Autizmus

Dobrý deň, pán magister,
chcem sa opýtať, ako by ste doplnili vápnik u 3-ročného dieťaťa, ktoré má autizmus av rámci zlepšenia jeho stavu je vhodná bezlepková diéta a vyradenie mliečnych výrobkov, kvôli obsahu kazeínu. Tak malé dieťa asi nebude jesť mandle, kešu, mak, príliš strukovín atď.?
Veľmi ďakujem za odpoveď.

Popisovaná situácia a jej podobné nemusí vždy skončiť nešťastne, prípadne ani neznamenajú, že sa jedná o väčší problém. U snahy zaistiť dostatok príjmu akýchkoľvek živín síce na jednej strane riešime výzvu v podobe hodnôt vzťahujúcich sa k RI, na stranu druhú ale toto neznamená, že musí ísť o podmienku či nutnosť. Referenčné hodnoty príjmu sú vždy vztiahnuté k potrebám spriemerovanej populácie a je známe, že organizmus je schopný veľmi dobre prosperovať aj pri nižšom príjme niektorých z nich. Vápnik je jedným z typických príkladov takejto situácie - rieši sa snaha o jeho navyšovanie z dôvodu obáv zo zlého vývoja kostí (ku ktorému samozrejme môže dôjsť, a to nielen u dospelých vo vzťahu k vzniku osteopénie či osteoporozy, ale aj u malých detí, ktorých kostrový aparát potrebuje k svojmu správnemu vývoju určité množstvo vápnika a bielkovín), v skutočnosti ale jeho celkové množstvo na tanieri nie je zárukou zaistenia potrebnej dávky. Kľúčovým aspektom je množstvo danej látky, ktoré je schopné sa zo stravy vstrebať do organizmu, a ďalej zohráva úlohu aj fakt, aký podiel z celkovo vstrebaného množstva organizmus dokáže efektívne metabolizovať. Prevedené do praxe - pokiaľ viete, že nie ste z dôvodu zdravotných limitov schopní dodať všeobecne požadované dávky vápnika a nechcete alebo nemôžete suplementovať, stále ešte máte možnosť cieliť úpravou stravy na tie faktory, ktoré majú vplyv na vstrebávanie látky z čriev a jej následné metabolizácie v organizme. U vápnika to obnáša dobre fungujúcu črevnú mikrobiotu, ktorá (nielen produkciou vitamínu K2) ovplyvňuje úroveň vstrebávania, ale aj "stráženie" správnych pomerov voči ďalším prvkom (horčíka, fosforu).