Úvod / Všetko o štúdiu / Čo sa s nami nenaučíte
Vzdelávanie v oblasti výživy je na našom trhu nešťastne unifikované. Celý "problém" spočíva v tom, že drvivá väčšina organizátorov kurzov vychádza z noriem, ktoré diktuje ministerstvo školstva. A západný vzdelávací systém má jasne definované predstavy o tom, ako by sa malo s výživou zaobchádzať v týchto podmienkach:
1. Vieme, že jedlo je zdrojom energie.
Podľa moderných vedeckých poznatkov by preto človek, ktorý sa chce "orientovať" vo výžive, mal vedieť to najzákladnejšie - vypočítať energetickú bilanciu. Teda množstvo energie, ktoré vydávame, a podľa toho upraviť stravu. Bilancia môže byť pozitívna (prijímame viac energie, ako vydávame), neutrálna (príjem zodpovedá výdaju) alebo negatívna (vydávame viac energie, ako prijímame). Na prvý pohľad vyzerá všetko jednoducho. A v zásade je to naozaj jednoduché. Poďme sa teda pozrieť na to, ako toto úsilie o "výpočet stravy" vyzerá v praxi:
K tomu je potrebné spočítať pracovný výdaj.
To znamená množstvo energie spálenej fyzickou a duševnou činnosťou počas dňa. Ako získame výsledok? Siahneme po "inteligentných" tabuľkách, ktoré nám ukazujú, koľko energie spálime pri určitej činnosti. Prípadne použijeme akúkoľvek dostupnú aplikáciu, ktorá to automaticky spočíta za nás.
Tu si položte otázku: Do akej miery ste si istí, že takáto tabuľka alebo program dokáže spočítať každú vynaloženú kalóriu? V tejto fáze výpočtov je v hodnotách pomerne veľký rozptyl, pričom výsledkom sú prvé nepresnosti v počtoch.
Uzavrime túto kapitolu (t. j. takzvanú potrebu riešiť stravovanie prostredníctvom počítania energie) otázkou:
Ste naozaj presvedčení, že budete takto pristupovať k stravovaniu aj v každodennom živote?
2. Klasické normy západného prístupu k stravovaniu hovoria okrem iného o potrebe kontroly príjmu živín popri hodnotení energetickej bilancie. A keďže vzdelávací systém je posadnutý vedeckým prístupom, v bežných kurzoch sa učí, ako vypočítať množstvo bielkovín, tukov, sacharidov a vlákniny. Nie je to ťažké, bežne dostupné tabuľky aj programy sú veľkou pomocou. Tu bude tiež záležať na tom, či uprednostňujete vysokosacharidový alebo low carb režim. V oboch základných prípadoch platia iné pravidlá, pretože sa pomery základných makroživín výrazným spôsobom odlišujú. Teoreticky by ani s týmto úsilím nemal byť problém. Ale viete - papier znesie všetko, dôležitý je vždy výsledok v praxi. Ak sa čudujete, aké je to "jednoduché", skúste si takýto návrh jedálníčka vytvoriť znova. Napríklad tak, aby množstvo sacharidov zodpovedalo 60 % celkového energetického príjmu, bielkovín 20 % a tukov tiež 20 % celkovej energie (tieto parametre sa v oblasti vysokosacharidových režimov uvádzajú najčastejšie a učia sa prakticky vo všetkých kurzoch, takže nejde o žiadny "trik").
Aby toho nebolo málo, západný systém nás zahlcuje tendenciou rešpektovať odporúčané denné dávky jednotlivých mikroživín (vitamínov a minerálov). Tu nastáva situácia, ktorú napodiv väčšina takýchto snaživcov o dokonale vypočítanú stravu nerieši - obsah živín v potravinách závisí od mnohých faktorov, a preto sa značne líši. Najinteligentnejšia tabuľka nám nikdy nebude schopná poskytnúť presné údaje. Ani náš výpočet, samozrejme, nepomôže.
Položme si tú istú otázku znova:
Ste naozaj presvedčení, že takto budete pristupovať k svojmu stravovaniu aj v každodennom živote?
3. Ak sa zaoberáme tvorbou diét na základe čísel a prácou s nimi, bolo by nesprávne nespomenúť teóriu glykemického indexu.
V bežnej populácii je tento koncept už dobre zavedený. Väčšina nadšencov racionálneho stravovania pracuje s tabuľkami, ktoré hodnotia aj parametre glykemického indexu a glykemickej záťaže. Je to skvelý nástroj, ktorý pri skutočne racionálnom zaobchádzaní nasmeruje stravu správnym smerom. Na prvý pohľad sa môže zdať, že s touto vlastnosťou potravín nie je žiadny problém. Ako to však býva, medzi teóriou a praxou je často priepasť. Zlé pochopenie princípov tejto teórie v praxi spôsobuje, že ľudia majú nešťastnú tendenciu posudzovať kvalitu svojej stravy podľa konkrétnych hodnôt glykémie.
Aj tu sa vynára otázka:
Naozaj si myslíte, že je v poriadku stresovať sa akýmikoľvek glykemickými hodnotami pri výbere potravín, ktoré chceme jesť?
