Úvod / Ako sa u nás študuje / Čo sa s nami nenaučíte
Vzdelávanie v oblasti výživy je na našom trhu nešťastne unifikované. Celý "problém" spočíva v tom, že drvivá väčšina organizátorov kurzov vychádza z noriem, ktoré diktuje ministerstvo školstva. A západný vzdelávací systém má jasne definované predstavy o tom, ako by sa malo s výživou zaobchádzať v týchto podmienkach:
1. Vieme, že jedlo je zdrojom energie.
Podľa moderných vedeckých poznatkov by preto človek, ktorý sa chce "orientovať" vo výžive, mal vedieť to najzákladnejšie - vypočítať energetickú bilanciu. Teda množstvo energie, ktoré vydávame, a podľa toho upraviť stravu. Bilancia môže byť pozitívna (prijímame viac energie, ako vydávame), neutrálna (príjem zodpovedá výdaju) alebo negatívna (vydávame viac energie, ako prijímame). Na prvý pohľad vyzerá všetko jednoducho. A v zásade je to naozaj jednoduché. Poďme sa teda pozrieť na to, ako toto úsilie o "výpočet stravy" vyzerá v praxi:
K tomu je potrebné spočítať pracovný výdaj.
To znamená množstvo energie spálenej fyzickou a duševnou činnosťou počas dňa. Ako získame výsledok? Siahneme po "inteligentných" tabuľkách, ktoré nám ukazujú, koľko energie spálime pri určitej činnosti. Prípadne použijeme akúkoľvek dostupnú aplikáciu, ktorá to automaticky spočíta za nás.
Tu si položte otázku: Do akej miery ste si istí, že takáto tabuľka alebo program dokáže spočítať každú vynaloženú kalóriu? V tejto fáze výpočtov je v hodnotách pomerne veľký rozptyl, pričom výsledkom sú prvé nepresnosti v počtoch.
Uzavrime túto kapitolu (t. j. takzvanú potrebu riešiť stravovanie prostredníctvom počítania energie) otázkou:
Ste naozaj presvedčení, že budete takto pristupovať k stravovaniu aj v každodennom živote?
2. Klasické normy západného prístupu k stravovaniu hovoria okrem iného o potrebe kontroly príjmu živín popri hodnotení energetickej bilancie. A keďže vzdelávací systém je posadnutý vedeckým prístupom, v bežných kurzoch sa učí, ako vypočítať množstvo bielkovín, tukov, sacharidov a vlákniny. Nie je to ťažké, bežne dostupné tabuľky aj programy sú veľkou pomocou. Tu bude tiež záležať na tom, či uprednostňujete vysokosacharidový alebo low carb režim. V oboch základných prípadoch platia iné pravidlá, pretože sa pomery základných makroživín výrazným spôsobom odlišujú. Teoreticky by ani s týmto úsilím nemal byť problém. Ale viete - papier znesie všetko, dôležitý je vždy výsledok v praxi. Ak sa čudujete, aké je to "jednoduché", skúste si takýto návrh jedálníčka vytvoriť znova. Napríklad tak, aby množstvo sacharidov zodpovedalo 60 % celkového energetického príjmu, bielkovín 20 % a tukov tiež 20 % celkovej energie (tieto parametre sa v oblasti vysokosacharidových režimov uvádzajú najčastejšie a učia sa prakticky vo všetkých kurzoch, takže nejde o žiadny "trik").
Aby toho nebolo málo, západný systém nás zahlcuje tendenciou rešpektovať odporúčané denné dávky jednotlivých mikroživín (vitamínov a minerálov). Tu nastáva situácia, ktorú napodiv väčšina takýchto snaživcov o dokonale vypočítanú stravu nerieši - obsah živín v potravinách závisí od mnohých faktorov, a preto sa značne líši. Najinteligentnejšia tabuľka nám nikdy nebude schopná poskytnúť presné údaje. Ani náš výpočet, samozrejme, nepomôže.
Položme si tú istú otázku znova:
Ste naozaj presvedčení, že takto budete pristupovať k svojmu stravovaniu aj v každodennom živote?
3. Ak sa zaoberáme tvorbou diét na základe čísel a prácou s nimi, bolo by nesprávne nespomenúť teóriu glykemického indexu.
