Marmeláda šípková

Šípok je označenie pre plod ruže (Rosa). Jedná sa o krovitú rastlinu, ktorá zastuouje viac ako 100 druhov rastlín, v potravinárstve sa používajú plody ruže šípkovej (Rosa canina). Plody (označované ako Fructus cynosbati) majú červenú farbu, ich veľkosť sa bežne pohybuje v rozmedzí 1-2 cm, v surovom stave majú sladko-trpkú chuť. Šípková marmeláda sa najčastejšie vyrába zo zrelých šípok, ktoré sa spracovávajú v celku, prepasírované alebo lisované, ďalej cukru a želírovacieho prípravku (najčastejšie pektínu). Celá zmes sa uvedie do varu a varí sa až do zhustnutia zmesi. Občas sa k ochuteniu pridáva aj kyselina citrónová, ktorá okrem iného podporuje tuhnutie hmoty. Obsah cukru aj použitie želírovacích látok je ale individuálny, od toho sa menia aj nutričné charakteristiky marmelády. V Európskej únii sa pod pojmom marmeláda rozumie produkt, ktorý obsahuje minimálne pätinu podielu citrusových plodov. Kvalita marmelády sa vždy odvíja od zastúpeného podielu ovocnej zložky, musí byť minimálne 35 %. Marmelády, u ktorých množstvo ovocia presahuje 45 %, sa označujú ako výberové.

Marmeláda šípková a zdravie

Pri výrobe marmelády sa bežne používa cukor. Je síce možné džem pripraviť aj bez jeho pridania, v prevažnej väčšine prípadov sa tak ale nedeje. Energetická hodnota marmelády je tak oveľa väčšia, než je tomu u surového ovocia. To isté platí aj o glykemickom indexe, výnimkou sú situácie, keď sa použijú rastlinné formy želírovacích látok obsahujúce vlákninu, ktorá hodnoty GI znižuje. Je to dôležitá informácia predovšetkým pre ľudí:
- s inzulínovou rezistenciou,
- postihnutých diabetom,
- v redukčných diétach.

Marmeláda šípková v kuchyni

Šípková marmeláda sa najčastejšie používa ako ochucovadlo v kombinácii s pečivom a maslom. Býva aj súčasťou dezertov, je možné ju použiť na ochutenie kaší.