Rybí tuk

Dobrý deň, pán Jelinek,
chcem sa opýtať ohľadne vitamínu A v tehotenstve. Čítala som knihu od Sally Fallon - Nourishing Traditions, Book of Baby and Child Care a tá pravá štúdia o škodlivosti vitamínu A vyvracia. Naopak varuje pred nedostatkom tohoto vitaminu - muze vest vo vyvojovom vadem plodu, k potratu. Autorka doporucuje konzumaciu jater, rybieho tuku pre optimalny vyvoj plodu. Zajimalo by me, kde je pravda, pripadne na zaklade, ktore studie se vitamin A dle vas neodporucuje. Pre plnosť uvadim info z knihy. Moc dekuji. zde je citace z knihy: VITAMÍN A A VÝVOJ FETÁLU Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a ďalšie vládne agentúry varujú tehotné ženy, aby sa vyhýbali potravinám, ako je pečeň a olej z tresčej pečene, a tvrdia, že príliš veľa vitamínu A z týchto potravín môže spôsobiť vrodené chyby . Tvrdenie, že príjem vitamínu A nad 10 000 IU denne môže zvýšiť riziko vrodených chýb, možno vysledovať už v práci z roku 1995, ktorú zverejnila skupina výskumníkov z Bostonskej univerzity. Vedci sledovali takmer dvadsaťtritisíc žien v priebehu ich tehotenstiev a zistili, že ženám, ktoré počas prvého trimestra konzumovali viac ako 10 000 IU vitamínu A, sa narodili potomkovia s väčším rizikom určitých typov vrodených chýb. Štúdia však mala niekoľko vážnych nedostatkov. Väčšina vitamínu A pochádza z mltivitamínov. Autori nerozlišovali medzi rôznymi zdrojmi potravy – a väčšina „potravinového“ vitamínu A pochádza z obohatených raňajkových cereálií – takže príčinou vrodených chýb mohlo byť niečo iné v multivitamínoch alebo v cereáliách. Tri skupiny expertov napísali do časopisu a spochybňovali autorov klasifikáciu typov defektov. Najdôležitejšie je, že autori mohli podceniť mieru určitých typov vrodených chýb v skupine s nízkym príjmom vitamínu A. Miera celkových vrodených chýb medzi dvadsiatimi tisíckami žien konzumujúcich menej ako 10 000 IU bola len 1,5 percenta; naopak, všeobecne akceptovaná miera pozadia je 3-4 percentá. Miera defektov medzi 3000 ženami, ktoré konzumovali viac ako 10 000 IU vitamínu A, bola 3 percentá – na spodnej hranici normy. Najzávažnejšou výhradou voči tejto štúdii je skutočnosť, že je v rozpore so všetkými ostatnými dôkazmi. Napríklad štúdia z roku 1990 vykonaná v Španielsku zistila, že medzi dvadsiatimi piatimi tisíckami pôrodov dávky vitamínu A nad 40 000 IU denne niesli 2,7-krát vyššie riziko vrodených chýb, ale dávky vitamínu A až 20 000 IU alebo medzi 20 000 a 40 000 IU obe niesli o 50 percent nižšie riziko vrodených chýb v porovnaní so žiadnou suplementáciou. Štúdia z roku 1996, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 500 000 narodených detí, zistila, že deti žien, ktoré suplementovali aspoň 10 000 IU vitamínu A okrem multivitamínu, mali nižšie riziko vrodených chýb ako deti, ktoré nedokrmovali, hoci asociácia nemohla odlíšiť od účinkov náhody. Štúdia z roku 1997 na pätnástich stovkách pôrodov nezistila žiadny vzťah medzi vrodenými chybami a užívaním doplnkov vitamínu A, obohatených raňajkových cereálií, mäsa z orgánov alebo pečene. Prospektívna štúdia z roku 1999 na tristojedenástich matkách, ktoré konzumovali 10 000 až 300 000 IU vitamínu A v prvom trimestri, a na podobne veľkej skupine, ktorá vitamín A nesuplementovala, nenašla žiadne dôkazy o zvýšenom riziku veľkých malformácií so zvyšujúcou sa dávkou. Stredná dávka bola 50 000 IU. Suplementovaná skupina ako celok mala o 50 percent nižšie riziko veľkých malformácií ako tí, ktorí nedokrmovali, a u potomkov narodených matkám konzumujúcim viac ako 50 000 IU sa nevyskytli žiadne veľké malformácie. Prevaha dôkazov jednoznačne podporuje názor, že 20 000 IU doplnkového vitamínu A denne počas tehotenstva je bezpečné a môže dokonca znížiť riziko vrodených chýb.

