Dojčenie

Dobrý deň,
aká je z pohľadu tohto kurzu optimálna doba dojčiť dieťa? Názory sa rôznia od 1 roku až do 4 rokov zhruba. Zaujímala by ma taká tá minimálna doba, dokedy je to žiaduce.

V tomto prípade nejde o názor z tohto kurzu, ale fakty, s ktorými treba pracovať. V podstate uvádzate rozpätie, o ktorom sa diskutuje aj na odbornej platforme. Doba jedného roka sa javí ako minimálna, pretože materské mlieko obsahuje spektrum látok, ktoré z iných zdrojov nezískate a ktoré predovšetkým majú absolútne zásadný význam pre psychomotorický vývoj dieťaťa. Z pozície týchto úvah sa preto rieši, kam až posúvať časové odporúčania pre dojčenie od jedného roka ďalej. Pokiaľ nebudete podliehať spoločenským konvenciám súčasnej doby, ktoré väčšinovo vychádzajú z desiatok rokov starých modelov a držia sa prežitého štandardu 6-12 mesiacov dojčenia, má svoj zmysel upevňovať nutričný aj emočný vzťah s dieťaťom čo najdlhšie.

Dobrý deň,
ako je to s príjmom bielkovín u dojčiacich žien? Dojčenie je dosť energeticky náročné, je potrebný vyšší príjem?

Dojčenie je energeticky náročný proces, vyšší príjem energie v tomto období je preto na mieste. Nárast telesnej hmotnosti v priebehu tehotenstva je zámer prírody, cez ktorý si matka vytvára energetickú rezervu postupne spotrebúvanú pri dojčení. Vo vzťahu k modernému poňatiu výživy je preto možné tvrdiť, že dojčenie je pre matku prirodzeným procesom redukcie hmotnosti. To samozrejme platí v situácii, keď dojčiaca žena nijako dramaticky nezvyšuje príjem energie.
Z nutričného hľadiska je ale v období dojčenia vhodné mierne zdvihnúť podiel bielkovín v strave, štandardne sa odporúča o 20-30% viac ako v čase pred otehotnením (ako priemer sa uvádza okolo 80 g za deň, túto hodnotu berte ale s rezervou, pretože neodráža individuálne potreby jedinca).

Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať na obdobie zavádzania prvých príkrmov (uvažujme 5. -6. mesiac) as tým spojené obmedzovanie dojčenia. Prvé príkrmy (keď sa jedná klasicky o rôznu zeleninu) nie sú ešte kompletné jedlá, čo sa týka prísunu makroživín a minerálov. Koľko by malo teda zostať denne v jedálničku dieťaťa materského (umelého) mlieka, aby malo dieťa dostatok živín a minerálov? Aký by mal byť pomer príjmu/množstva zavádzanej stravy a materského mlieka napríklad od tých 6. mesiacov do 1 roka?
Ďakujem

Moderná výživa má prirodzenú tendenciu pristupovať k stravovaniu systematicky, štandardne prezentuje nasledujúci postup rozdelený do niekoľkých fáz:
V prvej fáze sa podáva jednodruhové ovocné alebo zeleninové pyré (najlepšie jablká, banány, hrušky, tekvica, mrkva, hrášok), každý nový druh je vhodné zaradiť s odstupom 3 – 4 dní. Tieto pokrmy by sa nemali prisladzovať.
V druhej fáze sa postupne zaraďujú viaczložkové ovocné, zeleninové a mäsovo-zeleninové príkrmy až do stavu, keď dieťa má príkrm s mäsom 6x týždenne (1x týždenne je možné mäso nahradiť vareným sliepkovým žĺtkom). V priebehu 2 – 3 týždňov sa tak nahradí 1 mliečna porcia dávkou príkrmu s objemom 50 – 200 g.
V tretej fáze (štandardne počas 7. mesiaca) sa nahrádza druhá mliečna porcia ovocno-mliečnym príkrmom (používa sa nesladený jogurt, minimálne do konca 12.mesiaca sa vyhýbajte tvarohu).
Vo štvrtej fáze (8. mesiac) sa tretia mliečna dávka nahrádza mliečnou kašou. Bežne sa odporúča použiť bezlepkový zdroj, aj keď sa vedú diskusie okolo výhodnosti manipulácie so zdrojmi lepku v priebehu tzv. imunologického okna.
Posledná fáza zahŕňa zaraďovanie príkrmov s obsahom cestovín.

Tento postup je ale rámcový, dôležité je reflektovať na potreby dieťaťa, ktoré sú silne individuálne.

Dobrý deň,
smie sa kurkuma užívať počas dojčenia?

Kurkuma sa neodporúča v priebehu tehotenstva, v rámci dojčenia sa ale priamo nezakazuje (výnimkou je kurkuma v doplnkoch stravy, kde sa nachádza v koncentrovanejších a lepšie biologicky využiteľných formách). Môžu sa vyskytnúť situácie, keď dieťa bude na prítomnosť kurkumy v strave matky citlivejšie reagovať, čo bohužiaľ nie je možné predikovať. Je tak na zvážení každej dojčiacej mamičky, či menšie množstvo kurkumy pri príprave receptov použije alebo nie.

Dobrý deň pán Jelínek,
mám otázku ohľadom výživy u 12měs dievčatka, ktoré veľmi nepriberá na váhe. Podľa rastových grafov dojčených detí je niekde medzi 6 a 10 percentilom (hmotnosť k výške). Inak je úplne zdravá, čulá, spokojná holka (rodičia sú špagetky :-).. Akurát pediatrička mamičke radí prestať dojčiť a prejsť na umelú výživu a vysokokalorické pitíčka. Dievčatko je dojčené čiastočne a papá tak 3x denne, niekedy viac, niekedy menej. Po konzultácii s mamičkou mi príde, že mamička chce plne aplikovať metódu BLW a nechce dieťa veľmi motivovať inak (skúšať inú štruktúru jedla, nové potraviny, pomáhať lyžičkou, či motivovať hrou..) a necháva jedlo plne na dievčatku. Aký postup by ste odporučili? A tiež ma zaujíma, či je správne, aby mamička prestávala dojčiť a prešla na umelú výživu podľa odporúčania Dr :-(.
Veľmi ďakujem za Váš pohľad na vec. Krásny deň.

Tieto situácie sú trochu nešťastné, pretože povinnosťou pediatrov je nezanedbať starostlivosť o dieťa, takže sú nútení postupovať podľa pravidiel, ktoré im diktuje ich profesie, čo im v žiadnom prípade nemôžeme mať za zlé. Na stranu druhú – ak sú rodičia typickí ektomorfovia a dieťa tento somatotyp zdedilo, je logické, že vznikne problém „napasovať“ sa do populačných tabuliek. Som toho názoru, že pokiaľ je energetický aj nutričný príjem dieťaťa v poriadku a skutočne nič dôležité v strave nechýba, nie je žiadny dôvod ho prekrmovať. Metóda BLW je fajn, aj tu by ale malo platiť pravidlo, kedy rodič nesúci zodpovednosť za svoju ratolesť by mal sledovať nutričný profil jeho jedálnička (k tomu slúži nutričná aplikácia) – v podstate len touto cestou môžete s určitosťou tvrdiť, že strava je vedená správnym smerom. Určitá motivácia k jedlu by ale mala byť, pretože dieťa si tak do budúcna vytvára a formuje emočné vzorce, ktoré budú ovplyvňovať jeho vzťah k jedlu.