V bežnej populácii je tento koncept už dobre zavedený. Väčšina nadšencov racionálneho stravovania pracuje s tabuľkami, ktoré hodnotia aj parametre glykemického indexu a glykemickej záťaže. Je to skvelý nástroj, ktorý pri skutočne racionálnom zaobchádzaní nasmeruje stravu správnym smerom. Na prvý pohľad sa môže zdať, že s touto vlastnosťou potravín nie je žiadny problém. Ako to však býva, medzi teóriou a praxou je často priepasť. Zlé pochopenie princípov tejto teórie v praxi spôsobuje, že ľudia majú nešťastnú tendenciu posudzovať kvalitu svojej stravy podľa konkrétnych hodnôt glykémie.
Aj tu sa vynára otázka:
Naozaj si myslíte, že je v poriadku stresovať sa akýmikoľvek glykemickými hodnotami pri výbere potravín, ktoré chceme jesť?
Prevažná väčšina kurzov a iných systémov vzdelávania v oblasti výživy, ktoré sú reprezentované západnými normami, je postavená na týchto pravidlách. Nebudeme sa tu zaoberať tým, či je to správne alebo nie. Matematika aplikovaná na biologické systémy, navyše prevedená do praxe, nikdy nefunguje presne v v absolútnych hodnotách. Určitý význam a zmysel to ale samozrejme má. Musíme sa len rozhodnúť, ako pracovať s know-how, ktoré sme získali v reálnom živote. Čím dlhšie pracujem v tejto oblasti (to je v podstate celý môj profesionálny život), tým viac ma mrzí, že rastie počet ľudí s takýmto "klasickým" vzdelaním, ktoré sa nedá uplatniť v každodennom živote.
Samozrejme, nebudem nikoho presviedčať, že vyššie uvedené veci v kurzoch neučíme. Opak je pravdou - sú neoddeliteľnou súčasťou štúdia u nás. Celý trik spočíva v tom, že naša filozofia výživy nestojí a nepadá na tomto prístupe. To sú veci, ktoré by sme mali poznať v základoch, ale nemali by sme s nimi zápasiť v praxi a už vôbec nie na ich princípoch stavať zmysluplné diéty.
V kurzoch neučíme spôsoby vytvárania stravovacích režimov, u ktorých sa trápime.
Konečným cieľom v prístupe k stravovaniu v reálnom živote je pohoda vo vzťahu k tomu, čo jeme. Ak sa raz necháme oklamať zložitými výpočtami a kombináciami, ktorých sprievodným javom je stres a pocit obmedzenia, aký to má zmysel? Budeme schopní skutočne účinne ovplyvniť náš metabolizmus požadovaným smerom?
Napriek tejto jednoduchej logike zdravého rozumu sa väčšina populácie riadi týmto trendom a učí sa pristupovať k výžive prostredníctvom čísel. Je to samozrejme ich vec a majú na to plné právo. V praxi je jednoducho "zábavné" vidieť situácie, keď radia ľuďom okolo seba, ako sa majú stravovať podľa týchto pravidiel, ale sami to nerobia. Prečo by mali, keď to nefunguje...
Čísla a práca s nimi sú založené na činnosti ľavej mozgovej hemisféry, t. j. na logickej racionalite. Náš vzťah k jedlu sa však neriadi rozumom a logikou. Je to len skreslené presvedčenie obyvateľstva založené na všeobecne rozšírenom a propagovanom vedeckom výskume v oblasti výživy. Prístup každého "normálneho" človeka k jedlu je spojený s emocionálnou stránkou bytia. Potraviny si zvyčajne nevyberáme podľa množstva energie v nich obsiahnutej, podielu bielkovín, sacharidov alebo tukov, ani podľa rozdielov v hodnotách GI. Robíme to len vo výnimočných prípadoch a na krátky čas, keď potrebujeme z rôznych dôvodov "manipulovať" s naším metabolizmom. V skutočnosti si vyberáme potraviny, ktoré nám chutia. Sú to teda emócie chutí az nich vznikajúce stavy dobrej nálady, ktoré riadia naše stravovacie zvyklosti. Ak sa teda chceme naučiť jesť tak, aby to bolo správne a prirodzené, je potrebné pustiť k slovu aj pravú mozgovú hemisféru. Je kreatívna, hravá a ráda experimentuje. Len čo sa nám podarí spojiť know-how ľavej hemisféry, ktorá "vie", akým smerom riadiť stravu, s pocitovým správaním a vyjadrovaním pravej hemisféry, budeme na správnej ceste ako celok (bytosť).
