Úvod / Všetko o štúdiu / Ktoré výživové teórie uprednostňujeme?
Stále viac sa záujemcovia o štúdium u nás pýtajú, k akým výživovým teóriám sa viac prikláňame. Teda či viac kladieme dôraz na vysokosacharidové režimy, alebo naopak preferujeme nízkosacharidové diéty, ako sú paleostravovanie ai. Aj napriek tomu, že naša filozofia je jasne definovaná a stojí na celostnom prístupe, zaslúži si tieto otázky verejnú odpoveď „pod drobnohľadom“.
Ľudská bytosť dostala od prírody do vienka niekoľko úžasných metabolických schopností. Medzi tie základné patrí flexibilita (pružnosť) a adaptabilita (schopnosť prispôsobovať sa podmienkam). Obe sú vzájomne svojimi vlastnosťami a prejavmi prepojené a poskytujú nám niečo, čo môžeme označiť výrazom „možnosti“.
Tráviaci trakt človeka je naprogramovaný na to, aby sa choval ako všežravec. Nie v zmysle toho, ako definujeme všežravce u živočíchov nižšej fylogenetickej úrovne. Človeka považujme za všežravca preto, že je schopný „zožrať“ čokoľvek a súčasne to aj vcelku kvalitne stráviť. V tomto smere by s týmto faktom nemal mať nikto problém. Celý „fígeľ“ v oblasti možností, ktoré ako bytosti na najvyššej evolučnej priečke máme k dispozícii, spočíva v tom, že na rozdiel od zvierat vlastníme aj najviac vyvinuté vedomie. A práve naše vedomie nám umožňuje pristupovať k stravovaniu s možnosťami flexibility a adaptability.
Vysvetlime si trochu bližšie:
Každý človek je individualita – genetická (máme odlišný typ metabolizmu) i duchovná (sme nositelia individualizovaného vedomia). V dnešnej dobe nie je problém rôznymi metódami vyhodnotiť a určiť typ metabolizmu. Máme krvné testy, analýzy telesnej konštitúcie, testy DNA, metódy určovania metabolizmu pomocou vlasovej analýzy a mnohé ďalšie, ktoré skvele dokreslia obrázok o tom, čo v tele a za akých podmienok prebieha. Pokiaľ im rozumieme, máme možnosť potom prispôsobiť aj formu stravovania. Pre niekoho tak bude vhodnejšia vysokosacharidová, pre iných zase vysokotuková strava. A je to tak v poriadku, pretože to zodpovedá našim genetickým predispozíciám.
Lenže…
Do celej hry o tom, ako sa vlastne máme (či môžeme) správne stravovať, vstupuje druhá „polovica“ našej bytosti, a tou je vedomie. Obrovské množstvo ľudí má toto problém pochopiť, a je to veľká škoda. Uvedomenie si toho, akú úlohu zohráva vedomie v prístupe k stravovaniu, zásadným spôsobom rozhoduje o tom, ako sa bude správať naše zdravie. A od toho sa okrem iného odvíja aj celková úroveň nášho šťastia, po ktorom toľko túžime.
Vedomie je spôsob, akým vnímame svoju realitu.
Táto definícia nám umožňuje pochopiť dôvody, prečo je náš metabolizmus pružný a súčasne schopný prispôsobovať sa okolnostiam. Typickým príkladom sú ľudia odmietajúci jesť mäso. Dajme tomu, že ich dôvody sa nachádzajú predovšetkým v etickej sfére. Pragmaticky povedané to znamená, že nechcú svoj tráviaci trakt (na ktorého funkciu je „napojený“ systém autonómnej nervovej sústavy šíriaci v tele pocity a emócie) zaťažovať „mŕtvolami“. Jednoducho úroveň ich vedomia je na takom stupni, kedy sa z pozície slobodnej vôle rozhodli posunúť sa v tejto sfére vývojovo ďalej. A pretože myseľ (vedomá, podvedomá i nadvedomá), ktorá je produktom nášho vedomia, riadi fungovanie každej bunky nášho fyzického tela, je úlohou nášho tela, aby sa podriadilo príkazom mysle.
