Ktoré výživové teórie uprednostňujeme?

Stále viac sa záujemcovia o štúdium u nás pýtajú, k akým výživovým teóriám sa viac prikláňame. Teda či viac kladieme dôraz na vysokosacharidové režimy, alebo naopak preferujeme nízkosacharidové diéty, ako sú paleostravovanie ai. Aj napriek tomu, že naša filozofia je jasne definovaná a stojí na celostnom prístupe, zaslúži si tieto otázky verejnú odpoveď „pod drobnohľadom“.

Ľudská bytosť dostala od prírody do vienka niekoľko úžasných metabolických schopností. Medzi tie základné patrí flexibilita (pružnosť) a adaptabilita (schopnosť prispôsobovať sa podmienkam). Obe sú vzájomne svojimi vlastnosťami a prejavmi prepojené a poskytujú nám niečo, čo môžeme označiť výrazom „možnosti“.

Tráviaci trakt človeka je naprogramovaný na to, aby sa choval ako všežravec. Nie v zmysle toho, ako definujeme všežravce u živočíchov nižšej fylogenetickej úrovne. Človeka považujme za všežravca preto, že je schopný „zožrať“ čokoľvek a súčasne to aj vcelku kvalitne stráviť. V tomto smere by s týmto faktom nemal mať nikto problém. Celý „fígeľ“ v oblasti možností, ktoré ako bytosti na najvyššej evolučnej priečke máme k dispozícii, spočíva v tom, že na rozdiel od zvierat vlastníme aj najviac vyvinuté vedomie. A práve naše vedomie nám umožňuje pristupovať k stravovaniu s možnosťami flexibility a adaptability.

Vysvetlime si trochu bližšie:

Každý človek je individualita – genetická (máme odlišný typ metabolizmu) i duchovná (sme nositelia individualizovaného vedomia). V dnešnej dobe nie je problém rôznymi metódami vyhodnotiť a určiť typ metabolizmu. Máme krvné testy, analýzy telesnej konštitúcie, testy DNA, metódy určovania metabolizmu pomocou vlasovej analýzy a mnohé ďalšie, ktoré skvele dokreslia obrázok o tom, čo v tele a za akých podmienok prebieha. Pokiaľ im rozumieme, máme možnosť potom prispôsobiť aj formu stravovania. Pre niekoho tak bude vhodnejšia vysokosacharidová, pre iných zase vysokotuková strava. A je to tak v poriadku, pretože to zodpovedá našim genetickým predispozíciám.

Lenže…

Do celej hry o tom, ako sa vlastne máme (či môžeme) správne stravovať, vstupuje druhá „polovica“ našej bytosti, a tou je vedomie. Obrovské množstvo ľudí má toto problém pochopiť, a je to veľká škoda. Uvedomenie si toho, akú úlohu zohráva vedomie v prístupe k stravovaniu, zásadným spôsobom rozhoduje o tom, ako sa bude správať naše zdravie. A od toho sa okrem iného odvíja aj celková úroveň nášho šťastia, po ktorom toľko túžime.

Vedomie je spôsob, akým vnímame svoju realitu.

Táto definícia nám umožňuje pochopiť dôvody, prečo je náš metabolizmus pružný a súčasne schopný prispôsobovať sa okolnostiam. Typickým príkladom sú ľudia odmietajúci jesť mäso. Dajme tomu, že ich dôvody sa nachádzajú predovšetkým v etickej sfére. Pragmaticky povedané to znamená, že nechcú svoj tráviaci trakt (na ktorého funkciu je „napojený“ systém autonómnej nervovej sústavy šíriaci v tele pocity a emócie) zaťažovať „mŕtvolami“. Jednoducho úroveň ich vedomia je na takom stupni, kedy sa z pozície slobodnej vôle rozhodli posunúť sa v tejto sfére vývojovo ďalej. A pretože myseľ (vedomá, podvedomá i nadvedomá), ktorá je produktom nášho vedomia, riadi fungovanie každej bunky nášho fyzického tela, je úlohou nášho tela, aby sa podriadilo príkazom mysle.

A tu vstupuje na scénu už spomínaná schopnosť pružnosti a adaptability. My ľudia – na rozdiel od zvierat – máme možnosť a súčasne aj schopnosť sa pomerne rýchlo prispôsobovať podmienkam, do ktorých sa dostaneme. Ak sú v súlade obe sféry (fyzická aj duševná), metabolizmus jednoducho "prepína" do iného režimu a vie v ňom bezproblémovo fungovať. Pokiaľ teda vegetariáni či vegáni prestanú jesť mäso a súčasne sa im podarí ostatnými skupinami potravín nahradiť chýbajúce bielkoviny a niektoré ďalšie zložky, je z nutričného hľadiska taká strava úplne v poriadku. Myseľ vyžadovala zmenu, ktorej sa metabolizmus jednoducho prispôsobil.

Nie je teda možné tvrdiť, že jeden spôsob či systém stravovania je lepší alebo horší, než iný. Je to rovnako nešťastné, ako tvrdiť, že jeden človek je lepší a druhý horší. Nikto nie je horší alebo lepší, každý sme iba na inom stupni vývoja.

Systém nízkosachatidových diét (napr. paleo) máme zakódovaný v génoch od svojich predkov, ktorí si týmto spôsobom života pred dlhými tisícročiami prechádzali. Ak my v dnešnej dobe zmeníme podmienky stravovania, genetika na základe svojich historických skúseností prepne náš metabolizmus do režimu, kedy si jednoducho „spomenieme“, ako s takou stravou nakladať, a jednoducho sa jej prispôsobíme. To isté platí o všetkých ostatných režimoch, nech už sú akékoľvek. Vždy je potrebné investovať dostatok času potrebného na to, aby sa telo i myseľ prispôsobili novej situácii, a súčasne neísť cestou absolútnych extrémov, ktoré vždy budú mať schopnosť vykoľajiť homeostatické systémy nášho tela z potenciálnej rovnováhy.

Z týchto dôvodov je potrebné vyhlásiť, že neuprednostňujeme žiadne systémy stravovania. Všetko je o uhle pohľadu a dodržiavaní pravidiel, ktoré nepoznajú skratky a nie je ich tak možné nijako obísť.

Pravdou ale je, že hlavný smer, na ktorý sa v kurzoch zameriavame, je naučiť študentov čo najširšiemu spektru pravidiel všetkých režimov stravovania. Najviac času ale strávime nad tými vysokosacharidovými. Toto má jeden jediný dôvod: Žijeme v čase, keď je naša populácia niekoľko tisíc rokov pod vplyvom poľnohospodárstva. Sme tak veľmi dobre adaptovaní na konzumáciu obilnín, ktoré robia zo stravy typicky vysokosacharidovú. Navyše úroveň pohybovej aktivity a emočného stresu (teda dva dodatočné a súčasne úplne zásadné faktory) sú dnes na úplne inej úrovni, než v ďalekej histórii, ku ktorej patrili aj iné spôsoby stravovania.

Nahliadané všeobecne – pretože sa drvivá väčšina ľudí na celej planéte stravuje vysokosacharidovým spôsobom, je naším cieľom, aby si ujasnila čo najviac pravidiel súvisiacich práve s týmto režimom.

Vyberte si z našich kurzov

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Ďalšie ohlasy absolventov

Vyberte si z našich kurzov

Späť do sekcie Všetko o štúdiu