Problematika odporúčaných denných dávok (= referenčných hodnôt príjmu) je trochu nešťastná, pretože je vzťahovaná k spriemerovanej populácii, čím odsúva bokom požiadavky jedinca ako metabolickej individuality. Výsledkom v praxi sú potom situácie, keď každá štúdia preukazuje trochu niečo iné a tieto rozpory sú vo svojom význame navyše zväčšované odlišnými interpretáciami. Pri takýchto štúdiách treba navyše rozlišovať aj situácie, kedy sa hodnotí presne definovaný príjem danej látky (čo je možné realizovať iba prostredníctvom užívania doplnkov stravy), alebo sa sleduje podiel živín v strave, kde nie je možné definovať konkrétne hodnoty, pretože nikdy nevieme, aké množstvo sledovanej látky sa v potravinách nachádza (vždy môžeme hodnotiť iba nejaký priemer, ktorý je navyše silne orientačný). U vitamínu A osobne nevidím problém v jeho predávkovaní v zmysle negatívnych dopadov na zdravie (takéto situácie sú pomerne vzácne a prakticky takmer vždy sa vzťahujú k nevhodnej manipulácii s doplnkami stravy), jeho vyššie dávky v priebehu tehotenstva sa ale zrejme podieľajú na raste plodu (rodia sa väčšie deti, čo je z pochopiteľných dôvodov zdrojom pôrodných komplikácií). Aj túto informáciu ale môžeme rozporovať, pretože sa ukazuje, že za týmto dopadom môžu stáť aj vyššie dávky ostatných mikroživín, čo je všeobecne problém používania predovšetkým multivitamínov. Faktom je, že v posledných dvoch dekádach sa výrobcovia suplementov riadia nariadením legislatívy, ktorá je presvedčená, že vyššie dávky vitamínu A v priebehu tehotenstva sú rizikové, a toto zakotvila do zdravotných tvrdení, ktoré u doplnkov stravy môžu/musia byť prezentované. Z hľadiska princípov vývoja je jasné, že sa budú priebežne objavovať názory postavené na nových štúdiách, všeobecne ale platí, že na legislatívnej úrovni vždy trvá dlhšiu dobu, než dôjde k akejkoľvek (výraznejšej) zmene – obzvlášť ak sa jedná o situácie, ktoré majú spojitosť so zdravím populácie.

Dobrý deň,
mala by som otázku ohľadom rybieho tuku z hľadiska problematiky ťažkých kovov a ďalších škodlivín v niektorých rybách... Aké škodlivé látky sa môžu v rybom tuku vyskytovať? Ako zhodnotiť kvalitu daného rybieho tuku ako doplnku stravy?
Ďakujem

Do tuku zvierat sa najčastejšie ukladajú rezíduá antibiotík, derivátov ropného priemyslu, toxické prvky... tomuto sa nie je možné vyhnúť, na stranu druhú je zbytočné si s týmto robiť starosti, pretože v doplnkovej výžive je nastavený pomerne prísny systém kontrol kvality používaných surovín (málokedy sa stane, že nejaká šarža kontaminovaných produktov "prekĺzne", a ak už k tomu dôjde a zistí sa to, má to za následok výrazne negatívnu reklamu pre výrobcov).
U doplnkov stravy s rybím tukom kvalitu ako spotrebiteľ nezhodnotíte, pretože výrobca má zákonnú povinnosť pri schválení daného produktu na predaj doložiť Štátnemu zdravotnému ústavu mikrobiologickú analýzu, neexistuje ale garancia, že všetky šarže daného produktu takto kontroluje. Vo výsledku tak síce systém kvality nejako nastavený je a má svoje pravidlá, na stranu druhú sa jedná stále iba o systém, ktorý je možné občas obísť.
Jedným zo zaujímavých ukazovateľov kvality rybieho tuku je snaha výrobcu deklarovať pôvod rýb, často sa ako ekologicky čisté oblasti prezentujú hlbokovodné prostredie Atlantiku, aj keď aj to je v dnešnej dobe z dôvodu zamorenia oceánov plasty silne relatívne...