Úvod / Ako sa u nás študuje / Ako pristupujeme k vedeckému výskumu
Odborníci aj laici na celom svete neustále diskutujú o tom, ako by mala vyzerať správna strava. Tí "múdrejší" sa zhodujú, že by mala zodpovedať individuálnym požiadavkám každého človeka. Každý človek by sa preto mal stravovať iným spôsobom. Na teoretickej úrovni toto tvrdenie znie dobre, horšie je to už s jeho aplikáciou do reálnej praxe.
Najzásadnejším problémom je, ako máme vlastne tieto individuálne potreby tela vyhodnocovať. V podstate tu existujú dva diametrálne odlišné prístupy:
Prvý, historicky zakorenený a takzvaný "prirodzený", vychádza z dlhodobého pozorovania správania organizmu v rôznych situáciách, ktoré sa potom snažíme interpretovať vlastným špecifickým spôsobom. Okrem toho, že je k takejto činnosti potrebné určité znalosti ľudskej anatómie a fungovanie metabolizmu, a súčasne praktických skúseností, nie je na ňom nič zložité ani náročné. Podľa kvality stolice, nervovo-svalovej koordinácie, prejavov stresu, kvality vlasov, nechtov a pokožky a mnohých ďalších ukazovateľov môžeme usudzovať, čo sa deje v tele na úrovni metabolických procesov a zároveň ako organizmus v týchto smeroch reaguje na kvalitu stravy.
Tento systém je teda založený na pozorovaní, pocitoch (intuícii), skúsenostiach a odhadoch. Presnosť je preto veľmi pochybná. Je to však relatívny názor, pretože zástancovia týchto metód majú v rukáve pomyselné eso v podobe skutočnosti, že biologické procesy prebiehajúce v živých organizmoch sú dynamické, flexibilné, adaptabilné a ako celok prakticky nekvantifikovateľné. A v tomto smere majú pravdu, pretože všetko, čo v živom organizme nameriame pomocou akejkoľvek analytickej metódy, je len odrazom aktuálneho stavu fungovania jeho čiastkovej časti. Každým okamihom má tendenciu sa meniť, navyše každá časť tela sa vo svojom správaní a prejavoch v prevažnej väčšine prípadov podriaďuje pravidlám celku. Takto napríklad fungujú systémy ajurvédy alebo tradičnej čínskej medicíny už mnoho tisícročí. A v praxi naozaj fungujú.
Napriek tomu nie je prekvapujúce, že značná časť populácie má prirodzenú tendenciu zamerať svoju pozornosť na presnejšie diagnózy a z nich vyplývajúce diétne systémy. Druhý prístup k hodnoteniu metabolických procesov sa teda snaží byť čo najpresnejší. Je typicky analytický a označuje sa ako moderne vedecký. Je založený na princípoch, ktoré dnešná veda stanovila ako základ pre svoje fungovanie. Teda z citátu, ktorý predniesol francúzsky filozof René Descartes - "Pochybujem, teda myslím, myslím, teda som". Moderná veda si stanovila určité pravidlá, kde medzi základné patria:
1. Vedenie.
To znamená schopnosť skutočne preukázať, že to, čo skúmame, je založené na poznatkoch, a nie na domnienkach. Vedec je človek, ktorého úlohou je prostredníctvom racionálneho poznávania neustále hlbšie vnikať do podstaty skúmaného problému. Tieto objektívne poznatky potom pomocou logiky formuluje do konkrétnych pojmov, teórií a zákonov. Podľa pravidiel vedy teda nie je priestor pre žiadne subjektívne domnienky.
2. Spochybňovanie.
Proces spochybňovania je hnacím motorom pre postup vpred, pretože čokoľvek spochybňujeme – hoci sa môže jednať o novo objavenú skutočnosť – pomáha odkryť ďalšie uhly pohľadu na danú problematiku. Veda sama o sebe vznikla z filozofie, ktorá je platformou pre úvahy umožňujúce proces spochybňovania a kladenia si otázok, ktoré posúvajú úroveň poznania o kus ďalej.
Vedecký prístup sám o sebe je nevyhnutný, pretože dokáže odhaľovať skutočnosti vedúce k poznaniu. Pri snahe aplikovať vedecké poznatky pomocou vedeckého prístupu na správanie biologických systémov (t. j. na prejavy metabolizmu, zdravia alebo vzťahu stravy a zdravia) však naráža na zásadný problém v podobe neschopnosti nájsť kľúč, ktorý by umožnil spojiť obrovské množstvo informácií do funkčného celku. Dôvodov je niekoľko:
Na úrovni rýdzo teoretickej vedy je to neprehľadnosť daná stále rastúcim počtom novo objavených skutočností (informácií) – dochádza tak k stavu, ktorý veľmi trefne popisuje príslovie „Pre samé stromy nevidíme les“.
V praxi potom realitu „deformujú“ zlé interpretácie vedcov, ich egoistické snahy presadiť svoju teóriu či nekompromisné ekonomické zákony ponuky a dopytu, cez ktoré je práca väčšiny vedcov financovaná s konkrétnym (často skrytým) zámerom zo strany investora.
