčenie obyvateľstva založené na všeobecne rozšírenom a propagovanom vedeckom výskume v oblasti výživy. Prístup každého "normálneho" človeka k jedlu je spojený s emocionálnou stránkou bytia. Potraviny si zvyčajne nevyberáme podľa množstva energie v nich obsiahnutej, podielu bielkovín, sacharidov alebo tukov, ani podľa rozdielov v hodnotách GI. Robíme to len vo výnimočných prípadoch a na krátky čas, keď potrebujeme z rôznych dôvodov "manipulovať" s naším metabolizmom. V skutočnosti si vyberáme potraviny, ktoré nám chutia. Sú to teda emócie chutí az nich vznikajúce stavy dobrej nálady, ktoré riadia naše stravovacie zvyklosti. Ak sa teda chceme naučiť jesť tak, aby to bolo správne a prirodzené, je potrebné pustiť k slovu aj pravú mozgovú hemisféru. Je kreatívna, hravá a ráda experimentuje. Len čo sa nám podarí spojiť know-how ľavej hemisféry, ktorá "vie", akým smerom riadiť stravu, s pocitovým správaním a vyjadrovaním pravej hemisféry, budeme na správnej ceste ako celok (bytosť).