Kurzy ATAC

Poradňa

Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.

PUFA

PUFA je skratka pre poly-nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú základným typom tukov potrebných pre ľudské zdravie. Tieto mastné kyseliny sú nevyhnutné pre množstvo telesných funkcií, vrátane stavby bunkových membrán a produkcie energie. Pretože telo nemôže vytvárať všetky typy mastných kyselín, musíme ich získavať z potravy. PUFA zahŕňajú dve hlavné skupiny: omega-3 a omega-6 mastné kyseliny.

PUFA sú dôležité pre celkové zdravie a výživu. Omega-3 mastné kyseliny, ktoré zahŕňajú EPA a DHA, sú známe svojimi protizápalovými vlastnosťami a hrajú kľúčovú úlohu v kardiovaskulárnom zdraví, funkcii mozgu a vývoji detí. Omega-6 mastné kyseliny, ako je linolová kyselina, sú tiež dôležité pre zdravie kože a vývoj buniek. Avšak, je dôležité udržiavať správny pomer medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami v strave, pretože nadmerný príjem omega-6 môže viesť k zápalovým stavom.

Dobrý deň, pán Jelinek.
Veľmi by ma zaujímal Váš postoj k tomuto článku o PUFA, v ktorom ostro vyhranená autorka poukazuje na veľkú škodlivosť používania inak všetkými odporúčaných omega-3. Podľa článku PUFA podporujú vznik voľných radikálov, sú karcinogénne, spôsobujú spomaľovanie metabolizmu, hormonálnu nerovnováhu, potláčajú imunitný systém atď. O aké relevantné zdroje sa môže človek dnes opierať a čomu môže bezpečne veriť, keď je internet plný protichodných informácií. To je samozrejme skôr len povzdych alebo rečnícka otázka :)
Ďakujem.
https://www.elihealth.cz/pufa-omega-3/

Narazili ste na učebnicový príklad prezentácie a šírenia dezinformácií vo výžive. Existuje celý rad dôvodov, prečo sa systémovo alternatívne pohľady na fungovanie vzťahu strava-zdravie potláčajú. Ak chceme tvrdiť, že akákoľvek látka má v tele konkrétny účinok, je potrebné vychádzať z vedecky podložených informácií. Aj napriek tomu, že aj vedecké poznanie sa dynamicky vyvíja a teda priebežne mení, platí (nielen v tomto odbore) v každej dobe v spoločnosti určitý konsenzus, ktorý je postavený na faktoch. A tu sa (pomyselne) láme chlieb, pretože sa treba zhodnúť na tom, čo faktom je a čo nie je. Keďže chceme vychádzať z vedeckého poznania, ktoré ako jediné je schopné dobrať sa z faktického hľadiska racionálneho pohľadu na svet (skrz systematické budovanie teoretickej štruktúry), je potrebné brať do úvahy seriózne vedecké štúdie zaoberajúce sa danou problematikou.
Vedeckých štúdií sa na celom svete realizuje obrovské množstvo, a aby z nich bolo možné vyvodzovať konkrétne závery, je (logicky) nutné pracovať s tými, ktoré:

1. Spĺňajú pomerne prísne podmienky na ich uskutočnenie.
Tieto definuje sama veda, vylučuje tak z hodnotenia tie, ktoré spektrum podmienok nenaplnia. Takéto štúdie nemajú potrebnú relevanciu a preto by nemali byť používané pre argumentáciu. V podstate to platí pre citované odkazy z vami uvádzaného článku.

2. Sú dostupné vo väčšom počte.
Tu vyvstáva ďalší problém, pretože vo vzťahu ku konkrétnej hodnotenej situácii zďaleka nie vždy existuje "rozumný" počet štúdií, ktoré by bolo možné brať do úvahy. Všeobecne tu platí, že s rastúcim počtom vedeckých štúdií na danú tému sa viac blížime k skutočnému poznaniu. Z toho dôvodu sa v posledných rokoch začína pozornosť venovať skôr metaanalýzam (štatistickej kombinácii výsledkov skôr publikovaných štúdií). Tu sa o. i. naráža na ďalší problém v podobe faktu, že metaanalýz nie je dostatok.

Každopádne sa pracuje tak, že ak máte pre danú situáciu k dispozícii napr. 20 000 vedeckých analýz, ktoré jasne poukazujú na určité vzťahy a súvislosti, v ktorých sa v základe zhodujú, a vedľa toho rádovo jednotky takých, ktoré poukazujú na opak, je vcelku jasné, kam bude smerovať ľudská racionalita. Fakt, že existujú opačné nie uhly pohľadu (tie sú v podstate len filozofickým vyústením debaty na danú tému), ale opačné výsledky výskumu, je toto (z vedeckého pohľadu) úplne v poriadku, pretože princípy vedy sú postavené na neustálom spochybňovaní, čo je hnací motor ľudského poznania.

Článok, na ktorý odkazujete, je od začiatku až do konca opozičný, a to aj k informáciám, o ktorých sa dnes na vedeckej platforme už veľmi nediskutuje (rovnako ako sa nediskutuje o tom, že planéta nie je placatá, hoci sa nájdu jedinci, ktorí sú schopní toto verejne v médiách s vážnou tvárou tvrdiť). Nie je v mojich silách (= časových možnostiach) túto cestou rozoberať každú vetu autorky, v stručnosti len naznačím, že cca 90 % všetkého prezentovaného by na akademickej platforme neprešlo revíziou (polovica vedcov by sa tomu vysmiala, druhá polovica by si dala tú mravčiu prácu a vyvrátila vetu za vetou). Tu nemám na mysli len prezentáciu informácií (= faktov), ale predovšetkým ich snahu interpretovať ich a dávať do vzťahu so zdravím.

Vzhľadom na to, že vo výžive vo vzťahu k individualite jednice nie je nič pevne dané, nevnímajte moje vyjadrenia ako snahu dehonestovať názor niekoho iného. V praxi je skutočne možné stretnúť sa situáciami, keď prebytok O3 škodí. Paušalizácia názoru, že PUFA vo všeobecnosti sú toxické a pod., je ale za hranicou a vo vzťahu k používaným odkazom a citáciám úplne vytrhnuté z kontextu.

Nenechajte sa tým do budúcnosti rozčarovať, je nevyhnutné mať priestor na vyjadrovanie svojich názorov. Oblasť zdravia je ale súčasťou širšej legislatívnej kontroly, ktorá pri snahe (nie vždy dobre či správne smerovanej a používanej, ale napriek tomu snahe) kontrolovať dodržiavanie určitých pravidiel začína už používať systémy AI (= umelej inteligencie) s cieľom potláčať šírenie dezinformácií. Je to trochu tenký ľad, na internete sa ale deje to, že podobné názory na vplyv stravy na zdravie začínajú byť postupne vo vyhľadávačoch upozaďované – obávam sa, že v relatívne krátkej budúcnosti sa to bude týkať aj sociálnych sietí. Určite nebudem tvrdiť, že je to správny smer a spôsob, ako nemanipulovať s populáciou, v dnešnej dobe ale lepší k dispozícii nie je.

V kurze sa vám snažím prezentovať informácie, ktoré sú dnes považované za faktické, a pri nich súčasne viesť ku kriitickému spôsobu myslenia, tzn. nazerať na ne z rôznych uhlov pohľadu a vyvodzovať závery aplikovateľné do praxe. Nie je to vždy jednoduché pre mňa, nieto tak pre vás (študentov), je to ale jediná možnosť, ako vás v reálnom živote nasmerovať na správnu cestu...

Na otázky odpovedá

Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov

Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.

Viac o Martinovi Jelínkovi