Prevažná väčšina kurzov a iných systémov vzdelávania v oblasti výživy, ktoré sú reprezentované západnými normami, je postavená na týchto pravidlách. Nebudeme sa tu zaoberať tým, či je to správne alebo nie. Matematika aplikovaná na biologické systémy, navyše prevedená do praxe, nikdy nefunguje presne v v absolútnych hodnotách. Určitý význam a zmysel to ale samozrejme má. Musíme sa len rozhodnúť, ako pracovať s know-how, ktoré sme získali v reálnom živote. Čím dlhšie pracujem v tejto oblasti (to je v podstate celý môj profesionálny život), tým viac ma mrzí, že rastie počet ľudí s takýmto "klasickým" vzdelaním, ktoré sa nedá uplatniť v každodennom živote.
Samozrejme, nebudem nikoho presviedčať, že vyššie uvedené veci v kurzoch neučíme. Opak je pravdou - sú neoddeliteľnou súčasťou štúdia u nás. Celý trik spočíva v tom, že naša filozofia výživy nestojí a nepadá na tomto prístupe. To sú veci, ktoré by sme mali poznať v základoch, ale nemali by sme s nimi zápasiť v praxi a už vôbec nie na ich princípoch stavať zmysluplné diéty.
V kurzoch neučíme spôsoby vytvárania stravovacích režimov, u ktorých sa trápime.
Konečným cieľom v prístupe k stravovaniu v reálnom živote je pohoda vo vzťahu k tomu, čo jeme. Ak sa raz necháme oklamať zložitými výpočtami a kombináciami, ktorých sprievodným javom je stres a pocit obmedzenia, aký to má zmysel? Budeme schopní skutočne účinne ovplyvniť náš metabolizmus požadovaným smerom?
Napriek tejto jednoduchej logike zdravého rozumu sa väčšina populácie riadi týmto trendom a učí sa pristupovať k výžive prostredníctvom čísel. Je to samozrejme ich vec a majú na to plné právo. V praxi je jednoducho "zábavné" vidieť situácie, keď radia ľuďom okolo seba, ako sa majú stravovať podľa týchto pravidiel, ale sami to nerobia. Prečo by mali, keď to nefunguje...
Čísla a práca s nimi sú založené na činnosti ľavej mozgovej hemisféry, t. j. na logickej racionalite. Náš vzťah k jedlu sa však neriadi rozumom a logikou. Je to len skreslené presvedčenie obyvateľstva založené na všeobecne rozšírenom a propagovanom vedeckom výskume v oblasti výživy. Prístup každého "normálneho" človeka k jedlu je spojený s emocionálnou stránkou bytia. Potraviny si zvyčajne nevyberáme podľa množstva energie v nich obsiahnutej, podielu bielkovín, sacharidov alebo tukov, ani podľa rozdielov v hodnotách GI. Robíme to len vo výnimočných prípadoch a na krátky čas, keď potrebujeme z rôznych dôvodov "manipulovať" s naším metabolizmom. V skutočnosti si vyberáme potraviny, ktoré nám chutia. Sú to teda emócie chutí az nich vznikajúce stavy dobrej nálady, ktoré riadia naše stravovacie zvyklosti. Ak sa teda chceme naučiť jesť tak, aby to bolo správne a prirodzené, je potrebné pustiť k slovu aj pravú mozgovú hemisféru. Je kreatívna, hravá a ráda experimentuje. Len čo sa nám podarí spojiť know-how ľavej hemisféry, ktorá "vie", akým smerom riadiť stravu, s pocitovým správaním a vyjadrovaním pravej hemisféry, budeme na správnej ceste ako celok (bytosť).
Mgr. Martin Jelínek
Mgr. Romana Poláchová
Nikdy v minulosti som sa nezaoberala zdravou výživou. Až náš uponáhľaný život, ktorý sa človek snaží deliť medzi stresujúcu prácu a starostlivosť o rodinu, ma prinútil sa na chvíľku zastaviť, rozhliadnuť a popremýšľať, či všetky tie nevoľnosti, nadváhy, ekzémy a rôzne pomaly sa plížiace neduhy nemôžu mať svoj pôvod čiastočne aj v tom, čo jeme. Postupne som začala rozkrývať aj význam zmyslu celostnej medicíny a celostného prístupu k zdraviu ak životu. Začala som teda hľadať kurz, ktorý by mi pomohol pochopiť súvislosti a prepojenie, ako čo v tele funguje a nefunguje, princíp príčin a dôsledkov. A presne toto som našla v kurze pána Jelínka - spočiatku príde prísun množstva informácií a hlava má pocit, že to nepoberie. Prvé úlohy vo výučbovej hre zaberú celý večer. Ale pomaličky, postupne, s každým ďalším jedálničkom do seba začnú veci pomaly zapadať. A človek začne aj sám nachádzať odpovede na svoje otázky. A tam, kde odpoveď nepozná, ju dostane vo veľmi ľudskej forme od pána Jelínka. Kurz vedený pánom Jelínkom je veľmi dobre spracovaný, nabitý užitočnými informáciami, študujúci sú vedení tak, aby si sami vyskúšali na príkladoch tvorbu rôznych jedálnych lístkov a pochopili súvislosti. Prednášky pána Jelínka sú na veľmi vysokej úrovni vedomostne, navyše veľmi príjemné aj svojou atmosférou, jeho prístup je pri vysokej profesionalite stále priateľský a ľudský. Ďakujem týmto nielen za všetky znalosti, ktoré som si mohla z kurzu odniesť, ale aj za obrovskú dávku odvahy a energie, ktorú som tu mohla načerpať, a ktorá ma v živote posunula ďalej a dosť iným smerom :-)
Ing. Eva Kusová
Svetu zdravia, fitness a wellness sa venujem už niekoľko rokov. Svoje znalosti prehlbujem štúdiom jednotlivých výživových kurzov. Výživa v športe prostredníctvom kurzov Atac ma oslovila, pretože sa športové aktivity stali mojím neodmysliteľným spôsobom relaxácie, odpočinku aj profesijnej praxe. Jednou z najdôležitejších zručností Poradca pre výživu je schopnosť premýšľať komplexne v súvislostiach vedúcimi k vytýčeným cieľom. Práve túto spôsobilosť oceňujem na kurze najviac. Ďakujem Martinovi Jelínkovi za jeho osobitý prístup a pohľad na danú problematiku a jedinečný kurz v jeho podaní.