Zjednodušene povedané, existuje značný rozdiel medzi tým, čo vedci dokážu objaviť a definovať, a tým, ako sa tieto poznatky uplatňujú v praxi. Typickým príkladom (navyše obludných rozmerov) je systém farmaceuticko-medicínskeho komplexu a jeho zúfalá neschopnosť riešiť chronické zdravotné problémy, s ktorými si naopak dokážu elegantne poradiť nevedecky pracujúce alternatívne smery.
V rámci štúdia, ktoré poskytujeme, tak riešime, aké informácie a z akých zdrojov študentom prezentovať. Nielen že existuje nepreberné množstvo informácií týkajúcich sa zloženia a vlastností stravy a ich vplyvu na správanie jednotlivých buniek, tkanív, orgánov i systémov, ale aj obrovské množstvo ich možných interpretácií:
Pokiaľ budeme zaujímať rýdzo vedecký prístup, sme toho názoru, že budeme záujemcov o celostný pohľad na výživu silne obmedzovať v ich rozhľade a sčasti aj mystifikovať, a súčasne porastie stupeň nepochopenia a nedorozumenia, pretože:
1. Poskytneme príliš veľa informácií.
2. Je problém vybrať tie správne informácie. Teda odkazovať na konkrétne štúdie, o ktorých môžeme byť presvedčení, že sú "správne".
Zďaleka nie všetky vedecké bádania zaoberajúce sa určitou problematikou majú tendenciu sa zhodovať. Často býva opak pravdou - jedna vedecká štúdia popiera svojimi výsledkami a tvrdeniami štúdie iné.
V kurzoch sa preto snažíme podávať informácie spôsobom, ktorý vedie k premýšľaniu a hľadaniu vlastnej cesty. Niektorým ľuďom sa to nepáči, pretože nechcú pochopiť, že neexistuje jednotný systém alebo prístup k stravovaniu. Život je ale vo svojom prejave nekonečne rozmanitý a to našťastie platí aj o prístupe k stravovaniu, ktorý v tejto podobe rešpektujeme.
Renata Otrubová
Téma zdravo fungujúceho tela ma zaujímala snáď odjakživa. Vždy ma fascinovalo poznanie, že keď sa naozaj chce, tak sa nájde cesta k zdraviu, spokojnosti ak ceste prežívať radostne svoj vlastný život. Verím, že keď naše ľudské telo dobre funguje, je zdravé, štíhle a po všetkých stránkach spokojné, môžeme v takom tele prežiť život práve taký, aký si v skryte duše prajeme. Telesnému cvičeniu sa venujem už viac ako 20 rokov a som si istá, že už nikdy neprestanem. Zdravé stravovanie ma zaujíma rovnako tak dlho, ale až vďaka kurzom pána Martina Jelínka sa mi otvoril úplne úžasný priestor na štúdium výživy. Tieto kurzy prekonali moje očakávania. Sú doslova nabité informáciami, starostlivo poskladanými do jedného logického celku a trúfam si tvrdiť, že aj úplný laik krôčik po krôčiku čoskoro pochopí všetky súvislosti. Tiež si veľmi vážim a cením akéhosi celostného nadhľadu, ktorý sa dá rozoznať na osobných prednáškach ako u pána Jelínka, tak u ostatných prednášajúcich a ktorý ma veľmi zaujíma. Kedysi som si priala, aby mi do života vstupovali už len tie pravé a stopercentné veci, udalosti aj ľudia ... som si úplne istá, že kurzy ATAC zapadli do mojich prianí presne.
Lucie Čapková
S kurzom Poradca pre výživu a suplementáciu som veľmi spokojná, oslovuje ma holistický prístup pána Jelínka, jeho snaha ukázať, že správne zvolenou výživou sme schopní ovplyvniť ako fyzický, tak aj psychický stav človeka. V tomto kurze ste vedení k tomu uvažovať v širších súvislostiach, samostatne a individuálne. Ako bývalá pretekárka vo fitness som držala diéty, ktoré môjmu zdraviu celkom iste neprospievali, a pán Jelínek mi ukázal, ako je možné tieto diéty upraviť tak, aby nemali tak škodlivý vplyv na organizmus. Veľmi fundovaný a ľudský prístup pána Jelínka môžem len odporučiť.
Bc. Hana Brabec
S kurzom Vegetariánstva a vegánstva v praxi som bola moc spokojná, prebrali sme všetky témy, ktoré ma zaujímali. Venovali sme sa „verejne horúcim témam“ ako výživa detí, tehotných a dojčiacich a športovcov. Až vďaka kurzu som si uvedomila, aké zásadné (a bohužiaľ verejne vcelku zanedbávané téma) je problematika nadbytku vlákniny a antinutričných látok. Ďalšími zásadnými témami pre vegetariánov sú aj termika a energetické tendencie - sama som mala osobnú skúsenosť sa zimomrivosťou, ktorá sa vďaka výberu potravín postupne zlepšuje. Vďaka výukovej hre ZOF som si všetko precvičila, často vyvstal problém, o ktorom by som pri obyčajnom čítaní teória ani nevedela a musela som ho vyriešiť. To mi dalo určite najviac, zákonitosti sa mi dostali pod kožu, mohla som si prechádzať vlastnosti jednotlivých potravín a vzťah k preberanej téme.
