Ako pristupujeme k vedeckému výskumu

Odborníci aj laici na celom svete neustále diskutujú o tom, ako by mala vyzerať správna strava. Tí "múdrejší" sa zhodujú, že by mala zodpovedať individuálnym požiadavkám každého človeka. Každý človek by sa preto mal stravovať iným spôsobom. Na teoretickej úrovni toto tvrdenie znie dobre, horšie je to už s jeho aplikáciou do reálnej praxe.

Najzásadnejším problémom je, ako máme vlastne tieto individuálne potreby tela vyhodnocovať. V podstate tu existujú dva diametrálne odlišné prístupy:

Prvý, historicky zakorenený a takzvaný "prirodzený", vychádza z dlhodobého pozorovania správania organizmu v rôznych situáciách, ktoré sa potom snažíme interpretovať vlastným špecifickým spôsobom. Okrem toho, že je k takejto činnosti potrebné určité znalosti ľudskej anatómie a fungovanie metabolizmu, a súčasne praktických skúseností, nie je na ňom nič zložité ani náročné. Podľa kvality stolice, nervovo-svalovej koordinácie, prejavov stresu, kvality vlasov, nechtov a pokožky a mnohých ďalších ukazovateľov môžeme usudzovať, čo sa deje v tele na úrovni metabolických procesov a zároveň ako organizmus v týchto smeroch reaguje na kvalitu stravy.
Tento systém je teda založený na pozorovaní, pocitoch (intuícii), skúsenostiach a odhadoch. Presnosť je preto veľmi pochybná. Je to však relatívny názor, pretože zástancovia týchto metód majú v rukáve pomyselné eso v podobe skutočnosti, že biologické procesy prebiehajúce v živých organizmoch sú dynamické, flexibilné, adaptabilné a ako celok prakticky nekvantifikovateľné. A v tomto smere majú pravdu, pretože všetko, čo v živom organizme nameriame pomocou akejkoľvek analytickej metódy, je len odrazom aktuálneho stavu fungovania jeho čiastkovej časti. Každým okamihom má tendenciu sa meniť, navyše každá časť tela sa vo svojom správaní a prejavoch v prevažnej väčšine prípadov podriaďuje pravidlám celku. Takto napríklad fungujú systémy ajurvédy alebo tradičnej čínskej medicíny už mnoho tisícročí. A v praxi naozaj fungujú.

Napriek tomu nie je prekvapujúce, že značná časť populácie má prirodzenú tendenciu zamerať svoju pozornosť na presnejšie diagnózy a z nich vyplývajúce diétne systémy. Druhý prístup k hodnoteniu metabolických procesov sa teda snaží byť čo najpresnejší. Je typicky analytický a označuje sa ako moderne vedecký. Je založený na princípoch, ktoré dnešná veda stanovila ako základ pre svoje fungovanie. Teda z citátu, ktorý predniesol francúzsky filozof René Descartes - "Pochybujem, teda myslím, myslím, teda som". Moderná veda si stanovila určité pravidlá, kde medzi základné patria:

1. Vedenie.
To znamená schopnosť skutočne preukázať, že to, čo skúmame, je založené na poznatkoch, a nie na domnienkach. Vedec je človek, ktorého úlohou je prostredníctvom racionálneho poznávania neustále hlbšie vnikať do podstaty skúmaného problému. Tieto objektívne poznatky potom pomocou logiky formuluje do konkrétnych pojmov, teórií a zákonov. Podľa pravidiel vedy teda nie je priestor pre žiadne subjektívne domnienky.

2. Spochybňovanie.
Proces spochybňovania je hnacím motorom pre postup vpred, pretože čokoľvek spochybňujeme – hoci sa môže jednať o novo objavenú skutočnosť – pomáha odkryť ďalšie uhly pohľadu na danú problematiku. Veda sama o sebe vznikla z filozofie, ktorá je platformou pre úvahy umožňujúce proces spochybňovania a kladenia si otázok, ktoré posúvajú úroveň poznania o kus ďalej.

Vedecký prístup sám o sebe je nevyhnutný, pretože dokáže odhaľovať skutočnosti vedúce k poznaniu. Pri snahe aplikovať vedecké poznatky pomocou vedeckého prístupu na správanie biologických systémov (t. j. na prejavy metabolizmu, zdravia alebo vzťahu stravy a zdravia) však naráža na zásadný problém v podobe neschopnosti nájsť kľúč, ktorý by umožnil spojiť obrovské množstvo informácií do funkčného celku. Dôvodov je niekoľko:

Zjednodušene povedané, existuje značný rozdiel medzi tým, čo vedci dokážu objaviť a definovať, a tým, ako sa tieto poznatky uplatňujú v praxi. Typickým príkladom (navyše obludných rozmerov) je systém farmaceuticko-medicínskeho komplexu a jeho zúfalá neschopnosť riešiť chronické zdravotné problémy, s ktorými si naopak dokážu elegantne poradiť nevedecky pracujúce alternatívne smery.

V rámci štúdia, ktoré poskytujeme, tak riešime, aké informácie a z akých zdrojov študentom prezentovať. Nielen že existuje nepreberné množstvo informácií týkajúcich sa zloženia a vlastností stravy a ich vplyvu na správanie jednotlivých buniek, tkanív, orgánov i systémov, ale aj obrovské množstvo ich možných interpretácií:
Pokiaľ budeme zaujímať rýdzo vedecký prístup, sme toho názoru, že budeme záujemcov o celostný pohľad na výživu silne obmedzovať v ich rozhľade a sčasti aj mystifikovať, a súčasne porastie stupeň nepochopenia a nedorozumenia, pretože:

1. Poskytneme príliš veľa informácií.

2. Je problém vybrať tie správne informácie. Teda odkazovať na konkrétne štúdie, o ktorých môžeme byť presvedčení, že sú "správne".