Cícer

Cícer (Cicer), známa pod označením rímsky hrach, je najviac rozšírená v oblasti od východného Stredomoria až po Strednú Áziu. Najdôležitejším druhom je cícer baraní (Cicer arietinum), ktorý je treťou najvýznamnejšou strukovinou na celom svete.

Cícer a zdravie

Cícer je – rovnako ako ostatné druhy strukovín – významným zdrojom antinutričných látok. Je preto vhodné ju pred prípravou dlhšiu dobu namáčať, čím určité množstvo týchto nežiaducich zložiek odstránime. Je bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny a draslíka, nutrične ju preto môžeme považovať za atraktívnu potravinu. Zrná majú nízku hodnotu glykemického indexu. Je to dôležitá informácia predovšetkým pre ľudí:
- s inzulínovou rezistenciou,
- postihnutých diabetom,
- v redukčných diétach.

Cícer v kuchyni

Cícer je výhodné variť v tlakovom hrnci – zvýšený tlak s teplotou ovplyvní štruktúru vlákniny v rozsahu, kedy sa zlepší stráviteľnosť potraviny.
V kuchyni má pestré využitie:
- do polievok,
- súčasť šalátov,
- na výrobu nátierok,
- ako hlavný chod.
Z cíceru sa vyrába cícerová múka, ktorá je základom pre výrobu pokrmu typického pre Blízky východ - falafela. Ďalším typickým pokrmom vyrábaným z cíceru je hummus. Cícer je vhodný aj na klúčenie – takto sa zvýši jej nutričná hodnota. Patrí medzi potraviny hojne používané vo vegetariánskej a makrobiotickej kuchyni.