A tu vstupuje na scénu už spomínaná schopnosť pružnosti a adaptability. My ľudia – na rozdiel od zvierat – máme možnosť a súčasne aj schopnosť sa pomerne rýchlo prispôsobovať podmienkam, do ktorých sa dostaneme. Ak sú v súlade obe sféry (fyzická aj duševná), metabolizmus jednoducho "prepína" do iného režimu a vie v ňom bezproblémovo fungovať. Pokiaľ teda vegetariáni či vegáni prestanú jesť mäso a súčasne sa im podarí ostatnými skupinami potravín nahradiť chýbajúce bielkoviny a niektoré ďalšie zložky, je z nutričného hľadiska taká strava úplne v poriadku. Myseľ vyžadovala zmenu, ktorej sa metabolizmus jednoducho prispôsobil.
Nie je teda možné tvrdiť, že jeden spôsob či systém stravovania je lepší alebo horší, než iný. Je to rovnako nešťastné, ako tvrdiť, že jeden človek je lepší a druhý horší. Nikto nie je horší alebo lepší, každý sme iba na inom stupni vývoja.
Systém nízkosachatidových diét (napr. paleo) máme zakódovaný v génoch od svojich predkov, ktorí si týmto spôsobom života pred dlhými tisícročiami prechádzali. Ak my v dnešnej dobe zmeníme podmienky stravovania, genetika na základe svojich historických skúseností prepne náš metabolizmus do režimu, kedy si jednoducho „spomenieme“, ako s takou stravou nakladať, a jednoducho sa jej prispôsobíme. To isté platí o všetkých ostatných režimoch, nech už sú akékoľvek. Vždy je potrebné investovať dostatok času potrebného na to, aby sa telo i myseľ prispôsobili novej situácii, a súčasne neísť cestou absolútnych extrémov, ktoré vždy budú mať schopnosť vykoľajiť homeostatické systémy nášho tela z potenciálnej rovnováhy.
Z týchto dôvodov je potrebné vyhlásiť, že neuprednostňujeme žiadne systémy stravovania. Všetko je o uhle pohľadu a dodržiavaní pravidiel, ktoré nepoznajú skratky a nie je ich tak možné nijako obísť.
Pravdou ale je, že hlavný smer, na ktorý sa v kurzoch zameriavame, je naučiť študentov čo najširšiemu spektru pravidiel všetkých režimov stravovania. Najviac času ale strávime nad tými vysokosacharidovými. Toto má jeden jediný dôvod: Žijeme v čase, keď je naša populácia niekoľko tisíc rokov pod vplyvom poľnohospodárstva. Sme tak veľmi dobre adaptovaní na konzumáciu obilnín, ktoré robia zo stravy typicky vysokosacharidovú. Navyše úroveň pohybovej aktivity a emočného stresu (teda dva dodatočné a súčasne úplne zásadné faktory) sú dnes na úplne inej úrovni, než v ďalekej histórii, ku ktorej patrili aj iné spôsoby stravovania.
Nahliadané všeobecne – pretože sa drvivá väčšina ľudí na celej planéte stravuje vysokosacharidovým spôsobom, je naším cieľom, aby si ujasnila čo najviac pravidiel súvisiacich práve s týmto režimom.
