Šťava z mrkvy

V miernom zemepisnom pásme hojne pestovaná koreňová zelenina (Daucus carota) je pre svoj obsah beta-karoténu známa ako „liek na oči“. Pochádza zo stredného Východu (Afganistan), okolo 12. storočia sa objavila v Európe. Súčasné oranžové formy mrkvy boli vyšľachtené v 17. storočí v Holandsku. Pestujú sa dve odrody mrkvy – raná karotka s tupým koncom a sladšou chuťou, a mrkva, ktorá je neskoršia, špicatá a znáša dlhé skladovanie.

Šťava z mrkvy a zdravie

Mrkva je bohatým zdrojom karoténov s významnými antioxidačnými účinkami, predovšetkým beta-karoténu. Táto látka je dávaná do súvislosti s prevenciou šerosleposti, oi má v určitom rozsahu aj vplyv na ochranu pokožky pred negatívnym vplyvom UV žiarenia. Podobne ako väčšina ostatných druhov zeleniny je aj mrkva významným zdrojom draslíka, ktorý hrá kľúčovú úlohu pre správne fungovanie srdcovo-cievneho systému.

Šťava z mrkvy v kuchyni

Šťava z mrkvy sa najčastejšie používa v kombinácii s ďalšími druhmi zeleniny, občas aj ovocia a naklíčených potravín, často býva používaná ako základ týchto zmesí. Pokiaľ je cieľom konzumácie lisovaných štiav ovplyvňovanie metabolizmu a tým aj zdravia, je voľba konkrétnych druhov ovocia, zeleniny a klíčkov do takýchto zmesí otázkou individuálneho prístupu. Všeobecne platí, že lisované šťavy sú koncentrovaným zdrojom celého radu živín (vitamínov, minerálov, antioxidantov, fytochemických látok) a je možné jednotlivé druhy plodín kombinovať tak, aby poskytovali požadované množstvo vybraných látok.