Horčica žltá semená

Je to jedno z najstarších a najpoužívanejších korenín. Číňania ho používali už pred tisíc rokmi av antickom Grécku bolo súčasťou každodenného varenia. Prvú zmienku o liečivých účinkoch horčičného semienka nachádzame v Hippokratových spisoch, kde je spájané s úľavou svalov. Rimania ho využívali na nakladanie zeleniny. Všeobecne pochádza zo Stredomoria. Plodom tejto rastliny (Sinapis) sú tzv. šešule, v ktorých sa vytvárajú semená.

Horčičné semienko a zdravie

Nariedený éterický olej horčica má upokojujúce účinky podobnej masti či obkladu. Glykozidy podporujú v organizme vstrebávanie minerálnych látok a pôsobia na peristaltiku. Semienka sú bohatým zdrojom sodíka, ktorý má vplyv na funkciu srdcovo-cievneho systému a metabolizmus vody v tele.
Semená majú nízku hodnotu glykemického indexu, čo je dôležitá informácia predovšetkým pre ľudí:
- postihnutých diabetom,
- s inzulínovou rezistenciou,
- v redukčných diétach.
Sú tiež bohatým zdrojom fytátov. Tieto antinutričné látky komplikujú vstrebávanie niektorých minerálov, z týchto dôvodov je vhodné ich pred konzumáciou tepelne upravovať, prípadne ich príjem obmedziť na primerané množstvo.

Horčičné semienko v kuchyni

V Indii sa horčičné semeno smaží v ghí (v prepustenom masle) do tej doby, než začnú semená praskať a vypúšťať orechovú príchuť. Takéto ghí sa využíva ako dochucovadlo pre iné indické pokrmy. Dnes sa tiež horčica najviac pestuje v Indii. Po celom svete sú využívané rôzne druhy horčicových pást. Napríklad:
- horčica bordeaux (z čiernych semien a nekvaseného vína),
- horčica dijon,
- francúzska horčica,
- anglická horčica (veľmi ostrá),
- nemecká horčica (jemná),
- horčica meaux (chrumkavá).
Často sa podáva k údeninám alebo mäsu. Horčičný prášok sa tiež používa na ochutenie omáčok na grilovanie alebo pri príprave iných koreniacich zmesí. Vo výrobe majonéz a iných šalátových dresingov pôsobí ako emulgátor.