Marmeláda višňová

Višne sú plody višne obyčajné (Prunus cerasus), ktorých veľkosť sa bežne pohybuje v rozmedzí 1-2 cm. Tvarom pripomínajú čerešne, ich farba je ale väčšinou tmavšia (niektoré druhy sú ale svetlo červené), väčšinou sa jedná o odtiene tmavo červené. Ich chuť sa líši podľa odrody, väčšinou je sladkokyslá. Pôvodne pochádza z juhovýchodnej Európy, sú typické pre mierne a subtropické pásmo. Višňová marmeláda sa najčastejšie vyrába zo zrelých višní, ktoré sa spracovávajú v celku, prepasírované alebo lisované, ďalej cukru a želírovacieho prípravku (najčastejšie pektínu). Celá zmes sa uvedie do varu a varí sa až do zhustnutia zmesi. Občas sa k ochuteniu pridáva aj kyselina citrónová, ktorá okrem iného podporuje tuhnutie hmoty. Obsah cukru aj použitie želírovacích látok je ale individuálny, od toho sa menia aj nutričné ​​charakteristiky marmelády. V Európskej únii sa pod pojmom marmeláda rozumie produkt, ktorý obsahuje minimálne pätinu podielu citrusových plodov. Kvalita marmelády sa vždy odvíja od zastúpeného podielu ovocnej zložky, musí byť minimálne 35 %. Marmelády, u ktorých množstvo ovocia presahuje 45 %, sa označujú ako výberové.

Marmeláda višňová a zdravie

Pri výrobe marmelády sa bežne používa cukor. Je síce možné džem pripraviť aj bez jeho pridania, v prevažnej väčšine prípadov sa tak ale nedeje. Energetická hodnota marmelády je tak oveľa väčšia, než je tomu u surového ovocia. To isté platí aj o glykemickom indexe, výnimkou sú situácie, keď sa použijú rastlinné formy želírovacích látok obsahujúce vlákninu, ktorá hodnoty GI znižuje. Je to dôležitá informácia predovšetkým pre ľudí:
- s inzulínovou rezistenciou,
- postihnutých diabetom,
- v redukčných diétach.

Marmeláda višňová v kuchyni

Višňová marmeláda sa najčastejšie používa ako ochucovadlo v kombinácii s pečivom a maslom. Býva aj súčasťou dezertov, je možné ju použiť na ochutenie kaší.