Mrkva kvasená

V miernom zemepisnom pásme hojne pestovaná koreňová zelenina (Daucus carota) je pre svoj obsah beta-karoténu známa ako „liek na oči“. Pochádza zo stredného Východu (Afganistan), okolo 12. storočia sa objavila v Európe. Súčasné oranžové formy mrkvy boli vyšľachtené v 17. storočí v Holandsku. Pestujú sa dve odrody mrkvy – raná karotka s tupým koncom a sladšou chuťou, a mrkva, ktorá je neskoršia, špicatá a znáša dlhé skladovanie. Proces kvasenia zeleniny prebieha v uzavretých nádobách bez prístupu vzduchu, väčšinou trvá niekoľko dní až týždňov. Zeleninu je potrebné nastrúhať či nakrájať, presoliť, v prípade potreby pridať vybrané korenie (najčastejšie sa používa rasca a cesnak) a nechať zrieť.

Kvasená mrkva a zdravie

Mrkva je bohatým zdrojom karoténov s významnými antioxidačnými účinkami, predovšetkým beta-karoténu. Táto látka je dávaná do súvislosti s prevenciou šerosleposti, oi má v určitom rozsahu aj vplyv na ochranu pokožky pred negatívnym vplyvom UV žiarenia. Baktérie spôsobujúce proces kvasenia enzymaticky štiepia vlákninu, zelenina je tak ľahšie stráviteľná. Súčasne sa zvyšuje obsah niektorých látok (vitamínov). Kvasená zelenina obsahuje vyšší podiel soli, jej dlhodobý prebytok môže negatívne ovplyvniť zdravie (vysoký krvný tlak, zaťaženie lymfatického systému, nepomer medzi sodíkom a draslíkom). Konzumácia fermentovaných potravín podporuje aktivitu črevnej mikroflóry, má tak zásadný vplyv na kvalitu všetkých metabolických pochodov, je preto výhodné ich konzumovať pravidelne. Príliš vysoké množstvo kvasenej zeleniny môže spôsobiť problémy s nadúvaním a plynatosťou, vypláca sa ju tak zaraďovať do jedálnička v menších porciách.

Kvasená mrkva v kuchyni

Kvasenú mrkvu je možné konzumovať čerstvú aj tepelne upravenú. Tepelná úprava síce zničí niektoré biologicky aktívne látky, na stranu druhú sa ale potravina stane ľahšie stráviteľnou. Kvasená zelenina je bežnou súčasťou:
- zeleninových obloh,
- zeleninových šalátov,
- dusených zmesí,
- polievok.