Kateřina Kapková
Ďakujem osudu, že ma zaviedol až k Vám. Dva roky som márne bojovala s exemom na rukách. Prešla som si "klasickým" začiatkom, u ktorého mnoho ľudí končí: liečbou kortikoidmi. Potom som si o nich niečo prečítala a utiekla od nich k homeopatikom. Môj zdravotný stav sa o niečo zlepšil, ale stále to nebolo ono. Skúsila som teda – na radu jedného známeho – zmeniť spôsob stravovania. Objavila som pani, ktorá ma uviedla do sveta makrobiotiky. Bola som viac-menej samouk, až kým som na internete objavila Váš kurz "Makrobiotika v českej kuchyni". S nadšením som hltala informácie nielen o tom, ako sa makrobioticky stravovať, ale aj o tom, ako funguje tráviaci systém a ako dokáže správne zvolená a nakombinovaná strava prospieť telu i duši. Váš prvý absolvovaný kurz mi vysvetlil všetky zmeny, ktoré som na sebe zmenou stravovania pociťovala: exem z rúk úplne zmizol a navyše som sa zbavila tráviacich ťažkostí, ktorými som trpela od detstva bez toho, aby ma kedy napadlo ich riešiť. Brala som ich ako "normálnu" súčasť môjho života. O to väčší úžas a radosť vo mne vyvolalo ich zmiznutie. Varenie "novým" spôsobom sa mi náhle stalo vášňou. Kedysi som brala zeleninu skôr len ako "farebnú ozdobu taniera" a zrazu som pri jej krájaní a spracovávaní zažívala pocity šťastia (a tie trvajú dodnes.) Z mojej kuchyne začala postupne miznúť zelenina sterilovaná aj mrazená, údeniny urobili v chladničke miesto zelenín namiesto zeleniny , namiesto kupovaného chleba som začala piecť kváskový. Začala som skrátka tráviť v kuchyni viac času, pretože ma to robilo (a robí) šťastnou. A potom som v e-maile objavila Vašu ponuku na "Kurz poradcu pre výživu a suplementáciu". Vzala som to ako výzvu a nič od toho nečakala. Bolo mi spočiatku jedno, či nadobudnuté znalosti využijem len pre seba a svoju rodinu, alebo aj pre iných. Znova som hltala ďalšie informácie o životospráve av hlave sa mi postupne skladala väčšia a väčšia mozaika. Vďaka praktickej časti kurzu - teda vytváraniu jedálnikov - sa vo mne usadil "program", ktorý ma teraz v kuchyni vedie. Úplne automaticky uvažujem o tom, aké dnes použijem strukoviny a ktorý fermentovaný výrobok, čím zahustím omáčku, aby som nemusela použiť múku, či prisypem semienka do polievky alebo ďalšieho chodu... Je to až úsmevné, ako človek zrazu "prepne" myslenie, keď vezme do ruky varešku :-) Aj keď... nedá sa povedať, že by som takto prepínala len v kuchyni. Odvtedy, čo sa snažím stravovať zdravo – a Váš kurz ma v tom VEĽMI posunul – sa mi zmenilo myslenie a vnímanie všeobecne. Zostrila sa mi intuícia, začala som sa mať viac rada, zbavila sa obáv a úzkostí atď. Dva dni po absolvovaní kurzu "Poradca pre výživu a suplementáciu" si tak v kuchyni varím obed a hovorím si: Kiež by som sa tým mohla živiť. Popoludní idem do mesta, stretnem známu, spomeniem jej, že mám kurz úspešne za sebou a ona sa pýta: "A nechcela by si mi občas niečo uvariť?" Takže varím sebe, priateľovi a druhý týždeň už aj kamarátke. A snívam o tom, že si zriadim jedáleň so zdravou domácou kuchyňou a začnem variť ešte aj ďalším.