Mgr. Martin Jelínek
Lucie Hermanová
Týmto by som Vám rada poďakovala, že som sa mohla stať aspoň malou súčasťou "ATAC rodiny" :-) Posledný polrok bol síce trošku náročnejší, ale aj veľmi prínosný. Veľmi som si štúdium užila a doslova hltala každú novú informáciu. Vďaka informáciám, ktoré som mala možnosť získať štúdiom, sa teraz môj život bude uberať iným, lepším smerom. Najviac som na kurze ocenila – okrem toho, že kurz pána Jelínka je najkomplexnejší u nás – unikátnu výukovú hru ZOF. Študent má možnosť vyskúšať si, ako by mal jedálniček k danej lekcii vyzerať. Hra ihneď vyhodnotí chyby, ktorých sa študent dopustil , a tak môžete okamžite zjednať nápravu a priblížiť sa tak pomyselnému "ideálnemu" jedálničku. Tento kurz odporúčam každému, komu nie je jeho zdravie a zdravie jeho blízkych ľahostajné. Som veľmi rada, že som sa rozhodla práve pre Váš kurz
Tereza Krutilová
Ako mamička dvoch detí som sa už od prvého tehotenstva cítila pod neustálym tlakom. Snažila som sa zaistiť sebe i svojej rodine čo najlepšie stravovacie návyky a zároveň viesť svoje deti k zdravému životnému štýlu. K tomu všetkému mi nepomohlo ani obrovské množstvo naštudovanej literatúry, ani mediálna "masáž" nasmerovaná účelne na nastávajúce či dojčiace mamičky a ich svedomie. Nebola som si istá vôbec ničím av hlave mi nastal skôr veľký zmätok. V kurze Výživa detí a následne Poradca pre výživu som si nielen všetko ujasnila, získala veľký prehľad a hlavne nadhľad nad touto problematikou, ale nastala u mňa úplne zásadná zmena myslenia a spôsobu uvažovania. Ja osobne sa cítim skvele, nielen preto, že kilá idú dole, ale najviac oceňujem to, že mám zdravé deti. Po niekoľkých rokoch trápenia so zápalmi pľúc sú moje deti úplne zdravé a spokojné a tým pádom aj celá moja rodina. Za to som nášmu skvelému lektorovi Mgr. Jelinku najviac vďačná. Oceňujem jeho profesionalitu a 100% nasadenie, s akým sa všetkým po celú dobu kurzu venoval a venuje ďalej. Skvelým prínosom je možnosť ďalšej spolupráce av neposlednom rade nadviazanie nových (nielen) profesijných priateľstiev s ostatnými študentov kurzu. Za toto všetko ďakujem a vrelo odporúčam kurzy absolvovať!
MUDr. Pavel Dvorský
Ako chirurg sledujem znepokojene trvalo vzostupnú tendenciu výskytu smrteľných chorôb. Jedného dňa som si uvedomil, že sa to týka aj nás lekárov, av štatistikách som našiel, že umierame dokonca ešte skôr, ako naši pacienti. V ten deň som pochopil, že aj my lekári robíme „niečo“ dlhodobo zle, a ak s tým nič neurobím, budem čoskoro ja aj moja rodina niekomu hovoriť – „prečo práve ja“, ako to často počúvam. My lekári intuitívne cítime, že prevaha tých dlhodobých a fatálnych chýb je v oblasti výživy a spôsobu života, ale naša pýcha a nedostatok pokory nám nedovolia priznať si, že o tejto oblasti prakticky nič nevieme, pretože nás to nikto neučil. Celý systém lekárskeho vzdelávania túto problematiku úplne zabúda. Ja som sa rozhodol to zmeniť; kvôli sebe, svojej rodine a svojim „novým“, nezaslepeným pacientom. Vzdelávací inštitút ATAC spol. sro som zvolil pre svoje vzdelanie v tejto oblasti preto, že u nás aj v Európe patrí k absolútnej špičke v odbore praktickej výučby komplexne poňatého zdravého spôsobu života. Navyše vo svojom „know-how“ dáva najlepšie do súvislostí fakty vierohodných vedeckých štúdií západnej medicíny s neopomenuteľnou múdrosťou medicíny starých východných kultúr. Obsah a úroveň štúdia veľmi prekonali moje očakávania a štatút „kurzu“ je iste z dôvodov legislatívnych, pretože sa oveľa viac podobá štúdiu univerzitnému. Lekcie sú pútavé, náučné, ľahko zvládnuteľné pre každého, bez ohľadu na profesiu, vzdelanie, zaneprázdnenosť. A to je nesmierne dôležité. Prajem každému zažiť radosť z „vlastného“ objavu zdravého spôsobu života, ktorú absolventom tento inštitút prináša. Ak by ohlas mal niesť aj nejaké posolstvo, začal by som citáty: „Ak je človek zdravý, praje si veľa vecí, ak je chorý, praje si len jedno. Zdravie.“ „ Je nerozumné kopať studňu, až keď nám hrdlo zviera smäd“. A dodal by som: Nikdy nie je neskoro začať sa vzdelávať v tejto oblasti. Urobme to kvôli sebe, svojej rodine a pokiaľ možno, ktokoľvek v tom pomáhajme aj ostatným. Je to mimochodom skvelý spôsob ako meniť svet k lepšiemu!
