Paleo

Dobrý deň, pán Jelínek,
zaujala ma informácia a chcela by sa teda opýtať na pomery omega 3 a 6 u lovcov a zberačov. Tak, ako uvádzate v lekcii, predtým bol ich pomer až 1:1. Poslednou dobou počúvam o tom, že kvalita mäsa ovplyvňuje práve podiel omega 3 a 6 MK. Pokiaľ teda volíme mäso kvalitné (ťažké definovať – povedzme že v ideálnom prípade z vlastných, známych chovov...), tak by teoreticky malo obsahovať väčší podiel omega 3 MK. To by teda vysvetľovalo prečo lovci a zberači mali pomery MK takto vyrovnané. Hrá v tom tento faktor úlohu? Alebo snáď zberači získavali omega 3 MK ešte z iných zdrojov?
Ďakujem za odpoveď

Zastúpenie jednotlivých skupín mastných kyselín v tuku zvierat sa odvíja primárne od zloženia ich stravy. Tuk zvierat vo voľnom prirodzenom prostredí obsahuje viac omega-3 a väčšinou aj menej omega-6 MK ako u živočíchov v chovoch, ktoré sú kŕmené prevažne obilninami. Ďalej je potrebné rozlišovať medzi tukom teplokrvných a studenokrvných živočíchov, kde v priemere ryby sú bohatším zdrojom omega-3.
Príklad lovcov a zberačov nie je plošne aplikovateľný do podmienok súčasnej civilizácie. Naši predkovia žili úplne odlišným spôsobom života v oblasti stresových faktorov, úrovne pohybovej aktivity, množstva a kvality stravy vrátane jej pravidelnosti, disponovali odlišnou diverzitou črevnej mikrobioty... Porovnanie ich a nášho súčasného jedálnička so zameraním na pomer O3:O6 je v podstate úplne mimo, pretože:
1. Lovci a zberači nekonzumovali obilniny (resp. len úplné minimum v podobe semien tráv), ktoré sú v dnešnej dobe najväčším zdrojom O6 v strave,
2. Kľúčovým zdrojom O3 nebolo mäso, ako sa bežne prezentuje, ale predovšetkým hmyz (ten je najbohatším zdrojom omega-3 tukov vôbec), ďalej semená niektorých rastlín a orechy. Mäso a ryby tvorili len doplnkovú súčasť jedálnička na základe schopností tieto zdroje uloviť.
Aj napriek tomu, že je hmyz na na niektorých kontinentoch bežnou súčasťou jedálnička a v dnešnej dobe zažíva boom ako potenciálna potravina budúcnosti, nie je možné toto porovnávať s podmienkami lovcov a zberačov, ich metabolizmus bol formovaný diametrálne odlišnými faktormi.

Dobrý deň,
mám otázku ohľadom tuku, prečo je vyšší pomer v strave zdravotne rizikový? zaznamenala som, že sa veľa ľudí cíti lepšie na paleo alebo low carb diéte, kde je pomer tuku o niečo vyšší. Ďalej som sa chcela opýtať, ako udržať glykemickú nálož nízko pri vysokosacharidove diéte? aj napriek tomu, že používam celozrnné potraviny, tak mi ide pri tvorbe jedálničku GN do vyššej kategórie, najmä pri vyššej energetickej bilancii. väčšinou som potom kompenzovala zvýšením tuku v strave, ktoré potom boli medzi 30-40%. ešte by ma zaujímalo, či by bolo vhodné u osôb s vyššou hodnotou glykémie nalacno (mozny prediabetes) zvýšiť tuky na 30-40%, a sacharidy obmedziť na 40-50% s nízkym GI a GN?
Ďakujem

Vyšší podiel tuku v strave sám o sebe nemusí byť rizikový, to je iba všeobecná informácia. Vždy záleží na rade faktorov, najdôležitejšie sú zdravotný stav jedinca, celkové množstvo použitých tukov, ich kvalita a pomery medzi skupinami mastných kyselín (nasýtené vs. nenasýtené, mononenasýtené vs. polynenasýtené...). V podstate tak platí, že aj správne koncipovaný low carb systém je s ohľadom na vyššie zastúpenie tukov zdravotne v poriadku. GN je "umelo" vytvorený parameter, ktorý vždy vnímajte s určitou rezervou a súčasne vo vzťahu s ďalšími nutričnými charakteristikami. Pokiaľ napr. budú prílohy (ako hlavný zdroj sacharidov) postavené na celozrnných produktoch (ideálne formou celých nelúpaných zŕn), a zastúpenie vlákniny i tukov v danom chode (prípadne celodennom jedálničku) bude zodpovedať bežným normám, bude metabolizmus reagovať aj na vyššie hodnoty GN relatívne pomalým uvoľňovaním cukru do krvi, takže v podstate takáto situácia bude (s ohľadom na vyváženú energetickú bilanciu) úplne v poriadku. Myslite vždy na to, že v rámci štúdia sa snažíme všeobecne definované pravidlá vo výžive prevádzať do praxe, teoreticky prezentované čísla tak nemusia byť prevoditeľné do reality do posledného detailu.
Jedincom s prediabetom sa vždy oplatí znižovať prebytok sacharidov v strave, ktorý v rámci sledovania energetickej bilancie kompenzujete navyšovaním podielu tukov, iba sa snažte byť striktní pri rešpektovaní všetkých pravidiel s tukmi súvisiacich.