Mgr. Martin Jelínek
MUDr. Lucie Tomíčková
Vo svete výživy a wellness sa pohybujem cez 10 rokov a keď som sa ocitla doma s deťmi, zatúžila som znovu po svojom sne - stať sa výživovou poradkyňou. Kurz pána Martina Jelínka „Poradca pre výživu a suplementáciu“ je úplne jedinečný a to hneď z dvoch dôvodov. Prvým je možnosť štúdia on-line, čo som ako mamička malých detí vysoko ocenila, druhým dôvodom je celostný pohľad na výživu a zdravie. Práve komplexné vnímanie prepojenosti výživy nielen s fyzickým telom ale aj mysľou a emóciami, je to, čo som v iných dostupných kurzoch márne hľadala. Ak ste aktívny k prístupu k sebe a svojmu zdraviu, rozhodne Vám kurz odporúčam. Ak sa Vám podarí poznatky získané z kurzu začleniť do svojho života, je možné, že už lekára nebudete nikdy potrebovať :) Prajem Vám zdravý a spokojný život. PS Tretím dôvodom, prečo študovať práve tento kurz, je osobnosť pána Martina Jelínka. Týmto mu srdečne ďakujem a taktiež mu prajem veľa krásneho v živote.
Mgr. Renata Míková
V rámci práce, ktorá je zároveň aj mojím koníčkom, sa venujem hlavne písaniu článkov z oblasti stravovania, cvičenia a rozvoja osobnosti. Prichádzam do kontaktu s rôznymi fitnes trénermi i výživovými poradcami. Bohužiaľ, okrem skutočných odborníkov sa medzi nimi nájdu aj takí, ktorí absolvovali školenie v podobe jedného či dvoch víkendov, čomu zodpovedajú aj ich vedomosti, prístup ku klientom a jednotvárne stravovacie plány, nerešpektujúce individualitu klienta. To ma vlastne vyprovokovalo k tomu, aby som sa na výživu pozrela i ja, ale inak. Rozhodla som sa nájsť kurz, ktorý by mi pomohol „upratať“ si v hlave niektoré informácie a pozrieť sa na výživu nezaujatým pohľadom. Hľadala som kurz, ktorý by nebol len o získaní certifikátu, ale o skutočnom vzdelávaní sa a relevantných informáciách. Na Slovensku som pátrala márne. Potom som sa dozvedela o 6-mesačnom kurze „PORADCE PRO VÝŽIVU A SUPLEMENTACI“ v Českej republike, ktorý vedie skúsený odborník na výživu Mgr. Martin Jelínek. Po prečítaní informácií o kurze i vyjadrení absolventov nebolo o čom premýšľať. Išla som do toho a neľutujem. Naopak, po absolvovaní kurzu som v rámci seminárnej práce urobila prvý jedálniček v živote, hoci ešte mesiac pred ukončením kurzu som mala z toho skutočne veľké obavy. Tvorba jedálnych lístkov sa stala mojím koníčkom a v blízkej budúcnosti plánujem absolvovať ďalšie kurzy pod vedením Mgr. Martina Jelínka, pretože niečo mi hovorí, že toto je iba začiatok . Som presvedčená o tom, že ak chce byť človek naozaj dobrým výživovým poradcom, aj keď možno iba na „hobby“ úrovni, musí sa stále vzdelávať. Čo sa mi na kurze najviac páčilo? V prvom rade holistický, teda komplexný prístup k výžive a snaha lektora viesť študentov k tomu, aby v rámci zostavovania stravovacích plánov využívali svoje vedomosti, ale aj zdravý rozum a snažili sa ušiť jedálniček každému klientovi na mieru – zohľadniť jeho krvnú skupinu, zdravotné ťažkosti, termický efekt či acidobázické pôsobenie potravín na organizmus človeka atď. Takisto oceňujem formu štúdia, teda využívanie myšlienkových máp pri spracovávaní lekcií. Týmto spôsobom sa človek veľa naučí a v rámci prípravy na mesačné testy sú dobrými pomocníkmi. Zároveň je človek nútený venovať sa kurzu pravidelne. Na záver nemôžem opomenúť možnosť neobmedzene využívať poradňu pre študentov a neskôr pre absolventov, v ktorej na otázky odpovedá Mgr. Jelínek, ktorému sa chcem veľmi pekne poďakovať za skvelé informácie i prístup k študentom.
