Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Počas tehotenstva je vždy vhodné obmedziť príjem kofeínu, to platí všeobecne. Zelený čaj je zdrojom tejto látky, takže odporúčania smerujú ku kontrole množstva aj tejto tekutiny. V porovnaní s čiernym čajom ale zelený obsahuje kofeínu menej, navyše sú benefitom antioxidačné látky, takže nie je nutné zelený čaj vyraďovať zo zoznamu potravín.
Čo sa týka ovplyvnenia pohlavia dieťaťa stravou matky pred otehotnením, neexistuje žiadny vedecký dôkaz, ktorý by to potvrdil. Pohlavie dieťaťa je určené geneticky a je náhodné. Existuje ale množstvo výskumov, ktoré poukazujú na vzťahy a súvislosti s vplyvmi vonkajšieho prostredia vrátane kvality stravovania (obsah energie, zastúpenie živín...), tieto ale nie sú preukázateľné.
S príjmom kofeínu je to zložitejšie - jedná sa o stimulačnú látku, ktorej účinok závisí od fungovania receptorov, na ktoré sa viaže. Každý človek vykazuje inú úroveň senzitivity, u zdravých dospelých jedincov sa ako bezpečná denná dávka uvádza 300 mg (to zodpovedá 5-8 malým šálok). Problém je v tom, že nemalý podiel populácie vykazuje prejavy vedľajších účinkov kávy už u dávok okolo 50 - 80 mg, pre tieto sú potom odporúčané množstvá nedostižnou métou. U tehotných žien hrozí nebezpečenstvo zo strany zvýšených stresových prejavov dieťaťa, je bezpečnejšie sa káve v priebehu tehotenstva úplne vyhýbať (rovnako ako alkoholu).
Problematika odporúčaných denných dávok (= referenčných hodnôt príjmu) je trochu nešťastná, pretože je vzťahovaná k spriemerovanej populácii, čím odsúva bokom požiadavky jedinca ako metabolickej individuality. Výsledkom v praxi sú potom situácie, keď každá štúdia preukazuje trochu niečo iné a tieto rozpory sú vo svojom význame navyše zväčšované odlišnými interpretáciami. Pri takýchto štúdiách treba navyše rozlišovať aj situácie, kedy sa hodnotí presne definovaný príjem danej látky (čo je možné realizovať iba prostredníctvom užívania doplnkov stravy), alebo sa sleduje podiel živín v strave, kde nie je možné definovať konkrétne hodnoty, pretože nikdy nevieme, aké množstvo sledovanej látky sa v potravinách nachádza (vždy môžeme hodnotiť iba nejaký priemer, ktorý je navyše silne orientačný). U vitamínu A osobne nevidím problém v jeho predávkovaní v zmysle negatívnych dopadov na zdravie (takéto situácie sú pomerne vzácne a prakticky takmer vždy sa vzťahujú k nevhodnej manipulácii s doplnkami stravy), jeho vyššie dávky v priebehu tehotenstva sa ale zrejme podieľajú na raste plodu (rodia sa väčšie deti, čo je z pochopiteľných dôvodov zdrojom pôrodných komplikácií). Aj túto informáciu ale môžeme rozporovať, pretože sa ukazuje, že za týmto dopadom môžu stáť aj vyššie dávky ostatných mikroživín, čo je všeobecne problém používania predovšetkým multivitamínov. Faktom je, že v posledných dvoch dekádach sa výrobcovia suplementov riadia nariadením legislatívy, ktorá je presvedčená, že vyššie dávky vitamínu A v priebehu tehotenstva sú rizikové, a toto zakotvila do zdravotných tvrdení, ktoré u doplnkov stravy môžu/musia byť prezentované. Z hľadiska princípov vývoja je jasné, že sa budú priebežne objavovať názory postavené na nových štúdiách, všeobecne ale platí, že na legislatívnej úrovni vždy trvá dlhšiu dobu, než dôjde k akejkoľvek (výraznejšej) zmene – obzvlášť ak sa jedná o situácie, ktoré majú spojitosť so zdravím populácie.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.