Brokolica

Dobrý deň.
V rámci rastlinných zdrojov vápnika sa začína skloňovať kel kučeravý, potom-choi a brokolica. Aký máte na tieto potraviny z pohľadu vápnika názor? Počítal som objem vstrebateľného vápnika pri brokolici a vychádza lepšie ako pri kravskom mlieku. Tiež už upúšťam od odporúčania maku ako kvalitného zdroja, pretože jeho vstrebateľnosť je reálne veľmi nízka, ako je uvádzané napríklad tu: https://www.evahajkova.com/sk/jaka-je-absorbce-vapniku-z-rostlinnych-zdroju- vyjadreni-k-maku , a zároveň hrozí vysoké zaťaženie kadmiom.
Ďakujem

Vstrebávanie minerálov zo stravy je nielen zložitý problém, ale predovšetkým v oblasti číselného vyjadrenia silne relatívne. Do procesu vstupuje príliš veľa faktorov, aby bolo možné zmysluplne vyjadriť úroveň využiteľnosti každého prvku, buďte tu preto opatrní nielen na preberanie akýchkoľvek hodnôt, ale predovšetkým na ich uplatňovanie v praxi. Miera využiteľnosti vápnika je všeobecne z rastlinných zdrojov podstatne nižšia, než zo živočíšnych, je preto potrebné u rastlinnej stravy investovať viac snahy do zefektívnenia celého procesu. V základe sa jedná o znižovanie podielu vlákniny a vyhýbanie sa vyšším koncentráciám ďalších antinutričných zložiek, zmysel má ale aj udržiavať rovnováhu s prijatým Mg, starať sa o funkciu črevného mikrobiomu, ktorý sa v nemalej miere na metabolizácii vápnika podieľa, zaisťovať dostatok kalciferolu či podporovať aktivitou. Čím vyšší podiel rastlinných potravín (a teda zdrojov vápnika) v strave máme, tým vyššie nároky kladieme na organizmus v oblasti aktivácie adaptačných mechanizmov, ktoré majú za úlohu udržovať rovnováhu. Extrémom v tomto smere je vegánska strava, kde má zmysel riešiť každý „detail“, pretože prax ukazuje, že skutočne má problém so zabezpečením dostatku vápnika so všetkými jeho dôsledkami.
Ťažké kovy u citovaných zdrojov potravín neriešte, tento faktor podlieha kvalite pôdy a spôsobu pestovania plodín, nemá zmysel ho paušalizovať.

Dobrý deň,
mám dlhodobo po dvoch pôrodoch štítnu žľazu „na hrane“. Lieky mi ale zatiaľ lekár nepredpísal. Vadí v tomto prípade ak by som pravidelne pojedala Pickles z kapusty alebo kaleráby? Tiež si často podusím pár minút v parnom hrnci brokolicu. Znižujú tieto úpravy ako fermentácia alebo podusenie obsah strumigénov v kapustovitej zelenine? V prípade potom semienok, orechov, obilnín a strukovín pokiaľ ich vždy namočím mala by som tým negatívny dopad antinutričných látok tiež eliminovať? Trošku ma zarazila Vaša odpoveď viď otázku nižšie ohľadom vegánstva a zlej štítnej žľazy, kedy v podstate iba rastlinnú stravu neodporúčate. Pritom pokiaľ budem dodržiavať zásady ako namáčanie, fermentácia, klíčenie, mala som za to, že tým môžem negatívne látky v týchto potravinách podstatne eliminovať.
Ďakujem za odpoveď.

Tepelné úpravy vrátane namáčania a fermentácie znižujú množstvo antinutričných látok, v prípade strumigénov ale nijak zásadne, dokonca kyslá kapusta obsahuje týchto zložiek vcelku zbytočne vysoké množstvo. Vegánska strava obsahuje najvyšší podiel antinutričných faktorov v strave zo všetkých stravovacích režimov, nie je tak vhodná pre jedincov, ktorí majú genetické predispozície k poruchám funkcie štítnice. V praxi to znamená, že je v takýchto situáciách potrebné o to dôkladnejšie dbať na dodržiavanie všetkých dostupných pravidiel, ktoré v rámci úprav stravovania zlepšia stráviteľnosť rastlinných potravín a súčasne znížia podiel antinutričných látok.
Všeobecne platí, že je vhodné sa nie priamo vyhýbať týmto "inkriminovaným" potravinám, ale predovšetkým mať ich príjem pod kontrolou (= ich občasná konzumácia v primeranom množstve ničomu neublíži). Toto je podmienené snahou o zaistenie dostatočného príjmu látok, ktoré funkciu štítnej žľazy podporujú (jód, zinok, selén, antioxidanty, dostatok bielkovín...).