Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Proces kopjenia zvyšuje energetický výdaj, podobne ako priebeh tehotenstva. Štandardne sa udáva, že 1 ml materského mlieka zastupuje približne 3 kJ, tzn. v režime plného dojčenia počítajte s výdajom okolo 2 500 kJ. Ide o relatívne vyššiu hodnotu, tzn. v praxi je žiaduce s ňou kalkulovať pri nastavení energetickej bilancie. Na jednej strane ide o prirodzený proces redukcie hmotnosti po pôrode, na stranu druhú - v situácii, keď mamička nemá žiadne kilá navyše, je veľmi štíhle postavy a nie je u nej žiaduce znižovať hmotnosť - sa vypláca toto množstvo pripočítať k energetickému príjmu.
V tomto prípade nejde o názor z tohto kurzu, ale fakty, s ktorými treba pracovať. V podstate uvádzate rozpätie, o ktorom sa diskutuje aj na odbornej platforme. Doba jedného roka sa javí ako minimálna, pretože materské mlieko obsahuje spektrum látok, ktoré z iných zdrojov nezískate a ktoré predovšetkým majú absolútne zásadný význam pre psychomotorický vývoj dieťaťa. Z pozície týchto úvah sa preto rieši, kam až posúvať časové odporúčania pre dojčenie od jedného roka ďalej. Pokiaľ nebudete podliehať spoločenským konvenciám súčasnej doby, ktoré väčšinovo vychádzajú z desiatok rokov starých modelov a držia sa prežitého štandardu 6-12 mesiacov dojčenia, má svoj zmysel upevňovať nutričný aj emočný vzťah s dieťaťom čo najdlhšie.
Dojčenie je energeticky náročný proces, vyšší príjem energie v tomto období je preto na mieste. Nárast telesnej hmotnosti v priebehu tehotenstva je zámer prírody, cez ktorý si matka vytvára energetickú rezervu postupne spotrebúvanú pri dojčení. Vo vzťahu k modernému poňatiu výživy je preto možné tvrdiť, že dojčenie je pre matku prirodzeným procesom redukcie hmotnosti. To samozrejme platí v situácii, keď dojčiaca žena nijako dramaticky nezvyšuje príjem energie.
Z nutričného hľadiska je ale v období dojčenia vhodné mierne zdvihnúť podiel bielkovín v strave, štandardne sa odporúča o 20-30% viac ako v čase pred otehotnením (ako priemer sa uvádza okolo 80 g za deň, túto hodnotu berte ale s rezervou, pretože neodráža individuálne potreby jedinca).
Moderná výživa má prirodzenú tendenciu pristupovať k stravovaniu systematicky, štandardne prezentuje nasledujúci postup rozdelený do niekoľkých fáz:
V prvej fáze sa podáva jednodruhové ovocné alebo zeleninové pyré (najlepšie jablká, banány, hrušky, tekvica, mrkva, hrášok), každý nový druh je vhodné zaradiť s odstupom 3 – 4 dní. Tieto pokrmy by sa nemali prisladzovať.
V druhej fáze sa postupne zaraďujú viaczložkové ovocné, zeleninové a mäsovo-zeleninové príkrmy až do stavu, keď dieťa má príkrm s mäsom 6x týždenne (1x týždenne je možné mäso nahradiť vareným sliepkovým žĺtkom). V priebehu 2 – 3 týždňov sa tak nahradí 1 mliečna porcia dávkou príkrmu s objemom 50 – 200 g.
V tretej fáze (štandardne počas 7. mesiaca) sa nahrádza druhá mliečna porcia ovocno-mliečnym príkrmom (používa sa nesladený jogurt, minimálne do konca 12.mesiaca sa vyhýbajte tvarohu).
Vo štvrtej fáze (8. mesiac) sa tretia mliečna dávka nahrádza mliečnou kašou. Bežne sa odporúča použiť bezlepkový zdroj, aj keď sa vedú diskusie okolo výhodnosti manipulácie so zdrojmi lepku v priebehu tzv. imunologického okna.
Posledná fáza zahŕňa zaraďovanie príkrmov s obsahom cestovín.
Tento postup je ale rámcový, dôležité je reflektovať na potreby dieťaťa, ktoré sú silne individuálne.
Dobrý deň,
smie sa kurkuma užívať počas dojčenia?
Kurkuma sa neodporúča v priebehu tehotenstva, v rámci dojčenia sa ale priamo nezakazuje (výnimkou je kurkuma v doplnkoch stravy, kde sa nachádza v koncentrovanejších a lepšie biologicky využiteľných formách). Môžu sa vyskytnúť situácie, keď dieťa bude na prítomnosť kurkumy v strave matky citlivejšie reagovať, čo bohužiaľ nie je možné predikovať. Je tak na zvážení každej dojčiacej mamičky, či menšie množstvo kurkumy pri príprave receptov použije alebo nie.
Tieto situácie sú trochu nešťastné, pretože povinnosťou pediatrov je nezanedbať starostlivosť o dieťa, takže sú nútení postupovať podľa pravidiel, ktoré im diktuje ich profesie, čo im v žiadnom prípade nemôžeme mať za zlé. Na stranu druhú – ak sú rodičia typickí ektomorfovia a dieťa tento somatotyp zdedilo, je logické, že vznikne problém „napasovať“ sa do populačných tabuliek. Som toho názoru, že pokiaľ je energetický aj nutričný príjem dieťaťa v poriadku a skutočne nič dôležité v strave nechýba, nie je žiadny dôvod ho prekrmovať. Metóda BLW je fajn, aj tu by ale malo platiť pravidlo, kedy rodič nesúci zodpovednosť za svoju ratolesť by mal sledovať nutričný profil jeho jedálnička (k tomu slúži nutričná aplikácia) – v podstate len touto cestou môžete s určitosťou tvrdiť, že strava je vedená správnym smerom. Určitá motivácia k jedlu by ale mala byť, pretože dieťa si tak do budúcna vytvára a formuje emočné vzorce, ktoré budú ovplyvňovať jeho vzťah k jedlu.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.