Kateřina Kapková
Ďakujem osudu, že ma zaviedol až k Vám. Dva roky som márne bojovala s exemom na rukách. Prešla som si "klasickým" začiatkom, u ktorého mnoho ľudí končí: liečbou kortikoidmi. Potom som si o nich niečo prečítala a utiekla od nich k homeopatikom. Môj zdravotný stav sa o niečo zlepšil, ale stále to nebolo ono. Skúsila som teda – na radu jedného známeho – zmeniť spôsob stravovania. Objavila som pani, ktorá ma uviedla do sveta makrobiotiky. Bola som viac-menej samouk, až kým som na internete objavila Váš kurz "Makrobiotika v českej kuchyni". S nadšením som hltala informácie nielen o tom, ako sa makrobioticky stravovať, ale aj o tom, ako funguje tráviaci systém a ako dokáže správne zvolená a nakombinovaná strava prospieť telu i duši. Váš prvý absolvovaný kurz mi vysvetlil všetky zmeny, ktoré som na sebe zmenou stravovania pociťovala: exem z rúk úplne zmizol a navyše som sa zbavila tráviacich ťažkostí, ktorými som trpela od detstva bez toho, aby ma kedy napadlo ich riešiť. Brala som ich ako "normálnu" súčasť môjho života. O to väčší úžas a radosť vo mne vyvolalo ich zmiznutie. Varenie "novým" spôsobom sa mi náhle stalo vášňou. Kedysi som brala zeleninu skôr len ako "farebnú ozdobu taniera" a zrazu som pri jej krájaní a spracovávaní zažívala pocity šťastia (a tie trvajú dodnes.) Z mojej kuchyne začala postupne miznúť zelenina sterilovaná aj mrazená, údeniny urobili v chladničke miesto zelenín namiesto zeleniny , namiesto kupovaného chleba som začala piecť kváskový. Začala som skrátka tráviť v kuchyni viac času, pretože ma to robilo (a robí) šťastnou. A potom som v e-maile objavila Vašu ponuku na "Kurz poradcu pre výživu a suplementáciu". Vzala som to ako výzvu a nič od toho nečakala. Bolo mi spočiatku jedno, či nadobudnuté znalosti využijem len pre seba a svoju rodinu, alebo aj pre iných. Znova som hltala ďalšie informácie o životospráve av hlave sa mi postupne skladala väčšia a väčšia mozaika. Vďaka praktickej časti kurzu - teda vytváraniu jedálnikov - sa vo mne usadil "program", ktorý ma teraz v kuchyni vedie. Úplne automaticky uvažujem o tom, aké dnes použijem strukoviny a ktorý fermentovaný výrobok, čím zahustím omáčku, aby som nemusela použiť múku, či prisypem semienka do polievky alebo ďalšieho chodu... Je to až úsmevné, ako človek zrazu "prepne" myslenie, keď vezme do ruky varešku :-) Aj keď... nedá sa povedať, že by som takto prepínala len v kuchyni. Odvtedy, čo sa snažím stravovať zdravo – a Váš kurz ma v tom VEĽMI posunul – sa mi zmenilo myslenie a vnímanie všeobecne. Zostrila sa mi intuícia, začala som sa mať viac rada, zbavila sa obáv a úzkostí atď. Dva dni po absolvovaní kurzu "Poradca pre výživu a suplementáciu" si tak v kuchyni varím obed a hovorím si: Kiež by som sa tým mohla živiť. Popoludní idem do mesta, stretnem známu, spomeniem jej, že mám kurz úspešne za sebou a ona sa pýta: "A nechcela by si mi občas niečo uvariť?" Takže varím sebe, priateľovi a druhý týždeň už aj kamarátke. A snívam o tom, že si zriadim jedáleň so zdravou domácou kuchyňou a začnem variť ešte aj ďalším.
