Osteoporóza

Osteoporóza je stav, pri ktorom sa znižuje hustota kostnej hmoty. Dochádza k strate bielkovín a minerálov, štruktúra kosti sa zoslabuje a kosti sa potom ľahko lámu. Častými príznakmi postupujúcej osteoporózy sú bolesti chrbta, ľahká lomivosť kostí (najčastejšie zlomeniny bedra a stavcov chrbtice), vytvorenie hrbu (kyfóza) či výrazné zmenšenie telesnej výšky. Najzávažnejší vplyv na život majú zlomeniny krčku stehennej kosti - až jednej tretine pacientov sa už nikdy nevráti plná pohyblivosť. [1]

Príčin znižovania hustoty kostí je hneď niekoľko:
Vo vzťahu ku kvalite stravovania sa najčastejšie udávajú dlhodobo znížený prísun bielkovín [2], nedostatok vitamínu D3 a vápnika. [3] Navyše v posledných rokoch je sledovaný vplyv vysokého podielu fytoestrogénov v strave západnej populácie (najčastejšie z dôvodu konzumácie sójových produktov). [4] [5]
Ďalej je to nedostatok pohybu. Fyzická aktivita prostredníctvom zvýšenej činnosti svalového tkaniva stimuluje kostnú remodeláciu a podporuje ukladanie minerálnych látok do kostí. Najväčší význam majú pohybové aktivity, pri ktorých dochádza k zaťaženiu skeletu vlastnou váhou alebo silovým odporom (napríklad chôdza, beh, silový tréning). [6] Naopak aktivity bez zaťaženia, ako je plávanie, majú na hustotu kostnej hmoty menší vplyv.
Pomerne výrazný vplyv má už spomínaná hormonálna regulácia. U žien dochádza po menopauze k poklesu produkcie estrogénu, ktorý významne ovplyvňuje rovnováhu medzi tvorbou a odbúravaním kostného tkaniva. Zníženie hladiny estrogénu vedie k zvýšenej kostnej resorpcii a rýchlejšiemu úbytku kostnej hmoty. U mužov môže vo vyššom veku dochádzať k postupnému poklesu hladiny testosterónu, ktorý sa takisto podieľa na regulácii kostného metabolizmu, hoci zmeny bývajú zvyčajne pozvoľnejšie než u žien.

V neposlednom rade je potrebné zohľadniť aj vplyv niektorých liekov. Významným rizikovým faktorom je dlhodobé užívanie systémových kortikoidov. [7] Vplyv hormonálnej antikoncepcie na kostnú hmotu je diferencovaný – bežná kombinovaná hormonálna antikoncepcia zvyčajne nemá zásadný negatívny dopad na hustotu kostí, niektoré dlhodobo podávané gestagénne preparáty však môžu kostný metabolizmus ovplyvniť viac. [8]

Osteoporózou sú najčastejšie postihnuté ženy po menopauze a muži po andropauze. Nie sú ale výnimky, kedy sa znížená hustota kostnej hmoty objavuje aj u mladších osôb. Môže ísť o kombináciu:

• dlhodobého nedostatku bielkovín a energie v strave,
• nízkej telesnej hmotnosti,
• nedostatočnej pohybovej aktivity,
• fajčenia,
• nadmernej konzumácie alkohol,
• o dôsledok niektorých ochorení a liečebných postupov.

Významnú úlohu zohráva aj genetická predispozícia.

Vplyv stravy na osteoporózu

Pevnosť kostí môžeme v najväčšej miere ovplyvniť predovšetkým úpravou životného štýlu. Základom je dostatočný príjem bielkovín, ktoré tvoria organickú zložku kostného tkaniva (kolagénovú matrix), do ktorej sa následne ukladajú minerálne látky. Pretože je hustota kostí ovplyvňovaná nielen množstvom proteínov, ale aj obsahom a pomerom minerálnych látok, ktoré tvoria ich neoddeliteľnú súčasť, je dôležité zabezpečiť v strave aj adekvátny príjem vápnika, horčíka, fosforu a fluóru. Ako najdôležitejší prvok je citovaný vápnik, ktorého kvalitu metabolizmu v tele výrazne ovplyvňuje obsah horčíka a vitamínu D3. Pre správne zabudovanie vápnika do kostí je dôležitý aj vitamín K2, ktorý sa podieľa na aktivácii bielkovín zodpovedných za mineralizáciu kostného tkaniva. [9] Negatívny vplyv môže mať nadmerný príjem soli, ktorý zvyšuje straty vápnika močom. [10]

Úroveň vstrebávania a následného využitia kľúčových živín je významne ovplyvnená pohybovou aktivitou. Mechanické zaťaženie kostí podporuje ich pevnosť a spomaľuje úbytok kostnej hmoty. Svoj vplyv má aj pravidelný pobyt na slnku, pretože pôsobením UVB žiarenia vzniká v koži cholekalciferol (vitamín D3), ktorý je nevyhnutný pre vstrebávanie vápnika z čreva. V našich klimatických podmienkach môže byť najmä v zimnom období jeho tvorba nedostatočná.

V prípade diagnostikovanej osteoporózy je okrem režimových opatrení niekedy potrebná aj cielená farmakologická liečba, ktorá znižuje riziko zlomenín. Základom však zostáva komplexný prístup zahŕňajúci vyváženú stravu, dostatok pohybu, primeraný pobyt na slnku a pravidelné lekárske kontroly.